Superatelier: Ak chce developer predávať bežným ľuďom, musí cenu nastaviť tak, aby si mohli zobrať hypotéku
Broňa Tarnócy Od najmenších interiérov až po celé mestské štvrte, vo všetkých mierkach s ľahkosťou a radosťou. Tak navrhujú diela v architektonickom ateliéri Superatelier jeho zakladatelia Braňo Husárik a Peter Janeček.
Začiatkom cesty architektov bola výhra v malej súťaži na bytový súbor. Popri každodennej práci v ateliéroch po nociach „klikali“ na vlastných projektoch. Dnes už je všetko inak a vedú úspešný architektonický ateliér, ktorý spolupracuje s renomovanými slovenskými aj zahraničnými štúdiami.
S Braňom Husárikom a Petrom Janečekom sme sa rozprávali nielen o alfe a omege ich každého návrhu, spolupráci s inými architektami, o tom, čo v skutočnosti tvorí kvalitný verejný priestor (bez klišé PR viet), o náraste záujmu ľudí o prostredie, v ktorom žijú alebo chcú žiť, ale aj o tom, ako vplýva rast cien nehnuteľností na tvorbu diel.
A nezabudli sme ani na ich výhry nad takými architektonickými ateliérmi ako CHYBIK + KRISTOF Associated Architects, Ateliér ô, Fránek Architects, Mjölk, PANTOGRAPH, ale paradoxne aj Sadovsky & Architects, z ktorého obidvaja vzišli a s ktorým dodnes spolupracujú a zároveň proti nemu súťažia.
Po pôsobení v renomovaných ateliéroch ste sa pred desiatimi rokmi rozhodli ísť vlastnou cestou. Čo bolo rozhodujúcim impulzom?
Braňo Husárik: Čas – cítili sme, že je čas vykročiť, že už máme dostatok skúseností aj vek na to, aby sme založili niečo vlastné, niečo, čo bude super. Zároveň sme si uvedomovali, že ak to neurobíme, bude to časom len ťažšie. Vtedy sme boli dostatočne mladí na to, aby sme mohli riskovať, no aj skúsení, aby sme si verili, že to zvládneme.
Pred tromi rokmi ste sa objavili v prvom špeciáli ASB Mladí slovenskí architekti. Vtedy ste spomínali, že ateliéry Vallo Sadovsky Architects a Compass Architekti, v ktorých ste pracovali, boli pre vás nielen veľkou školou, ale aj oporou. Platí to aj dnes? Spolupracujete v nejakej forme? Spolupracujete ešte aj s inými ateliérmi?
Braňo Husárik: V spolupráci so Sadovsky Architects sme prednedávnom dokončili poslednú etapu projektu Pri Mýte. Stále sme v kontakte. Vieme, že sa môžeme na tieto skúsené ateliéry kedykoľvek obrátiť a poradiť sa. A to je super. Aj keď stojíme často v súťažiach proti sebe a sme konkurencia, oveľa dôležitejšie je priateľstvo. Uvedomujeme si, že sme vlastne všetci na jednej lodi.
Všetci chceme tvoriť čo najlepšie projekty, kvalitnú architektúru, no cesta je extrémne komplikovaná; každá rada je veľmi vzácna a vážime si ju. Momentálne spolupracujeme aj s anglickým štúdiom Egret West na súťaži na Nový Zváračák, kde sa práve odovzdáva druhé kolo súťaže a čaká nás finálna prezentácia.
Definujete sa ako architektonické štúdio so širokým zameraním od navrhovania malých interiérov až po transformáciu zložitých mestských zón. Majú tieto rôznorodé typológie spoločného menovateľa?
Peter Janeček: Kontext. Ten je alfa a omega každého nášho návrhu. Predsa len, aj keď sa nevyhýbame žiadnemu zadaniu a mierke, postupne sa prirodzene profilujeme ako ateliér viac urbanisticko-architektonických projektov, najmä nových mestských štvrtí a zón. A tu je kontext, duch miesta a najmä budúca kvalita verejných priestorov absolútnym základom každého nášho návrhu.
Vzniká tak celý príbeh, veľmi komplexný, zložený z množstva dôležitých dielikov, z ktorých sa vždy snažíme vyskladať čo možno najlepšiu skladačku. Takú, s ktorou sa bude radosť hrať, bývať v nej, pracovať, ktorú si budúci užívatelia obľúbia a budú sa v nej cítiť dobre a zároveň bude v niečom iná, originálna, prekvapí a očarí.
Vaše projekty sú výrazne charakteristické premysleným a citlivo navrhnutým verejným priestorom. Čo podľa vás robí verejný priestor skutočne úspešným a aké výzvy v súčasnosti predstavuje jeho tvorba pre architektov?
Braňo Husárik: Úspešný verejný priestor je taký, ktorý prirodzene slúži ľuďom – je inkluzívny, čitateľný a umožňuje rôznorodé spôsoby využitia bez toho, aby ich vnucoval. Kľúčová je práca s mierkou, materiálmi, so zeleňou a s mikroklímou, ktoré ovplyvňujú jeho kvalitu aj dlhodobú udržateľnosť.
