So slovenskou živnosťou do Rakúska. Čo musíte vedieť

zivnostnici
Zdroj: Shutterstock

Ak sa do zahraničia presťahuje živnostník, môže mať problém s tým, či si má ponechať slovenskú živnosť alebo rakúsku. Ak svoje služby poskytuje len na Slovensku, vystačí si aj naďalej so slovenskou živnosťou. Komplikovať sa to začne vo chvíli, ak chce svoje služby ponúkať aj v Rakúsku alebo ak sa rozhodne pracovať z domu.

Človek, ktorý podniká na Slovensku a nemá iný príjem, platí všetky odvody a dane na Slovensku. To znamená, že aj keď sa presťahuje do zahraničia, nemusí nič riešiť. Poistený je tam, kde pracuje.

No ak má živnostník zapísané sídlo podnikania na svojej trvalej adrese, napríklad v byte, ktorý pri presťahovaní do zahraničia predá, musí si nájsť nové sídlo podnikania. Na to potrebuje súhlas vlastníka nehnuteľnosti.

Mnohí ľudia, ktorí sa odsťahovali do zahraničia, to vyriešili tak, že sídlo podnikania si dali k svojej rodine. Samozrejme, možnosťou je aj prenajať si sídlo firmy. Okrem fyzického si možno zaobstarať aj virtuálne sídlo.

Netreba sa prihlasovať

Živnostníci, ktorí bývajú v Rakúsku, sú vo výhodnejšej situácii ako zamestnanci, ktorí sa sem presťahovali a stále pracujú na Slovensku. Ak takýto zamestnanec totiž občas robí z domu, firma, pre ktorú pracuje, by sa mala v Rakúsku zaregistrovať ako zamestnávateľ a odvádzať tam za neho preddavky na daň zo závislej činnosti.

Toto pravidlo platí od začiatku roka 2020. Neznamená to však, že by firma platila dane za zamestnanca dvakrát. Rakúsku by mala platiť len za tie dni, keď tu zamestnanec pracuje. Za ostatné dni by mala odviesť daň na Slovensku. Samostatne zárobkovo činné osoby by takýto problém nemali mať.

Ak majú prevádzku len na Slovensku, platia dane na Slovensku a nemusia sa v Rakúsku registrovať. V prípade, že by sa rakúsky daňový úrad začal o takéhoto živnostníka zaujímať, malo by stačiť, ak mu poskytne doklad o umiestnení prevádzkarne a slovenské daňové priznanie.

Živnostník, ktorý chce svoje služby ponúkať aj v Rakúsku, si môže vybrať, či ich bude poskytovať na základe slovenskej živnosti alebo rakúskej. Kto si vyberie rakúsku živnosť, bude to mať síce komplikovanejšie, ale na druhej strane bude platiť odvody v Rakúsku, čo znamená, že sa zapojí do tamojšieho sociálneho systému a môže mu tak v budúcnosti vzniknúť nárok na dôchodok z Rakúska.

Sumy pre poisťovne

Ľudia, ktorí majú slovenskú živnosť, sú prvý rok oslobodení od platenia sociálnych odvodov. Tie zvyčajne začínajú platiť až v júli nasledujúceho roka na základe svojho príjmu, ktorý uviedli v daňovom priznaní. Platí pritom, že povinné sociálne poistenie vzniká tým živnostníkom, ktorí v predchádzajúcom roku zarobili v hrubom aspoň 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, teda 6 078 €.

Ak niekto vlani zarobil menej, nemusí ani v tomto roku platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Živnostníci musia na Slovensku platiť povinné odvody na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Okrem toho musia platiť aj odvod do rezervného fondu.

Keďže minimálny vymeriavací základ je v tomto roku vo výške 506,50 €, najnižšie možné poistné predstavuje 167,89 €. Takúto sumu platí väčšina živnostníkov. Naproti tomu povinné odvody do zdravotnej poisťovne musia živnostníci platiť od prvého dňa podnikania bez ohľadu na to, koľko zarobia.

Výška zárobku však rozhoduje o tom, akú sumu bude živnostník zdravotnej poisťovni posielať. Aj tu však musí každý platiť odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu. V takom prípade bude podnikate posielať do zdravotnej poisťovne 70,91 €.

Rakúske odvody

V Rakúsku platia živnostníci odvody na penzijné poistenie, zdravotné poistenie, úrazové poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Pri začiatku podnikania živnostníci platia odvody z takzvaného predbežného vymeriavacieho základu, keďže nie je jasné, koľko presne zarobia.

