Družstevné bývanie je ďalšou alternatívou, ako sa dostať k bytu, a pre developera a zhotoviteľa stavby je to spôsob, ako zrealizovať svoj produkt. Tento typ bývania nie je hlavným prúdom na slovenskom trhu, ale pomaly naberá na sile. Družstevné bývanie ponúkajú napr. developeri YIT Slovakia a Penta Real Estate v Bratislave a ROCA Development v Prešove. Ako sa im darí? Spolu priniesli na trh vyše 300 družstevných bytov.
Amberg Engineering Slovakia je na slovenskom trhu už takmer 23 rokov. Poskytuje služby v oblasti projektovania, dozorovania, inžinierskej činnosti, majetkovoprávneho vyrovnania a expertíznej činnosti. S Martinom Bakošom, konateľom spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, sme sa rozprávali o tom, prečo staviame na Slovensku diaľnice pomaly, či sa darí znižovať investičný dlh a či je dobrá príprava infraštruktúrnych projektov zo strany investorov.
„Slovensko nie je ani veľmi rozpovoľované, zatiaľ ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť dokončujú len projekty, ktoré našli na stole,“ povedal pre náš magazín riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.
HB Reavis, kedysi najväčší developer na Slovensku, prešiel radikálnou transformáciou, ktorá prekvapila investorov a priniesla výrazné straty. Ako sa z ikony developerského biznisu stala firma na správu projektov a čo to znamená pre jej budúcnosť?
Realitné fondy sa investorom ponúkajú do istej miery ako dostupnejšia alternatíva investičného bytu. Investor cez ne môže profitovať na raste cien nehnuteľností, ale nepotrebuje na to ani hypotéku, ani sa starať o nájomcov. Bonusom je relatívna stabilita a predvídateľnosť výnosov, ktorá vyslúžila realitným fondom prívlastok investičná kotva portfólia.
Rieka je pulz mesta, živá os, ktorá nesie jeho minulosť i budúcnosť, kľúčový mestotvorný prvok aj priestor mesta. Má svoju prirodzenú kostru, ktorá spája štvrte, podporuje verejný život a nesie kultúrnu pamäť územia. Je živým organizmom, ktorý inšpiruje a dáva mestu jeho identitu a DNA. Miesto, kde sa stretáva čas, priestor a človek.
Slovenské sociálne služby čelia výzvam spojeným s rastúcim dopytom. Plán obnovy a eurofondy pomáhajú budovať nové kapacity a modernizovať existujúce zariadenia, stále však zostáva otázka ich dostupnosti a udržateľnosti v dlhodobom horizonte.
Jej snom je, aby zariadenia pre seniorov boli bezbariérové, mali vlastnú kuchyňu a rehabilitačné služby. „Na každom poschodí by mali mať spoločenskú izbu a izolačnú izbu,“ dopĺňa predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb SR.
Zdravotno-sociálna starostlivosť naráža na nedostatočné kapacity, limity v kvalite poskytovania služieb, zákon a normy, miestami aj na neodbornosť. No úskalia vidieť aj v architektonickom vyhotovení.
Bývanie pre život uchopilo Česko koncepčne a rieši aj domácnosti v bytovej núdzi.
Nesťažuje sa na predaj v projektoch v Bratislave a zároveň sa pozerá na východné Slovensko. „Doteraz som to 15 rokov odmietal, dnes to už intenzívne pripúšťam a hovorím, že hľadáme pozemky v Košiciach, kde by sme chceli stavať byty na predaj,“ hovorí generálny riaditeľ YIT Slovakia.
Slovenská ekonomika sa za posledné tri desaťročia transformovala na trhovú, vrátane konvertibility meny a liberalizácie cien. Napriek tomu sa nám nepodarilo vybudovať efektívny kapitálový trh, ktorý by podporoval rozvoj hospodárstva prostredníctvom efektívneho rozdelenia kapitálu na financovanie podnikania a verejného sektora.
Myšlienka štátom podporovaného nájomného bývania najprv vzbudzovala pochybnosti, ale odovzdaním prvých približne 70 bytov v Bratislave zablikala nádej, že to môže mať zmysel. Ale nie v rámci populistických sľubov, ktoré ignorujú celý proces financovania, prípravy a výstavby rezidenčných projektov.
Rozvoju nájomného bývania by mohla pomôcť spolupráca so samosprávami alebo štátom. „Konkrétne poskytnutie pozemkov z ich strany, na ktorých by mohol investičný partner realizovať výstavbu bytových domov s nájomným bývaním,“ hovorí generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA.
Nový Stavebný zákon (č. 25/2025 Z. Z.) nahradil v apríli po 48 rokoch dosluhujúci zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Hlavnými dôvodmi prijatia novej legislatívy boli zjednodušenie konaní pri menších stavbách, zrýchlenie povoľovacích konaní, profesionalizácia stavebných úradov a v neposlednom rade riešenie tzv. čiernych stavieb.