Dnešnou výzvou je vyvažovanie rôznych tlakov – ekonomických, ekologických aj spoločenských – a zároveň zachovanie verejného charakteru priestoru. Dôležitú úlohu zohráva aj participácia, ktorá pomáha vytvárať miesta, s ktorými sa ľudia dokážu stotožniť a prirodzene si ich osvojiť.
Aký vplyv môže mať kvalitne navrhnutý verejný priestor na trhovú cenu nehnuteľností?
Peter Janeček: Zásadný – myslím si, že ľudia stále viac a viac vnímajú, v akom prostredí žijú alebo chcú žiť. Samozrejme, kľúčová je poloha, lokalita, kvalitná dispozícia bytov aj ich výmera. No nemenej dôležitým faktorom je verejný priestor a celkovo hierarchia verejných priestorov.
Je veľký rozdiel, či domy formujú blokovú štruktúru alebo sú skôr solitérne a aká je koncepcia priestoru, ktorý okolo nich vzniká, samozrejme, jeho kvalita a program, ktorý sa v projekte a jeho verejnom priestore bude odohrávať.
Ceny nehnuteľnosti narástli medziročne o 5 %. Vnímate tento fakt ako tlak na zmenu vašich návrhov a projektových riešení, najmä v oblasti bytových komplexov?
Braňo Husárik: Áno, cítime tlak. Každý projekt sa podrobne vyhodnocuje a hľadajú sa optimálne riešenia statiky aj celkovej koncepcie vykurovania, chladenia a podobne. Cítiť tlak na zefektívnenie dispozičných riešení a aj zmenšovanie výmer bytov.
Prečítajte si tiež
Ako rastúce ceny nehnuteľností ovplyvňujú vaše návrhy obytných, komerčných a verejných priestorov a ako sa s tým vyrovnávate v spolupráci s developermi a menšími klientmi?
Peter Janeček: Stále platí, že ak chce developer predávať svoje byty aj ľudom s bežným príjmom, musí konečnú cenu bytov nastaviť tak, aby si mohli zobrať hypotéku na financovanie. To isté platí aj pre ľudí, ktorí idú stavať alebo kupovať rodinný dom.
V oboch prípadoch je zásadná výmera, ktorá určuje, koľko byt alebo dom bude stáť. Pred piatimi rokmi mali dvojizbové byty štandardne s výmeru 55 m2, dnes sa stretáme s požiadavkami na dvojizbové byty s výmerami okolo 40 – 45 m2.
Polyfunkčný objekt B10 je poslednou fázou projektu Pri Mýte na Račianskej ulici. Ako ste architektonicky a koncepčne nadviazali na predošlé objekty a rozvinuli parter, respektíve rozšírili možnosti ulice?
Peter Janeček: Z hľadiska urbanizmu bolo kľúčové dotvoriť uličnú čiaru Račianskej ulice – vyplniť medzeru, vložiť tam objekt, ktorý bude súčasťou celého projektu, ale zároveň bude aj prirodzene trošku iný – predsa len vznikal v inom čase a aj architekti sú iní.
Tešíme sa z akcentovania štítových fasád, dom sa podarilo „rozstrapatiť“ a vznikajú veľmi prijemné a atraktívne nárožia. Sú aj akousi pomyselnou šípkou, ktorá navádza človeka hlbšie. Zvádzajú ho nazrieť ďalej, spomaliť sa a trošku sa stíšiť v zeleni a pokojnej atmosfére.
Máte rozpracované viaceré projekty, napríklad Vodnú vežu Vydrica, Janíkov dvor, Novú Terasa 3 (Košice), Bytový súbor Parková (medzičasom zrušený mestom Bratislava) či Terchovská, Teslu residence Košice… Zabudla som na niečo?
Braňo Husárik: Momentálne veľmi aktívne pracujeme na projekte bývalého areálu Palmy, čo je pre nás obrovská výzva aj radosť. Ďalej je to Kuchajda Residence, podľa nás odvážny návrh s inovatívnym konceptom bytového domu, na ktorý sme veľmi hrdí.
Nemôžeme opomenúť ani projekt Nesto, ktorý prináša atraktívny urbanizmus so silným dôrazom na kvalitné dvory, a už spomínanú spoluprácu s ateliérom Studio Egret West v súťaži na Nový Zváračák.
V roku 2022 ste sa zúčastnili architektonickej súťaže o budúcu podobu jednej z najstarších bratislavských pamiatok – Vodnej veže. Odborná porota označila váš za najlepší. Porazili ste také veľké mená ako napríklad Petr Hájek architekti, CHYBIK + KRISTOF Associated Architects, Ateliér ô, Fránek Architects či Mjölk. Čím ste podľa vás bodovali najviac? V akej fáze sa dnes nachádza projekt?
