Praha inšpiruje tvorbou územného plánu
Skratky IPR a CAMP asi na Slovensku nie sú veľmi známe, no v Česku už dlhšiu dobu budia pozornosť. Praha sa rozhodla ísť v územnom plánovaní odlišnou cestou ako väčšina postkomunistických veľkých miest a vytvorila Inštitút plánovania a rozvoja, ktorý nazerá na územný plán novou formou a chce ho čo najväčšmi otvoriť pre verejnosť. Centrum architektúry a mestského plánovania dnes sprostredkúva modernou a multimediálnou formou otázky urbanizmu Prahy.
Každé mesto, ktoré sa chce zdravo rozvíjať, musí investovať do svojich inštitúcií regulujúcich územné plánovanie. Trendmi v Európe sú čoraz väčšia participácia s verejnosťou pri premenách mesta, lepšia komunikácia územného plánovania, ale aj dôraz na verejné priestranstvo, peší a cyklistický pohyb. Praha tak spravila v roku 2013, keď transformovala svoj Útvar rozvoja hlavného mesta Prahy na novovzniknutú príspevkovú organizáciu Inštitút plánovania a rozvoja Prahy, ktorý sa stal čoskoro pozoruhodným vzorom pre rýchlo rastúce mestá v postkomunistickej Európe.
Kontinuita je základ v rozvoji
Už na začiatku bolo štvorročné funkčné obdobie volených predstaviteľov Prahy vnímané ako najväčšia slabina, a preto sa zvolila čo najväčšmi odpolitizovaná forma príspevkovej organizácie. „Kontinuita v územnom plánovaní je kľúčová pre zdravý rozvoj mesta a to si uvedomila aj vtedajšia politická reprezentácia okolo primátora Tomáša Hudečka. IPR je dnes akýsi smerovník, ktorý určuje, akým smerom sa má mesto rozvíjať,“ pripomína Marek Vácha z IPR Praha. Útvar hlavného architekta ako prvý predchodca IPR vznikol už v roku 1961, ale jeho kompetencie a názvy sa neustále menili. Práve rozhodnutie transformovať ho na IPR malo sfunkčniť a zastabilizovať túto inštitúciu. V mnohých veciach sa však bolo treba inšpirovať v zahraničí. Pre Českú republiku je dnes totiž zo zákona ako vzor územného plánovania určené malé mestečko Loket, ktoré nevystihuje potreby veľkomesta.
Strategický plán ako hlavný dokument
Aká chce byť Praha? Drahá, lacná, turistická či priemyselná? Základný dokument mesta, na ktorého realizačných programoch a jednotlivých opatreniach v súčasnosti IPR pracuje, by mal dať odpovede na to, aká bude Praha o desať až dvadsať rokov. Samotný strategický plán je rozdelený na realizačné balíky, ktoré obsahujú konkrétne kroky, čo má mesto urobiť pre naplnenie vízie. Strategický plán v podstate prepája rôzne iniciatívy IPR od dopravného plánovania až po najmenší detail, akým sú napríklad takzvané „Pražské židle“, ktoré oživujú verejné priestranstvá. Plán tak vníma široké tematické spektrum individuálnej dopravy, pešieho a cyklistického pohybu, ale aj rozvoja a zahusťovania mesta a prechodov do okolitej krajiny.
Metropolitný plán nahradí územný plán
IPR sa rozhodol nahradiť klasický územný plán mesta flexibilnejším metropolitným plánom, ktorý je v súčasnosti vo fáze návrhu. Podľa harmonogramu by sa mal zaviesť do platnosti približne do piatich rokov, dovtedy však bude stále platiť doterajší zastaraný územný plán, ktorý má už takmer 20 rokov. Základným problémom pôvodného územného plánu bolo neustále schvaľovanie zmien a doplnkov, ktorých počet po mnohé roky prekročil aj tisícku. Legislatívne bude aj nový metropolitný plán rovnocenný územnému plánu, avšak bude mať úplne inú metodiku a pre verejnosť bude oveľa prehľadnejší a lepšie čitateľný. Bude tiež vypracovaný na úplne iných zásadách. Oproti doterajšiemu takzvanému funkčnému plánovaniu, ktoré bolo typické farebnými políčkami v mape mesta, vníma nový územný plán Prahu ako štruktúru, kde rozlišuje tradičnú blokovú zástavbu, modernistické mesto aj predmestské vilové štvrte, ale nastavuje aj výškovú reguláciu mesta. Vychádza to z myšlienkového posunu, že mesto sa nevníma ako zhluk rôznych oddelených funkcií, ale ako celok, kde sa všetky funkcie prepájajú. Na Metropolitný plán nadväzujú aj Pražské stavebné predpisy, ktoré regulujú výstavbu budov, ale aj infraštruktúry.