Po podaní daňového priznania rakúska sociálna poisťovňa zisťuje, či príjem podnikateľa nebol v skutočnosti vyšší než suma, z ktorej sa mu vypočítali odvody. Ak to tak je, musí jej doplatiť rozdiel. Toto zúčtovanie vykonáva v prípade penzijného poistenia už od prvého roku podnikania a pri zdravotnom poistení až od tretieho roku.

Prvé dva roky pritom živnostníci platia nižšie odvody, ktoré dosahujú približne 19 % ich zisku. Od tretieho roka musia platiť 28 %. Na rozdiel od Slovenska sa v Rakúsku neplatia odvody každý mesiac, ale štvrťročne. Kto chce mať nárok na rakúsky dôchodok, musí tu byť poistený aspoň 180 mesiacov, teda 15 rokov.

Ak tu niekto odpracuje kratší čas, no minimálne 12 mesiacov, môže mu po splnení podmienok vzniknúť nárok na dôchodok zo Slovenska, pričom slovenská Sociálna poisťovňa mu započíta aj obdobie poistenia v Rakúsku. Ak chce niekto na slovenskú živnosť ponúkať svoje služby v Rakúsku, musí najprv Sociálnu poisťovňu požiadať o vystavenie dokumentu PD A1.

Dokument PD A1

Na základe tohto dokumentu sa živnostník sám vyšle na prácu do zahraničia. Tento formulár preukazuje, že podnikateľ je aj počas pobytu v zahraničí naďalej súčasťou systému sociálneho zabezpečenia domovskej krajiny, maximálne však počas obdobia dvoch rokov.

Na jeho získanie je potrebné preukázať, že v zahraničí bude vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť ako na Slovensku. Sociálna poisťovňa upozorňuje živnostníkov, že pri vyslaní do zahraničia musia mať činnosť aj na Slovensku.

„Ak SZČO o vyslanie požiada, Sociálna poisťovňa jej žiadosť schváli a následne vystaví o tom potvrdenie PD A1, povinnosti v sociálnom zabezpečení si aj počas zárobkovej činnosti v zahraničí SZČO plní na Slovensku. Na preukázanie tejto skutočnosti slúži práve potvrdenie PD A1,“ tvrdí Sociálna poisťovňa.

Predpokladom na vydanie tohto tlačiva je splnenie podmienok vyslania, ku ktorým patrí predovšetkým požiadavka, aby samostatne zárobkovo činná osoba pred pôsobením v zahraničí vykonávala určité obdobie činnosť na Slovensku. Za dostatočné obdobie sa pritom považujú dva mesiace.

Aktívne živnostenské oprávnenie by teda živnostník mal mať aspoň dva mesiace, počas ktorých by mal aj reálne činnosť vykonávať. Nie je pritom dôležité, aby mal na Slovensku povinné sociálne poistenie.

„Na Slovensku musia pritom samostatne zárobkovo činnej osobe naďalej ostať prostriedky, ktoré jej umožnia vykonávať svoju činnosť aj po návrate,“ tvrdí Sociálna poisťovňa. Bez potvrdenia PD A1 by rakúske úrady mohli slovenského živnostníka, ktorý pracuje v Rakúsku, obviniť z toho, že tam pracuje na čierno. Týmto dokumentom tak môže preukázať, že jeho práca je legálna.

Treba preukázať kvalifikáciu

Ak chce slovenský živnostník pracovať v niektorej z krajín EÚ, musí splniť tamojšie požiadavky, ktoré sa kladú na živnostníkov. To znamená, že v prípade viazaných živností musí preukázať, že má potrebnú kvalifikáciu na vykonávanie tejto činnosti a aj prax. Tieto podmienky sa pritom môžu líšiť od slovenských pravidiel.

Ak má napríklad na Slovensku živnosť, ktorá je viazaná na splnenie nejakých podmienok, neznamená to, že môže automaticky rovnakú činnosť vykonávať aj v Rakúsku. Najprv bude musieť preukázať, že spĺňa tamojšie podmienky na vykonávanie tejto živnosti. To neplatí v prípade voľných živností, ktoré môže vykonávať každý bez ohľadu na kvalifikáciu či prax.

Typickou voľnou živnosťou, ktorú môže vykonávať každý, je predaj tovaru. Práca na slovenskú živnosť je určená len pre ľudí, ktorí chcú v inej krajine ponúkať svoje služby len výnimočne. Rakúsko napríklad neumožňuje, aby si firma či živnostník z cudzej krajiny založili v Rakúsku pobočku.

