Boj s horúčavami v Európe: volanie seniorom, zákaz alkoholu aj klimatické útočiská
Adriána Henčeková Cez kontrolné telefonáty starším obyvateľom, cez predĺžené otváracie hodiny knižníc až k tepelným náramkom. Európske mestá robia kroky, aby ochránili svojich obyvateľov.
Letné horúčavy sa ostatné dni stali jednou z najdiskutovanejších tém a správy o prekonávaní teplotných rekordov sme čítali denne. Spojené kráľovstvo tri dni po sebe prekonalo svoj júnový teplotný rekord, Francúzsko zažilo najteplejší deň aj noc v histórii meraní a rekordná teplota padla aj na Slovensku: 41,3 stupňa Celzia. Európa čelí týmto horúčavám rôzne, niektoré mestá sa adaptujú lepšie než ostatné. Aké účinné opatrenia robia?
Klimatické útočiská
Viaceré mestá začali s iniciatívou takzvaných klimatických útočísk – miest na prečkanie najteplejšej časti dňa, zväčša vo verejných budovách. Školy, múzeá, galérie, knižnice či športoviská sa tak v posledných dňoch premenili na chladiace centrá.
V Paríži je k dispozícii 1 400 miest na ochladenie vrátane parkov, záhrad, kúpalísk a pri vyššom stupni výstrahy sa otvárajú aj klimatizované priestory v 15 radniciach mestských častí. Parížske múzeá začali ponúkať bezplatné klimatizované trasy a vybrané parky predĺžili otváracie hodiny. Využívajú sa aj školské dvory, sú otvorené počas leta, niektoré až do 22. hodiny.
Klimatické útočiská sa stali populárnymi v Barcelone, priekopníckom meste v oblasti mestského dizajnu, ktoré je známe svojimi „superblokmi“. Od roku 2020 sa ich počet zvýšil na viac ako 400. Tento prístup sa rozšíril naprieč Španielskom aj ďalej do zahraničia, pričom chladiace zóny vznikajú od Paríža cez Amsterdam až po Viedeň.
Barcelona tento rok posilnila aj sieť menších súkromných alebo poloverejných priestorov, napríklad lekární, obchodov a prevádzok, kde si človek môže krátko oddýchnuť, napiť sa a schladiť sa. Tieto mikroklimatické útočiská môžu byť v hustej zástavbe pre niektoré skupiny dostupnejšie ako veľké verejné budovy. Podľa dostupných údajov je takých miest cez 60.
V Madride cielia aj na viac ohrozené skupiny, a preto otvorili núdzové klimatické útočisko pre ľudí bez domova v rámci služby SAMUR Social. Útočisko poskytuje klimatizované prostredie, základné jedlo, možnosť osprchovať sa a oddýchnuť si.
Horúca linka
Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria okrem ľudí bez domova a detí určite seniori, ktorí sa často aj pre pridružené zdravotné problémy stávajú obeťami horúčav. Lekári upozorňujú, že jednou z najúčinnejších vecí, ktoré môžeme počas horúčav urobiť, je skontrolovať týchto ľudí vo svojom okolí.
Paríž prišiel s oficiálnou službou a systémom REFLEX, kde sa môžu registrovať osoby so zdravotnými ťažkosťami alebo staršie ako 60 rokov, aby ich počas horúčav mohli príslušné úrady skontrolovať. Mesto ich pravidelne kontaktuje, zisťuje ich stav a podľa potreby môže zabezpečiť návštevu doma, ventilátor, sociálnu pomoc alebo sprievod do chladeného priestoru. V Dánsku sa do podobnej služby zapojilo viac ako 1 700 dobrovoľníkov.
Keďže v Španielsku zomrelo počas júna tohto roka už viac než 1 000 obyvateľov, Barcelona sa rozhodla pracovníkom vo verejnom priestore rozdávať tepelné monitorovacie náramky. Ide najmä o zametačov, pracovníkov starajúcich sa o údržbu parkov a osvetlenia a o odpadové hospodárstvo. Náramok sleduje riziko prehriatia a pri prekročení hranice upozorní pracovníka zvukom a vibráciou, aby prerušil prácu.
Taliansko zase reagovalo zákazom práce vonku počas najhorúcejších hodín, a to najmä v čase od 12. do 16. hodiny. Cieľom bolo pomôcť hlavne pracovníkom v stavebníctve a poľnohospodárstve.
Chladivá hmla, pitné fontánky a vodné delá
Okamžitý efekt a úľavu od horúčav prináša aj osvieženie vodnými prvkami, a preto po nich viaceré mestá siahajú. V Ríme nasadila civilná ochrana vodnú hmlu pri Koloseu, kde sa zdržiava veľa ľudí, v Prahe zase ochladzovali ulice i ľudí rozprašovaním vody z mestských vozidiel. Praha spustila aj interaktívnu mapu „oáz chladu“. Mapa ukazuje pitné a iné fontánky, miesta s vodnou hmlou, studničky a lokality pri vode, kde sa dá ochladiť.
Viedeň k modrej infraštruktúre pristupuje dlhodobo a systematicky, čo sa teraz ukázalo ako veľmi výhodné. V meste je viac ako 1 800 pitných fontán a mobilných prvkov, ktoré poskytujú vodu aj ochladzovanie hmlou.
V Maďarsku úrady počas horúčav organizovali distribúciu vody vo veľkom rozsahu. Podľa Budapest Times bolo v jeden deň zriadených 346 distribučných miest, do akcie sa zapojilo približne 2 000 ľudí a rozdelilo sa viac ako 25 250 litrov vody. Zároveň fungovali distribučné body vody a hmlové stanice.
Pri červenej výstrahe vo Francúzsku úrady nariadili odklad alebo zrušenie športových podujatí vonku alebo v neklimatizovaných priestoroch. Zároveň boli prijaté zákazy konzumácie alkoholu na uliciach a vo verejných priestoroch, pretože alkohol zvyšuje riziko dehydratácie a zbytočne zaťažuje záchranné služby.