Verejný priestor je najväčšia hodnota mesta
Už v roku 2013 bola v rámci IPR založená Kancelária verejného priestoru, ktorá sa začala zaoberať tým, ako koncepčne zlepšiť kvalitu verejného priestoru, ktorú v Prahe vnímali ako zlú. „Cieľom bolo dať odpoveď na otázku, aké chceme mať parky, námestia, ulice či lavičky a ako ich urobiť priateľskejšie pre obyvateľov. Základným princípom novej koncepcie sa stala lepšia priechodnosť mesta pre peších a bezbariérovosť, aby sa nestávalo, že uprostred chodníka máme stĺp trakčného vedenia a o pár metrov ďalej stĺp verejného osvetlenia,“ dopĺňa Vácha. S tým súviselo aj vytvorenie Manuálu tvorby verejných priestorov z roku 2014, ktorý definuje, akým spôsobom rekonštruovať a budovať ulice a verejné priestranstvá. Už konkrétne projekty IPR dnes riešia zlepšenie kvality Vinohradskej ulice a Karlovho či Malostranského námestia.
Zber dát bol prioritou
Jedna z najdôležitejších sekcií je Sekcia priestorových informácií, ktorá zbiera a triedi dáta o meste, spracúva ich a vyhotovuje mapy i aplikácie a ďalej ich sprostredkúva. Vďaka územno-analytickým podkladom pozná IPR mesto do najmenšieho detailu. „Praha ako miliónové mesto je obrovský živý organizmus a práve na dátach staviame všetky naše dokumenty,“ uvádza. Sekcia patrí aj k najväčším v rámci inštitútu, keďže zamestnáva až štyridsať zamestnancov, pričom celý inštitút má okolo dvesto zamestnancov.
Verejnosť musí byť informovaná
Jeden z pilierov dobre fungujúceho mestského plánovania je aj komunikácia s verejnosťou. „Kľúčové je hovoriť o územnom pláne. Obyvatelia mali do vzniku IPR pocit, že územné plánovanie je niečo príliš odborné, čo sa rieši len za zatvorenými dverami,“ ozrejmuje Vácha. Dôraz sa tiež bral na to, aby IPR nevyužíval na komunikáciu PR agentúry, ale vlastných zamestnancov priamo angažovaných do témy. IPR s pripomienkovaním Metropolitného plánu ide priamo za obyvateľmi do štvrtí vďaka mobilnému kontajneru, kde sa nachádza stručná prezentácia urbanistických procesov. V auguste 2017 IPR otvoril ako hlavný bod komunikácie s verejnosťou Centrum architektúry a mestského plánovania priamo v objekte IPR, inak zaujímavom architektonickom diele od architekta Karla Pragera na pražskom Emauzskom opátstve. V bývalej výstavnej sieni tak bolo v rámci areálu zriadené unikátne a komplexné centrum informovania o územnom plánovaní využívajúce multimediálne technológie, ktoré sa inšpirovalo podobnými infocentrami v Amsterdame a Londýne. CAMP už stihli navštíviť aj najväčšie mená svetovej architektúry a urbanizmu ako Santiago Calatrava či Mark Johnson.
Praha sa nesmie ďalej rozrastať do šírky
Ako jeden z hlavných neduhov sa určil extenzívny rozvoj mesta do krajiny, pričom sa takmer v strede mesta nachádzajú brownfieldy a aj greenfieldy. Praha má dnes hustotu obyvateľstva 2 650 obyvateľov na km², pričom za najefektívnejšie fungujúce sa považujú mestá, ktoré majú viac ako 10 000 obyvateľov na km², ako napríklad Barcelona, keďže sa tak výrazne zvyšuje efektivita mestskej dopravy, budovania inžinierskych sietí, údržby komunikácií, ale nepriamo aj obchodu. Územnoplánovacie dokumenty chcú preto nanovo definovať samotné vnútorné mesto Prahy, krajinné rozhranie, aj krajinu vidieckeho charakteru pri Prahe. Problémom však stále zostáva slabá komunikácia s územným plánovaním Stredočeského kraja.
Pilotný projekt Prímestského parku Soutok
S definovaním krajinného rozhrania súvisí aj pilotný projekt prímestského parku na sútoku Vltavy a Berounky, na ktorom v rámci inštitútu pracuje architekt Zdeněk Ent. IPR na tomto území testuje zapojenie miestnych stakeholderov do procesov dlhodobého plánovania. Na neurbanizovanom záplavovom území medzi Radotínom, Zbraslavou a mestom Černošice sa zakladá prímestský park ako organizácia uľahčujúca koordinovanú správu celej riečnej krajiny prechádzajúcej do Českého krasu a pohoria Brdy. Do územia sa plánuje vložiť na vstupné a uzlové body rekreačná vybavenosť, tiež sa má pracovať s prepojením na pražské brehy Vltavy.
Projekt viac ako dizajn zdôrazňuje vzťahy kľučových aktérov v území a rozvoj ekosystémových služieb, ktoré boli v krajine identifikované. V rámci rýchlych zásahov sa plánuje intervencia vo vstupnom bode Soutok, ktorá zlepší aktuálny stav lokality a preverí možnosti spolupráce medzi súkromnými majiteľmi pôdy a hlavným mestom Praha.
Text: Ivor Švihran
Infografika a foto: IPR Praha
Článok bol publikovaný v časopise ASB 6-7.