Slovenská živnosť

Ak chce niekto pracovať na slovenskú živnosť, musí hľadať klientov z domu. Do Rakúska už príde len vykonať danú službu. Ak by si niekto založil kanceláriu či servisné stredisko v Rakúsku, už sa to považuje za založenie pobočky. A kto tu chce mať pobočku, potrebuje si vybaviť rakúske živnostenské oprávnenie. Ak by si niekto založil pobočku bez toho, aby mal rakúsku živnosť, hrozí mu pokuta.

Služby môžu v krajinách Európskej únie poskytovať aj projektanti či architekti s potrebným povolením. Ak je niekto na Slovensku členom komory architektov alebo projektantov, môže podľa európskych pravidiel ponúkať svoje služby aj v iných krajinách únie. Musí, samozrejme, dodržať miestne zákony, teda projekty musia vyhovovať tamojším štandardom.

Zahraničné úrady o tejto možnosti vedia a nerobia s tým problémy, a ak projekt spĺňa všetky náležitosti, akceptujú aj pečiatku od slovenského architekta. Vyslať zamestnancov do iných krajín môžu aj firmy. Môžu tak urobiť len vtedy, ak ich hlavná činnosť je a aj naďalej zostane na Slovensku.

Podľa Európskeho súdneho dvora si tak musí firma na Slovensku zachovať svoje sídlo a vedenie, musí tu naďalej pracovať aspoň štvrtina zo všetkých zamestnancov firmy či prevažná časť zmlúv musí byť uzatvorená so slovenskými zákazníkmi. Ak by išlo len o firmu, ktorá by bola registrovaná na Slovensku a všetky služby ponúkala napríklad v Nemecku či Rakúsku, mohlo by sa to považovať za obchádzanie ich právneho systému.

Rakúske dane

Ak sa niekto rozhodne založiť si rakúsku živnosť, môže tak urobiť v pobočke Hospodárskej komory (Wirtschaftskammer). Ľudia, ktorí si založia v Rakúsku živnosť, môžu predovšetkým pri nižšom zisku v porovnaní so Slovenskom výrazne ušetriť na daniach. Zárobok do výšky 11 000 € sa totiž vôbec nezdaňuje.

So zvyšujúcim sa ziskom potom rastie aj sadzba dane:

  • príjem 11 000 až 18 000 € – 25 %,
  • príjem 18 000 až 31 000 € – 35 %
  • príjem 31 000 až 60 000 € – 42 %
  • príjem 60 000 až 90 000 € – 48 %
  • príjem 90 000 až milión € – 50 %
  • príjem vyšší ako milión € – 55 %.

Pri vyšších príjmoch tak živnostník môže zaplatiť výrazne viac ako na Slovensku. Ak niekto zarobí napríklad 40 000 € za rok, bude spadať až do štyroch daňových pásiem. Z prvých 11 000 € nezaplatí žiadnu daň, z ďalších 7000 bude platiť 25 % daň, z nasledujúcich 13 000 € zaplatí 35 % a zo zvyšných 9 000 € odvedie 42 %. Celkovo tak na dani zaplatí 10 080 €.

Ak by mal slovenskú živnosť, musel by daňovému úradu odviesť z celého zisku 15 % daň, čo je 6 000 €. No ak niekto za rok dosiahne zisk 20 000 €, musí v Rakúsku zaplatiť daň 2 450 €. Na Slovensku by v tomto prípade odviedol štátu 3 000 €.

Čo musíte urobiť, ak chcete pracovať na slovenskú živnosť v Rakúsku

Podniky z iných členských štátov Európskej únie môžu v Rakúsku vykonávať svoju živnosť buď ako cezhraničné podnikanie, alebo na základe pobočky v Rakúsku.

Podnikanie cez hranice

Je len prechodné a príležitostné vyváženie objednaných podnikateľských služieb (práca) zahraničnými firmami, ktoré nemajú ani sídlo, ani pobočku v Rakúsku. Získanie a vypracovanie zákaziek musia byť v takom prípade vykonané v mieste podnikania zahraničného podniku v jeho krajine.

Rriadenie trvalej objednávacej kancelárie či zákazníckeho servisu v Rakúsku sa považuje za vybudovanie pobočky, na ktoré je potrebné zodpovedajúce živnostenské oprávnenie.

