Kornel Kobák: Pri budove navrhujem odpoveď, pri meste skôr otázku
Denisa Kureková Architekt Kornel Kobák sa na architektúru pozerá v širších súvislostiach – od návrhu jednotlivých budov a urbanistických vízií až po pravidlá, ktoré určujú fungovanie celej profesie. Dlhodobo sa venuje legislatíve, profesijným štandardom aj postaveniu architekta vo vzťahu ku klientovi a spoločnosti.
Nominovaný na ocenenie ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2026 hovorí o tom, prečo slovenská prax stále nesie stopy minulosti, čo sa môžeme naučiť od európskych kolegov a prečo architektúru netvoria napriek limitom, ale často práve vďaka nim.
Vo vašom portfóliu sú projekty rôznych mierok – architektúra aj urbanizmus. Mení sa spôsob uvažovania architekta pri práci na budove a pri práci s mestom?
Mení. Pri budove navrhujem odpoveď, pri meste skôr otázku, na ktorú bude odpovedať niekto iný. Je to veľké zjednodušenie, ale tie princípy a uvažovanie sú rozdielne. Z môjho pohľadu je skvelé, ak je urbanista aj skúsený architekt a vie, čo je dom, rozumie hmote, pozná vzťahy v stavbe. Vtedy tá urbanistická vízia má šancu ustáť skúšku času, a keď prídu tie „odpovede“ vo forme stavieb, tak udrží mesto pokope.
Aká téma podľa vás dnes v slovenskej architektúre chýba alebo jej nevenujeme dostatočnú pozornosť?
Teórie „čo by bolo, keby“ či „čo by malo byť inak“ sa v tempe ostatných rokov stávajú jalovými úvahami. Vo vzťahu k položenej otázke to znamená, že témami v slovenskej architektúre budú tie, ktorým sa budeme v dostatočnej miere aktívne venovať. Bez takejto práce sú tie chýbajúce témy len ďalšími ilúziami vo vlastnej bubline.
Popri vlastnej architektonickej praxi sa dlhodobo venujete aj tvorbe pravidiel vykonávania profesie. Čo vás priviedlo k tejto menej viditeľnej, no dôležitej časti práce architekta?
Bola to viacročná spolupráca s veľkou zahraničnou architektonickou kanceláriou na projekte na Slovensku a potom najmä práca v Rade architektov Európy, v organizácii zastupujúcej vyše 550 000 licencovaných architektov. V jednom i druhom prípade som postupne zisťoval, že niečo zásadné tu robíme inak a zahraniční kolegovia sa nám čudujú. Že základ vykonávania povolania, zákony a zmluvy, uviazli niekde v praxi spred päťdesiatich rokov.
Počas štyroch volebných období v predstavenstve SKA ste sa venovali najmä legislatíve a profesijným pravidlám. Ktorú zmenu považujete za najdôležitejšiu?
Práca v predstavenstve SKA je pre mňa ostatné roky akýmsi súvislým dátovým tokom. Tie opakované pokusy štátu o reformu „našich“ zákonov generujú gigabajty dát v podobe právnych predpisov, cez ktoré sa musíme na komore prehrýzť. K tomu sa pridáva práca na vnútrokomorových predpisoch a odborných a právnych podkladoch v Rade architektov Európy.
Je to všetko dôležitá práca a zároveň aj práca nevyhnutná. Popri nej za svoju menej viditeľnú prioritu v tejto oblasti považujem úpravu jazyka, ktorým hovorí profesia. Ešte z obdobia totality sme zdedili časť slovníka, ktorému zvyšok sveta nerozumie a len pozvoľna sa toho špecifického názvoslovia rôznymi cestami zbavujeme.
Napríklad hasiči či policajti sa už premenovania na „požiarnikov“ a „Verejnú bezpečnosť“ zbavili. Rovnako aj v našej profesii boli niektoré skutočné nezmysly, ako „účelová komunikácia“, ktorá je už právne minulosťou. Pojmy ako „občianska vybavenosť“, „inžinierska sieť“, „investor“, „investičné náklady“ a mnohé ďalšie sú však hlboko zakorenené a potrebujú čas.
Čudujem sa aj nadšeniu profesie pre slovíčko „komplexný“. Používa sa dnes naozaj všade na pomyselné zvýšenie vážnosti našej práce. Je to však v tom kontexte bezobsažná floskula.
Má architekt na Slovensku dostatok profesijnej slobody, alebo jeho prácu čoraz viac určujú legislatíva, technické normy a ekonomické limity?
Lenže čo iné ju má určovať, ak nie spomínané faktory? Architekt vykonáva svoju prácu v rámci spoločenských a hospodárskych podmienok. Predstava, že existuje architektúra v nejakom ideálnom svete, kde pre ňu neplatia limity, je, samozrejme, pre profesiu dôležitá. Umožňuje architektom tvoriť za hranicami obmedzení.
