Ako sami hovoria, to, čo robia, a to, čo milujú, je to isté. Matej Siebert a Roman Talaš do všetkej svojej práce vkladajú veľký kus samých seba. Od svojho vzniku ateliér pracoval na širokom spektre malých i veľkých projektov. V určitom bode sa vedome rozhodli opustiť menšie zadania, ako sú interiéry či rodinné domy, a ich práca sa prirodzene posunula k rozsiahlejším urbanistickým celkom – bytovým domom, administratívnym budovám či celým mestským štvrtiam.
slovenská architektúra
Ateliér PLURAL sa pod vedením Martina Jančoka a Michala Janáka vyprofiloval ako kancelária, ktorej tvorba presahuje bežnú architektonickú produkciu a reflektuje hlbšie spoločenské a kultúrne súvislosti. K ich dielam patria ikonické kníhkupectvo Alexis, Letný pavilón SNG, Dom v dome, Vila Bôrik či rozsiahla rekonštrukcia Novej synagógy v Žiline. Za všetky realizácie získali prestížne ocenia. Nielen doma, ale i v zahraničí.
Centrála Phoenix Zeppelin je pre architektov Martina Paulínyho a Braňa Hovorku prelomovým projektom. Niekedy vedome porušujú firemné dizajnové manuály, inokedy sa striktne riadia podľa zadania. V Bratislave zatiaľ nezrealizovali ani jednu zákazku, no sú žiadaní v iných častiach Slovenska, v Českej republike i vo Švajčiarsku. Kvalitná architektúra je pre nich oveľa viac ako luxusné auto.
Hovorí sa, že všetko dobré, čo vznikne na východe, pochádza práve z tohto ateliéru. Irakli Eristavi a Pavol Šilla to však popierajú. Diela ako Kulturpark, Námestie Centrum, obytný komplex Cmyk a Plzenská, kino Úsmev, Centrum pre umenie Viola alebo úspešná inštalácia SIideways počas Bienále architektúry v Benátkach zaznamenali medzinárodný úspech.
Peter Jurkovič sa nijako extra nezaťažoval tým, či bude alebo nebude architektom, dokonca po tom ani netúžil. Aj napriek tomu od roku 2013 tvorí pod svojím menom a buduje značku JRKVC, ktorá sa pod jeho vedením venuje prevažne rezidenčnej architektúre a dizajnu.
Ich prvotinou bol rodinný dom v rakúskom Gattendorfe. Za jedny z nasynergickejších spoluprác považujú Dom s patiom v Bratislave a vilu Casa Fly v Španielsku, ktorá im priniesla svetový úspech. Radoslav Buzinkay a Andrej Ferenčík sú známy ako BEEF Architekti.
EUmies Awards je považovaná za najprestížnejšie architektonické ocenenie na starom kontinente. V ročníku 2026 je prihlásených 410 diel zo 40 krajín. Slovensko získalo sedem nominácií za tieto realizácie.
Súťaž Intebold Awards 2025 o najlepšie interiéry potvrdila rôznorodosť slovenskej dizajnérskej scény
Ocenenie Intebold Awards 2025 opäť predstavilo to najlepšie z aktuálnej slovenskej interiérovej tvorby. Súťaž, ktorú organizuje Slovenská asociácia interiérových dizajnérov (SAID), ocenenila projekty v piatich kategóriách – od bývania až po verejné priestory. Výsledky tohto ročníka potvrdzujú, že kvalitný interiér spája vedu, remeslo a empatiu voči priestoru i jeho používateľom.
Minimalistický dom, ktorého autormi sú Martin Paulíny a Braňo Hovorka, perfektne zapadá do prírodného prostredia a každý detail je navrhnutý s ohľadom na trvácnosť a udržateľnosť. Zážitok z bývania v ňom je postavený na tesnom prepojení interiéru s exteriérom a to predovšetkým prostredníctvom presklených stien lemujúcich značnú časť stavby.
Naše špeciálne vydanie ASB Najvýznamnejšie architektonické ateliéry je už v predaji. Otestujte sa v ďalšom kvíze, či spoznáte architektov a štúdiá, ktoré sa dostali do nášho výberu.
Architekt Zoran Samol verí, že kvalitná architektúra nemusí byť výsadou elít. Vo svojej tvorbe sa snaží kombinovať praktické riešenia, remeselnú zručnosť a dostupné materiály, aby vytváral hodnotné priestory aj s obmedzeným rozpočtom.
Ako dobre poznáte slovenských architektov a ateliéry? Vybrali sme 10 architektonických štúdií, ktoré sa ocitli v našom výbere ASB Top architekti 2025. Ak sa o nich chcete dozvedieť viac, nenechajte si ujsť špeciálne vydanie, ktoré bude o pár týždňov v predaji. Dovtedy sa môžete zabaviť a otestovať pri našom kvíze.
Ivan Matušík bol ako jeho stavby. Hrdé a sebavedomé, ale aj s pokorou k okoliu a ľuďom, pre ktorých boli vytvorené. Mali rešpekt a ľudský rozmer a zároveň sa dokázali na seba pozrieť z nadhľadu aktuálnych európskych trendov.
Osoba, ktorá sa podieľala na vzniku mnohých známych stavieb, zomrela vo veku 80 rokov.
S architektom a predsedom Predstavenstva SKA Iljom Skočekom nadobudne rozhovor vždy charakter preňho taký príznačný, priamy a úprimný... Inak to nebolo ani v deň, keď sme sa stretli v priestoroch Slovenskej komory architektov. Rozprávali sme sa nielen o mnohých projektoch SKA, ale aj o význame architektonických súťaží, suplovaní štátu súkromným investorom či pripravovanom stavebnom zákone.