Hlásenie podnikateľských služieb a register služieb

Pri prácach, ktoré v Rakúsku spadajú pod regulované živnosti, sa musí podať hlásenie o cezhraničnom podnikaní na rakúskom Ministerstve hospodárstva, rodiny a mládeže. Toto hlásenie sa musí každý rok obnovovať, ak podnik plánuje počas príslušného roka poskytovať služby v Rakúsku.

Formuláre so všetkými informáciami o povinných prílohách sa nachádzajú na webových stránkach Ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže. Firmy, ktoré majú platné hlásenia o cezhraničnom podnikaní, budú zverejnené v registri služieb na internetových stránkach ministerstva.

Založenie pobočky v Rakúsku

Pri zakladaní pobočky v Rakúsku sa podnik musí prihlásiť na obvodnom správnom úrade (magistrát alebo Bezirkshauptmannschaft), v ktorého oblasti sa bude pobočka nachádzať.

Pri prihlásení regulovanej živnosti je potrebné dodať doklad o spôsobilosti – to je možné aj predložením potvrdenia o uznaní diplomu. Rozsiahly servis k tejto téme možno získať od Hospodárskej komory Rakúska (Wirtschaftskammer) v mieste založenia pobočky.

Ako si založiť živnosť v Rakúsku

Pri ohlasovaní živnosti potrebujete tieto doklady:

1. Ak sami donesiete potvrdenie o spôsobilosti (napr. učňovská skúška atď.), potrebujete cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (toto platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako päť rokov), doklad o spôsobilosti (napr. učňovská skúška, resp. doklad o spôsobilosti, školské vysvedčenia alebo pracovné posudky) alebo individuálne vydané doklady o spôsobilosti (okrem voľných živností – tu sa vôbec nevyžadujú doklady o spôsobilosti).

2. Ak doklad o spôsobilosti nepredložíte sami, ale poveríte tým konateľa podľa živnostenského práva (musí mať úväzok aspoň hodín 20 hodín týždenne), budete potrebovať: cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (toto platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako päť rokov).

Konateľ v rámci živnostenského práva musí zároveň predložiť: cestovný pas, výpis zo slovenského registra trestov (platí pre osoby, ktoré žijú v Rakúsku menej ako päť rokov), potvrdenie sociálnej poisťovne (GKK) o tom, že je prihlásený ako pracujúci aspoň na 24 hodín týždenne pri ohlasovateľovi živnosti, doklad o spôsobilosti (napr. učňovská skúška, resp. doklad o spôsobilosti atď.), vyhlásenie konate a v súlade so živnostenským zákonom o jeho činnosti v spoločnosti (formulár).

Ani ohlasovateľ živnosti, ani konateľ v súlade so živnostenským právom nesmie byť vylúčený z vykonávania živnosti. Ohlásením živnosti získavate členstvo v Hospodárskej komore so zodpovedajúcou povinnosťou platiť príspevky. Podrobnejšie informácie získate od Hospodárskej komory konkrétnej spolkovej krajiny.

Čo musí splniť živnostník, ak chce vykonávať činnosť v inom členskom štáte EÚ

Živnostník, ktorý chce na slovenskú živnosť pracovať v zahraničí, musí splniť viacero podmienok:

  • Musí vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v Slovenskej republike počas najmenej dvoch mesiacov pred vykonávaním práce na území iného členského štátu.
  • Existencia zmlúv, v ktorých je určený obsah a trvanie práce a ktoré preukazujú, že samostatná zárobková činnosť sa bude vykonávať na území iného členského štátu (ak samostatne zárobkovo činná osoba neuzatvorila priamo zmluvu, resp. nemá objednávku so zahraničným subjektom, pre ktorý bude vykonávať prácu, je potrebné, aby predložila zmluvu, ktorá bola uzavretá s daným zahraničným subjektom).
  • Zaplatenie poistného na sociálne poistenie za celý čas registrácie ako povinne sociálne poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne poistená osoba. Živnostník musí na dokladovanie poistenia požiadať Sociálnu poisťovňu o vystavenie formulára PD A1.
  • V priebehu obdobia, počas ktorého samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva prácu v inom členskom štáte, musí vo vysielajúcom štáte i naďalej spĺňať podmienky, ktoré jej po návrate umožnia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (napríklad zachovanie jej kancelárskych priestorov a zariadení, platenie poistného na sociálne poistenie, plnenie daňových povinností, trvanie členstva v stavovských organizáciách, trvanie zápisu v obchodnom alebo živnostenskom registri a pod.).
Peter Matula

Článok bol publikovaný v časopise Stavebné materiály 05/2020.