Synagóga v Žiline
Galéria(5)

Synagóga v Žiline

V dejinách slovenskej architektúry nemáme veľa mien, ktoré vo svojej dobe znamenali svetovú špičku. Jedno však máme. Je to nemecký architekt Peter Behrens (1868 – 1940), autor žilinskej synagógy. Bol učiteľom Le Corbusiera, Waltera Gropiusa aj Miesa van der Roheho – pionierov modernej architektúry 20. storočia. Synagóga, ktorá je dnes vyše sedemdesiatročná, je stále príkladom Behrensovho architektonického majstrovstva.

Synagóga je jediným sakrálnym dielom Petra Behrensa. Vznikla v čase jeho pôsobenia na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, na základe oslovenia žilinskou náboženskou obcou. Známe sú však aj skice Jozefa Hoffmanna, čiže sa môžeme domnievať, že išlo o určitú súťaž, v ktorej zvíťazil Behrensov návrh. Žiaľ, záznam o Behrensovej návšteve v Žiline doteraz nie je známy, hoci je takmer isté, že v Žiline bol. Otvorenou, nezodpovedanou otázkou zostáva aj spolupráca srbského architekta Jurija Neidharta na projekte.
Žilina bola v medzivojnovom období mestom modernej avantgardnej architektúry. Nájdeme tu diela F. Weinwurma, J. Konrada, Ž. Wertheimera, J. Steina Zweigenthalera, M. M. Harminca, mladého M. M. Scheera a ďalších. Behrens, ktorý bol autorom známej továrne na turbíny AEG v Berlíne alebo neoklasicistického nemeckého veľvyslanectva v Petrohrade, administratívnych budov Mannesmann AG v Düsseldorfe a Continental Gummi Werke v Hannoveri, dokázal aj v mierke malého mesta, akým Žilina vtedy bola, vytvoriť monumentálne dielo.

Členením hmôt, usporiadaním priestorov a využitím terénu dosiahol pozoruhodný priestorový účinok stavby. Široké nástupné schodisko na terasu pred vstupom a nízke krídlo malej modlitebne mu pomohli zapojiť synagógu do okolitého mestského prostredia. Centrálny priestor modlitebne je zakrytý železobetónovou kopulou s priemerom 16 m, na ktorej je medený plech. Kopula je korunou stavby a pripomína orientálny pôvod náboženstva.

Rešpektujúc charakter miesta, pre stavbu bola príznačná rozmanitosť a bohatosť foriem i použité materiály. Behrens však v princípe vychádza z jednoduchej základnej geometrickej kompozície, pričom tu uplatňuje základné princípy svojej tvorby: opodstatnenosť materiálov, funkcie a času.

Centrálny priestor je vysoký 17,6 m. Kopula bola zvnútra ozdobená terakotou a zlatou farbou, pričom bola aj nasvietená. Pôvodný interiér (lavice, dvere, okná) bol modrej farby.

Synagógu v roku 1953 odkúpilo od náboženskej obce mesto. Určitý čas v nej bolo kino, neskôr slúžila ako aula Vysokej školy dopravnej na prednášky. Dnes je naďalej súčasťou Žilinskej univerzity a je najvyšší čas, aby sa toto dielo svetoznámeho autora náležite rekonštruovalo, pretože ak sa naši susedia v Brne pýšia vilou Tugendhat Miesa van der Roheho, my by sme mali byť pyšní na dielo jeho učiteľa.

Peter Behrens (1868, Hamburg – 1940, Berlín) bol maliarom, architektom a zakladateľom priemyselného dizajnu. Ako jeden z prvých architektov 20. storočia rozvíjal architektonický koncept, ktorý už zodpovedal požiadavkám industriálnej spoločnosti. Stál pri začiatkoch modernej architektúry v Nemecku a mal na jej vývoj rozhodujúci vplyv. V roku 1903 ho povolali na umeleckú školu v Düsseldorfe, ktorú viedol do roku 1907. V roku 1907 ho pozvala AEG (Allgemeine Elektrizitäts Werke) do Berlína, aby navrhoval pre ňu elektrické zariadenia. Venoval sa aj plagátom, katalógom, listovému papieru a výstavám AEG. Navrhol aj viaceré priemyselné objekty a obytný súbor AEG v Berlíne, administratívne budovy v Hannoveri a Düsseldorfe a nemeckú ambasádu v Petrohrade. Od roku 1922 pôsobil ako učiteľ na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a od roku 1936 na Pruskej akadémii umení v Berlíne.

prof. Štefan Šlachta
Foto: archív mesta Žiliny, Dušan Mellner