Je to často ten viditeľný, úspešný alebo kontroverzný vrchol ľadovca, ale zásadná časť našej práce sa deje v rámci právnych a hospodárskych mantinelov, dokonca s rešpektovaním gravitácie a fyziky ako hlavných limitov.
Je súčasný model ochrany autorských práv architektov dostatočný, alebo zaostáva za vývojom profesie?
Model je v poriadku. Spoločnosť a prax ho zatiaľ nerešpektujú. Architekt poskytuje svoj tvorivý vklad v celom postupe prípravy a zhotovovania stavby a aj v prípade, že je z tohto procesu predčasne vylúčený, má sadu práv podľa autorského zákona. To je fakt.
To, že sa prax často rôznymi špekulatívnymi technikami týmito princípmi neriadi, nie je chybou predpisov. SKA robí aj v tejto oblasti osvetu a snaží sa o presadenie dobrej praxe. Dosahy umelej inteligencie na autorské práva architektov a kreatívnych odvetví, ako aj možnosti ich regulácie, je zatiaľ predčasné hodnotiť.
Prečítajte si tiež
Kde sa dnes končí zodpovednosť architekta a začína zodpovednosť klienta, verejnej správy alebo štátu?
To je otázka, ktorá dominuje dejinám architektúry od čias prvých mestských civilizácií. Už Chammurapiho zákonník spred 3 800 rokov počítal so stanovením zodpovednosti staviteľa, ktorý bol v tom čase zároveň architektom. V novších dejinách bola architektonická profesia pod inštitucionálnou ochranou, práve preto, aby mohla niesť váhu dvojitej zodpovednosti voči spoločnosti aj voči klientovi.
Tento ochranný štít sa začal demontovať koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia antitrustovými rozsudkami a začiatkom dvadsiateho prvého storočia bola jeho demontáž dokonaná úplnou liberalizáciou trhu so službami architektov. Výsledkom je stav, keď ocenenie rizík v honorovaní architekta úplne chýba, pričom najmä verejní klienti sa v zmluvách všetkej zodpovednosti zbavujú v neprospech architekta.
V celej Európe preto dochádza k precitnutiu z predstavy o vyššom poslaní profesie ako dostatočnej motivácii a silnejú snahy o opätovné zohľadnenie zodpovedností v podmienkach pre prácu a v honorári architektov. Je to aj jedna z úloh pracovnej skupiny Professional Issues Rady architektov Európy, ktorej som aktuálne spolupredsedom.
V rámci SKA sa venujete aj zahraničným vzťahom. Ktoré rozdiely medzi podmienkami vykonávania profesie na Slovensku a v iných európskych krajinách považujete za najpodstatnejšie?
Architektonická profesia nie je homogénna. Je vykonávaná vo veľmi rozdielnych formách a druhoch činností, a preto je takmer nemožné o nej hovoriť vo všeobecnej rovine. Iný zážitok z nej má mladý zamestnanec v architektonickej kancelárii, iný má architekt, majiteľ kancelárie s päťdesiatimi zamestnancami. Celkom iné robí architekt špecializujúci sa na interiéry, ako jeho kolega navrhujúci celé súbory budov. N
Navyše 70 až 90 percent architektonických praxí v celej Európe tvoria mikropodniky, ktoré sa do oficiálnych hospodárskych štatistík ani nedostanú. Modely, ktoré v Európe existujú, zachytávajú akýsi stred architektonickej profesie, čiže mikro- alebo malý ateliér, tvorený prevažne architektmi, ktorý je nositeľom zákazky.
V zahraničí pristupujú k ateliérom ako k poskytovateľom služieb architektov pre klientov. Tieto služby sú štandardne poskytované vo fázach od iniciovania až po užívanie stavby, s malými, lokálnymi odchýlkami medzi krajinami. Architekti ako dodávatelia stupňov projektovej dokumentácie existujú najmä vo východnej Európe, ako pozostatok socializmu.
Existuje riešenie alebo profesijný štandard zo zahraničia, ktorý by podľa vás bolo vhodné preniesť do slovenského prostredia?
V podstate všetky štandardy v západnej Európe sú postavené na koncepte služieb alebo na architektovi ako konzultantovi. Naše zmluvy o dielo sú pre kolegov v zahraničí nepochopiteľné. Časťou mojej práce, spolu s tímom z Výboru pre štandardy služieb architektov a práva duševného vlastníctva a kolegami v predstavenstve SKA, bolo vytvoriť taký model vykonávania povolania, ktorý by prevzal najlepšie skúsenosti z Európy a prepojil ich so zvláštnosťami slovenskej praxe.
Výsledkom sú Štandardy služieb architektov, ktoré sú dostupné na webovej stránke Slovenskej komory architektov. Reakcia mnohých klientov na nové štandardy je, že konečne rozumejú, čo architekti robia.
Štandardy sú stále vo vývoji a sú ďalej dopĺňané o vzorové zmluvy na poskytovanie služieb architekta a licenčné zmluvy. V ďalšej fáze počítame aj so zverejnením komorových všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa budú môcť zmluvy medzi klientmi a architektmi jednoducho odvolať.
