Partneri sekcie:

Budúcnosť je v materiáloch. Študenti navrhli fasádu vodárne v Alpách z trstiny

Práve trstina by sa mohla stať materiálom, ktorý budeme aj v takýchto náročných podmienkach, ako sú alpské štíty, stretávať častejšie – je lacná, ekologická a svojím spôsobom aj krásna. Experiment v rakúskych Alpách predstavuje nový pohľad na tradičný a takmer zabudnutý stavebný materiál.

Čo vám napadne, keď sa povie trstinová strecha? Určite si hneď nespomeniete na alpské štíty.

„Po dvoch rokoch výskumu a vývoja v Ústave stavebnej technológie a dizajnu (IBBTE) na univerzite v Stuttgarte sme v auguste 2019 postavili prvú stavbu s trstinovou fasádou vo vysokohorskom prostredí,“ hovorí Anke Wollbrink, ktorá spolu so svojím kolegom Arminom Kammerom projekt nazvaný SkinOver viedla.

Zadanie pre študentov znelo: navrhnúť nový vzhľad menšej budovy, ktorá slúži ako vodáreň pre hlavný objekt horskej chaty Mannheimer Hütte. Chata sa nachádza v nadmorskej výške 2 600 m n. m. vo Voralbergu v Rakúsku. Existujúca stavba bola kamenná a už technologicky nevyhovovala potrebám obľúbeného turistického miesta.

Ako na dizajn

Návrh musel byť jednoduchý a primeraný použitiu aj umiestneniu vo vysokohorskom prostredí. Hlavné zameranie malo byť na samotný materiál, s jeho architektonickými a manuálno-technickými detailmi. Tím remeselníkov a študentov na dizajne pracoval spoločne.

Integrácia skúseností majstrov bola nevyhnutná pre vývoj jednoduchých a vhodných detailov použitého materiálu. Okrem trstiny bolo ako hlavný konštrukčný materiál zvolené drevo s minimalizovaním použitia kovových spojov, ako základ boli použité existujúce kamenné múry.

„Ako sme sa však dostali k trstine? Na začiatku projektu bol veľmi formálny prístup,“ opisuje Anke Wollbrink. „Uvedomili sme si, že pri projektovaní horskej chaty sa študenti snažili navrhnúť celú obálku stavby – fasádu aj strechu – z jedného materiálu, aby sa vytvoril monolitický dizajn, ktorý bude zapadať medzi alpské štíty,“ hovorí.

„Takže sme následne preskúmali materiály, ktoré by sa dali použiť týmto spôsobom. Okrem kameňa, betónu, dreva a kovu sme znovuobjavili materiál, ktorý umožňuje takmer trojrozmerný dizajn analogický betónu. To nás hneď zaujalo a viedlo to k ďalšiemu výskumu a k myšlienke postaviť prototyp slamenej ,obálky‘,“ dodáva.

Stavba je výsledkom spolupráce remeselníkov a študentov.
Stavba je výsledkom spolupráce remeselníkov a študentov. | Zdroj: IBBTE, UNIVERSITY OF STUTTGART

Prečo práve trstina?

Zdá sa dokonalým obnoviteľným materiálom: rýchlo rastie, rýchlo sa spracováva s nízkou spotrebou energie a nízkymi emisiami, pestovanie ani spracovanie si nevyžaduje žiadne znečisťujúce látky. Je to udržateľný, obnoviteľný, uhlíkovo neutrálny zdroj, osvedčený generáciami používania. Na stavebné účely sa používa iba odumretá časť rastliny.

„Okrem toho, že trstina zlepšuje kvalitu vody, vytvára aj hodnotný biotop, v ktorom nájde domov veľa druhov živočíchov,“ opisuje ďalej Anke Wollbrink. Odumretú časť rastliny, teda uschnutú stonku, každý rok nahrádza nová. Na konci života je trstina kompostovateľná a cyklus života v mokradiach sa môže začať odznova.

Monolitická fasáda nového technického objektu ladí s drsným horským prostredím – namiesto betónu však študenti siahli po trstine.
Monolitická fasáda nového technického objektu ladí s drsným horským prostredím – namiesto betónu však študenti siahli po trstine. | Zdroj: IBBTE, UNIVERSITY OF STUTTGART

Budúcnosť je v materiáloch

Stavebníctvo patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Ako môžeme pomôcť dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili pre zelenú budúcnosť? Aké materiály by sme mali zvoliť pre naše budovy?

„Spolu so študentmi sme našli spôsob, ako použiť materiál, ktorý po celé generácie preukazoval svoju efektívnosť, ale jedného dňa zmizol. Pre študentov to bola vzrušujúca skúsenosť, pracovať so staronovým materiálom a preniesť ho do nášho moderného sveta,“ hodnotí projekt Armin Kammer.

„Ich entuziazmus nás prinútil, aby výskumní pracovníci išli ďalej a skúmali, ako si iné obnoviteľné materiály, ako je drevo a hlina, mohli nájsť cestu späť do súčasnej architektúry. Ktoré vlastnosti ich prinútili vrátiť sa k tomuto stavebnému materiálu a ako sa fasáda z trstiny môže poučiť z týchto skúseností a znova vstúpiť do nášho moderného stavebníctva,“ dodáva.

Počas nasledujúcich rokov sa tím projektu SkinOver vrátil na Mannheimer Hütte, aby zdokumentoval vlastnosti a správanie materiálu. Vďaka študentom sa možno trstina vráti späť do repertoáru architektonických materiálov.

Trstinou z lokálnych zdrojov sa pokrývalo na mieste.
Trstinou z lokálnych zdrojov sa pokrývalo na mieste. | Zdroj: IBBTE, UNIVERSITY OF STUTTGART

VODÁREŇ PRE MANNHEIMER HÜTTE

Miesto: Mannheimer Hütte, Voralberg, Rakúsko
Architekt: Armin Kammer, Anke Wollbrink a študenti
Spolupráca: German Alpine Association, Section Mannheim of German Alpine Association, Weichert Dachbau GmbH, Carpenter Müller, CUBO Architektur & Baumanagement
Technická podpora: HISS REET Schilfrohrhandel, Bad Oldesloe
Realizácia: 2019

Karolína Balášková

Článok bol publikovaný v časopise ASB 11-12/2020.