Dobrá kancelárska budova stiera hranice, hovorí architekt Stuart Blower

Make Architects je medzinárodný architektonický ateliér so sídlom v Londýne, ktorý má pobočky aj v Hong Kongu a Sydney. V Bratislave navrhujú svoj prvý projekt – kancelársku budovu Nové Apollo. Pri príležitosti kontrolnej návštevy výstavby Nového Apolla sme sa zhovárali s architektom Stuartom Blowerom.

Ako prišlo k vašej spolupráci s HB Reavis na tomto projekte?

So spoločnosťou HB Reavis sme už pred časom spolupracovali  na úspešnom projekte v Budapešti. Potom sme sa začali obzerať po iných možnostiach tu v Bratislave. Celá naša spolupráca vznikla cca pred 6 – 7 rokmi, čiže je to už dlhodobejšia spolupráca.

Hoci navrhujete po celom svete, veľa vašich projektov je práve vo vašom domovskom Londýne. Je rozdiel navrhovať budovy v Londýne a v Bratislave?

Nie je to až také rozdielne. V podstate všetky hodnoty a postupy, ktoré vyznávame a aplikujeme, sú dosť podobné vašim. Je to skôr o klientoch. V prípade HB Reavis je jednoznačné, že ide o klienta, ktorý je etablovaný, kvalitný a precízny.

Vyznáva hodnoty trvalej udržateľnosti a pri spolupráci s ním je priestor na uplatnenie vhodných postupov. Je vidieť, že sa pohybujeme v skutočne otvorenom svete. V podstate je aj stavebná prax v Londýne a v Bratislave dosť porovnateľná. Chcel by som zdôrazniť, že aktuálna téma, ktorej sa v súčasnosti všade musíme venovať, sú klimatické zmeny, takže som naozaj rád, že všade sa kladie dôraz na trvalú udržateľnosť.

Ktoré z vašich udržateľných prístupov ste uplatnili pri návrhu Nového Apolla?

V podstate všetko. Celá práca na tomto projekte bola podmienená problematikou trvalej udržateľnosti. Napríklad sme nenavrhli sklenú fasádu, ale trojvrstvovo glazovanú s viacvrstvovou izoláciou. Zodpovedajú tomu využité materiály aj dispozícia budovy.

V interiéri je zohľadnené maximálne presvetlenie priestorov. Napriek tomu, že sú tu veľkoplošné kancelárie, je celý tento priestor osvetlený prirodzeným svetlom. Brali sme do úvahy aj svit slnka počas dňa, čím sa do budúcna ušetrí energia na umelé osvetlenie.

Trvalá udržateľnosť sa prejavila aj v riešení dopravy – súčasťou Nového Apolla bude bike hub. Celkovo je filozofia tohto projektu riešená tak, aby boli ľudia motivovaní čo najviac chodiť pešo, či už z vonku, alebo v rámci budovy. Autobusová stanica je v pešej dostupnosti a peší pohyb v budove je motivovaný aj riešením otvorených, pekne navrhnutých a kvalitne riešených schodísk.

Vo filozofii trvalej udržateľnosti sme riešili aj vonkajšie priestory, ako je átrium a terasy na viacerých poschodiach. Všetky tieto priestory poskytujú ľuďom možnosť stretávať sa. Brali sme do úvahy sociálny aspekt, mentálnu pohodu užívateľov tejto budovy a komunitný rozvoj.

Váš projekt leží na okraji bratislavského downtownu. Ako vnímate Bratislavu a jej rozvoj?

Keď sme tu boli prvýkrát, nebolo tu skoro nič až po Karadžičovu ulicu. Rozmach zmien, ktoré sa tu v okolí v posledných rokoch udiali, je impozantný. Nie sú tu len kancelárie, ale aj rezidencie, jednoducho mix funkcií. Tým, že Nové Apollo leží na okraji rýchlo sa rozvíjajúceho downtownu, vidíme aj veľký potenciál na rozvoj a rozmach smerom k regenerácii pôvodných priemyselných štvrtí až po Prístavisko.

Akým spôsobom má projekt Nové Apollo ambíciu komunikovať s downtownom?

Je pozitívom, že v okolí je skutočne pestrá zmes funkcií budov. V Novom Apolle má už svoje kancelárie vyhliadnuté firma IBM, čo znamená tisíce ľudí, ktorí sem prídu pracovať, možno i bývať.

Dalo by sa povedať, že to môže byť začiatok novej komunity. Zároveň v Novom Apolle na prízemí rátame aj s návštevníkmi zvonka – budú tu retailové či stravovacie prevádzky prístupné aj pre verejnosť.

Prejdime k ďalším vašim zaujímavým projektom. Jedným z nich je Salford Rise v Manchestri. Jeho hlavnou myšlienkou je spájanie komunít. Prečo je v súčasnosti komunitný život taký dôležitý? Ako môže prispieť k rozvoju mesta?

Ak chcete vybudovať úspešný projekt, musíte trafiť správny mix faktorov. Musíte mať dobrý projekt, dobré riešenie vonkajších priestorov a v neposlednom rade veľa komunikovať s ľuďmi, aby ste pochopili históriu lokality i potreby miestnych ľudí. A práve to je dôležité pre spájanie komunít.

Následne toto všetko musíte integrovať do plánu. Pri návrhu je dôležité, aby sa neobmedzil len na riešenie kancelárií, ale aby zahŕňal aj parkové priestory či záhradky, školy atď.

Projekt 20 Ropemaker Street v Londýne definujete ako „budúcnosť mesta“. Ako vidíte budúcnosť miest všeobecne? Aká by mala byť?

Tento projekt je porovnateľný s Novým Apollom. Je to kancelárska budova s mnohými terasami, uplatnili sme tu veľa prvkov, ktoré sme spoznali pri riešení hotelov a sektora ubytovania.

Ide o to, aby sme dokázali stierať striktné hranice toho, čo vnímame ako kancelársky priestor a  viac ho prispôsobili potrebám bežných ľudí. Videli sme aj počas pandémie, ako veľmi sa zotreli rozdiely medzi pracoviskom a domovom.

Predpokladáme, že čoraz viac ľudí bude bývať v blízkosti pracoviska, bude sa im ľahko dochádzať, čomu je potrebné prispôsobiť aj vonkajšie priestory, v ktorých budú ľudia tráviť veľa svojho času. Znamená to aj zriaďovať parky a záhrady, vysádzať mestskú zeleň, vytvárať zelené strechy.

A ak hovoríme o budúcnosti miesť, nemôžeme opomenúť zhusťovanie, snahu o trvalú udržateľnosť a úspornosť z hľadiska energií či využitia priestoru a pozemku.

Počas pandémie ste navrhli aj virtuálnu galériu The Vault of Contemporary Art (VCA). Myslíte si, že tento druh experimentálnej architektúry bude v budúcnosti bežný?

Tento typ budov má v budúcnosti potenciál, čo súvisí aj s metaverzom. Očakávame aj to, že sa v budúcnosti čoraz viac ľudí z radov verejnosti bude online zapájať do projektovania budov. Takýto spôsob interakcie sa dá porovnať s tým, čo v nedávnej minulosti ľudia robili na návšteve galérií a múzeí.

Teraz sa to presúva do online priestoru a ľudia sa môžu vyžiť aj tým, že budú vstupovať do návrhov projektov. Vieme, že tento typ interakcie majú ľudia radi, čiže som presvedčený, že takýchto projektov bude viac. Dokonca sme nad jedným podobným začali uvažovať.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 7-8/2022