Braňo Husárik: Porotu oslovila sila konceptu, chceli sme vytvoriť bod, vytvoriť miesto, ktoré je jasne iné ako okolie, a tým upriamiť pozornosť na dôležitosť tejto pamiatky, o ktorej, žiaľ, stále veľa ľudí nevie.
Projekt je stále živý a dúfame, že sa raz podarí ho dokončiť. Naráža však na ekonomické problémy. Uvidíme. Hádam raz vznikne tak, ako bol zamýšľaný. Momentálne navrhujeme aspoň dočasné riešenie, ktoré prinesie kvalitný verejný priestor a možnosti jeho využitia.
Ateliéry ako PANTOGRAPH, CHYBIK + KRISTOF, A.M. architects, Sadovsky & Architects a SIEBERT + TALAŠ sa zapojili v roku 2024 do vyzvanej overovacej architektonickej súťaže Rezidencia Kuchajda. Opäť ste si „na svoje triko“ pripísali výhru. Čím ste podľa vás oslovili porotu pri tomto návrhu? Aké typické rysy vášho rukopisu, respektíve charakteristiku, zákonitosti vašej tvorby, nájdeme práve tu? Ako sa projekt vyvíja?
Braňo Husárik: Opäť bodovali jasným, silným konceptom. Chceli sme, aby výhľad, ktorý toto miesto ponúka, bol hlavnou témou celého návrhu. Namiesto súboru domov sme vytvorili jeden dom s orientáciou na jazero Kuchajda tak, aby maximum bytov malo výhľad práve naň.
Zároveň dom svojím pôdorysným tvarom vytvára objatie – záliv, dvor, zelenú oázu. Inšpirovali sme sa hotelovými komplexmi pri mori, ktoré tiež ponúkajú čo najviac izieb s výhľadom a zároveň na prízemí, v parteri, oázu plnú zelene a bazénov. Vraveli sme si: „Poďme vytvoriť pocit, ktorý má človek na dovolenke, s tým rozdielom, že tu môže ostať bývať celý život.“
Prečítajte si tiež
Projektu Rezidencia Tesla na Dunajskej ulici v Košiciach predchádzala vyzvaná architektonická súťaž. Vyhral ju spoločný návrh vás a ateliéru Sadovsky & Architects. Projekt má do metropoly východu priniesť nadštandardné mestské bývanie pre 507 obyvateľov. Ako pristupujete k tvorbe rozsiahleho komplexu?
Peter Janeček: Ako sme spomínali, snažíme sa vnímať kontext, miesto. Čo sú jeho benefity, z ktorých môže náš návrh vychádzať, na ktorých vieme postaviť nosnú myšlienku a následne urbanistickú schému. V nej sa tvorí spomínaná hierarchia verejných priestorov, ich kvalita i reakcia iných bytových domov, ale najmä celkového okolia.
Niekedy sa snažíme prepájať alebo, naopak, inokedy uzatvárať, vyhodnocujeme potenciál vytvorenia mestskejšieho prostredia alebo sa rozhodujeme, či pôjde o pokojnejšie rezidenčné časti.
Je to neustály dialóg, neustále skúšanie a hľadanie optimálnej formy zástavby aj s ohľadom na orientáciu, prípadne výhľady a podobne. Vždy je to však nespočetné množstvo premenných, ktoré „na konci dňa“ vytvoria harmonický komplex. To je taký, v ktorom sa z istého dôvodu, a ten možno neviete ani konkrétne pomenovať, cítite jednoducho dobre.
Ako by mal vyzerať kvalitný bytový komplex? Čo všetko by mal obsahovať?
Peter Janeček: V prvom rade by mal rešpektovať okolie, pracovať s ním, mal by sa stať jeho súčasťou – nemusí nevyhnutne prebrať okolitú štruktúru, ale mal by s okolím komunikovať – vhodne ho doplniť. Ako už názov napovedá, bytový, teda rezidenčný, komplex je v prvom rade pre ľudí.
A tomu má zodpovedať jeho mierka – výška zástavby, dĺžky fasád, identita domov, vchodov, dvorov, práca s parterom, s časťami domov, s ktorými človek prichádza do kontaktu, a kvalita materiálov, ktorých sa vie dotknúť.
V neposlednom rade ide o kvalitu verejného priestoru, ktorý formujú objekty, ich preslnenie, výsadba, pestrosť týchto priestorov a už toľkokrát spomínaná hierarchia – aktívne zóny, komunitné časti, zóny s mestskejším charakterom až po privátnejšie dvory, predzáhradky, pestrosť, diverzita, atraktivita pri pohybe človeka v prostredí…
Braňo Husárik: Podčiarkol by som aj slovo komunitné, pretože je veľmi dôležité ľudí spájať, vytvárať zóny alebo komunitné priestory. Sú akýmsi aktivátorom sociálnych väzieb a fungujúcej komunity. Práve to dáva projektu ľudsky rozmer a aj silu udržateľnosti. Tam, kde sa ľudia poznajú a majú sa radi, žijú šťastnejšie a dlhšie. Viac sa o svoje prostredie starajú a záleží im na ňom.
