Rozvoju nájomného bývania by mohla pomôcť spolupráca so samosprávami alebo štátom. „Konkrétne poskytnutie pozemkov z ich strany, na ktorých by mohol investičný partner realizovať výstavbu bytových domov s nájomným bývaním,“ hovorí generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA.
Nový Stavebný zákon (č. 25/2025 Z. Z.) nahradil v apríli po 48 rokoch dosluhujúci zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Hlavnými dôvodmi prijatia novej legislatívy boli zjednodušenie konaní pri menších stavbách, zrýchlenie povoľovacích konaní, profesionalizácia stavebných úradov a v neposlednom rade riešenie tzv. čiernych stavieb.
Nový stavebný zákon sa stal realitou uverejnením v Zbierke zákonov. Platí od apríla 2025. Spýtali sa sme sa developerov, poradenskej spoločnosti, architekta a stavebnej firmy na ich názor na stavebnú legislatívu, ktorá sa nerodila ľahko. Otázku sme im pokladali ešte pred tým, ako nový stavebný zákon vstúpil do platnosti.
„Zaviedli sme ustanovenia, ktoré pomáhajú stavebníkom brániť sa proti nečinnosti a prieťahom v správnych konaniach,“ hovorí generálna riaditeľka bytovej politiky, stavebníctva a mestského rozvoja na rezorte dopravy Ladislava Cengelová.
V príprave na stavebnú legislatívu je treba spoznať aké sú práva a povinnosti stavebníka, projektanta a zhotoviteľa. Kľúčovou osobou sa stáva projektant. Podobne ako projektant, aj zhotoviteľ stavby sa zodpovedá stavebníkovi.
Od apríla nadobúda účinnosť zákon č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon), ktorý nahradil dovtedy platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V očiach odbornej verejnosti predstavuje nový Stavebný zákon kompromis medzi predchádzajúcim, už mierne archaickým, stavebným zákonom z roku 1976 a zákonom z roku 2022, ktorý však nikdy nenadobudol účinnosť.
Kľúčový dokument, ako je územný plán, by si mesto malo pripravovať samo, hovorí hlavný architekt Košíc s koreňmi v Českej republike. S kolegami z Útvaru hl. architekta mesta Košice (ÚHA) sú v záverečnej etape prác. Metropola slovenského východu bude mať po takmer 50 rokoch moderný, užívateľsky komfortný digitálny plán územného rozvoja.
Kým sa my na Slovensku učíme bicyklovať a vytvárať komunity, iné krajiny už riešia inklúziu medzi deťmi a staršími či chorými obyvateľmi, mestské komplexy majú centrá stretávania sa s množstvom pestrofarebných aktivít vo svojej DNA a vertikálne zelené členenie fasád je pre ne tak prirodzené ako dýchanie. A vypľuť žuvačku na chodník? Tam to nikomu ani len nenapadne.
Štandardne môžeme prefinancovať 50 % z nákladov projektu, ale ak ide o zelené investície a projekty, tak dokážeme ísť do výšky 75 %, hovorí vedúca zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku.
Najnovšie inflačné údaje podľa ECB poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Na aktuálne kroky majú vplyv nedávne nečakane nízke ukazovatele hospodárskej aktivity. Podmienky financovania zároveň zostávajú reštriktívne a ECB naďalej deklaruje svoje odhodlanie pokračovať v znižovaní sadzieb na základe prichádzajúcich dát. Rada guvernérov sa ako obvykle vopred nezaviazala k žiadnej konkrétnej budúcej trajektórii sadzieb.
Desiatky rokov bola bratislavská Petržalka známa ako veľké uniformné sídlisko. Po zmenách v spoločnosti v roku 1989 je farebnejšia, panelové domy prešli rekonštrukciami. O približne 20 rokov sa v území ukázal kontrapunkt – Slnečnice.
Národné parky sú vnímané ako turistické destinácie, no zároveň oblasti s najvyššou formou ochrany. Svoje záujmy v nich však má aj rezort pôdohospodárstva. Aké „bitky“ prebiehajú v národných parkoch, čím je náš najstarší národný park výnimočný a ako si monokultúrne lesy v Tatrách poradia s dôsledkami klimatických zmien?
Pre región Vysokých Tatier to znamená opravu ciest a chodníkov, nové cyklotrasy a obnovu označenia, parkovanie, modernizáciu hotelov a sanatórií, športovej infraštruktúry, verejných priestorov a podobne. Jeho rozvoj je skladačka úsilia z viacerých strán pri riešení viacerých tém.
Samosprávy i súkromní developeri dospeli do fázy, v ktorej preferujú kvalitné architektonické súťaže.
