Rozsiahle územie Slovenskej akadémie vied čaká významná premena

Víťazného návrh koncepcie nového masterplanu SAV na Patrónke v Bratislave má pretvoriť areál na moderný a otvorený vedecký kampus.

Slovenská akadémia vied vyhlásila pred rokom verejnú projektovú dvojkolovú urbanistickú súťaž na podobu masterplanu svojho areálu. Autori víťazného návrhu sú známi. Cieľom súťaže bolo priniesť najlepšiu možnú stratégiu a návrh na budúci rozvoj a otvorenie areálu Slovenskej akadémie vied.

„Snahou SAV je vytvoriť vedecký kampus, ktorý má byť miestom pre vedeckú prácu a pridružené aktivity plnohodnotne integrovaným do štruktúry okolitého mesta a okolitej krajiny. Slovenská akadémia vied chce areál v budúcnosti viac otvoriť verejnosti a umožniť tak jeho širšie využitie a propagáciu vedy. Pocit z tohto areálu by mal byť príbuzný pocitu z vysokoškolských kampusov,“ uviedla v súťažných podmienkach uverejnených na stránke SKA SAV.

Zadanie urbanistickej súťaže pre SAV pripravilo v spolupráci s jej expertmi architektonické štúdio 2021. Pred súťažou aj počas nej prebiehali konzultácie so zástupcami existujúcich aj plánovaných susedných areálov, ako sú bratislavská ZOO, projekt revitalizácie Patrónky Bratislavského samosprávneho kraja a kampus spoločnosti Eset. Do súťaže sa prihlásili štyri architektonicko-urbanistické ateliéry: madebygro, BETWEEN, Plural a Refuel.

Členmi medzinárodnej poroty boli uznávaní experti, ako český architekt Petr Pelčák, ktorý má skúsenosti s tvorbou univerzitných budov, či český architekt a urbanista Michal Kohout, spoluzakladateľ ateliéru Unit architekti. V porote bolo zastúpené aj mesto Bratislava prostredníctvom riaditeľa sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislava architekta Martina Berežného a v neposlednom rade krajinný architekt Michal Marcinov (LABAK) a kunsthistorička Henrieta Moravčíková, vedúca Oddelenia architektúry na Historickom ústave SAV.

Víťazný návrh dáva jasný signál

Za víťazným návrhom stojí ateliér gro architekti spolu s britským Studio Egret West. Autori v minulosti spolupracovali na viacerých mestských projektoch v Londýne, v Bratislave realizujú aj projekt Southbank. Porota vo víťaznom návrhu (autori: gro architekti + Studio Egret West, Juraj Palovič, David West, Katarína Siváková, Katarína Labathová a Jakub Čerešník) ocenila jasnú koncepciu návrhu, ktorá je založená na dvoch kľúčových ideách – usporiadaní areálu v zmysle klastrov reagujúcich na vedné zameranie pracovísk SAV a ústredného verejného parku Helix.

Porota sa zhodla na tom, že táto koncepcia podporuje vzájomnú interakciu a zakladá tak nové možnosti fungovania vedeckej komunity. Areál je koncipovaný ako otvorená krajina plynule nadväzujúca na dva silné prírodné celky v podobe zalesnených výbežkov masívov Malých Karpát. Verejný park Helix transformuje dopravne zaťažený priestor a je silným iniciačným momentom nového systému organizácie pohybu v areáli. A čo je dôležité, „dáva jasný signál zmeny životného prostredia pracovníkov a návštevníkov areálu SAV,“ skonštatovala porota.

Najhodnotnejšia architektúra zachovaná

Jednotlivé klastre sa rozvíjajú okolo existujúcich objektov, najhodnotnejších architektúr areálu, pričom logicky nadväzujú na ich aktuálne funkčné využitie. Výnimkou je len klaster spoločenských vied situovaný na mieste pôvodnej zástavby na juhovýchode areálu.

Existujúci hlavný nástup do areálu je v návrhu transformovaný do podoby reprezentačného vstupu, na ktorý nadväzuje klaster klimatickej zmeny. Ten zahŕňa všetky kľúčové spoločenské a riadiace zložky SAV. Doprava je organizovaná v zmysle vytesnenia automobilov na okraj areálu a preferencie pešieho pohybu v jeho vnútri.

Porota pozitívne vníma víziu areálu SAV ako ukážkového príkladu vedeckého kampusu budúcnosti, ktorý stavia na svojej historickej identite a otvára potenciál pre budúcu spoluprácu s externými aktérmi. Súčasne reaguje na aktuálnu klimatickú krízu aj víziu udržateľného mesta.

„V súťaži sa objavilo viacero dobrých nápadov a podnetov na rozvoj SAV. Niektoré, ako je zelené srdce areálu či výskumné klastre, sa opakovali v niekoľkých návrhoch. Víťazný návrh ale dokázal skĺbiť obe tieto témy najpresvedčivejšie a pritom nezanedbať ani elementárne prevádzkovo-funkčné hľadiská. Ponúkol silnú myšlienku vedeckého kampusu, ktorého jadro tvorí ústredný verejný park, pričom celý areál poníma ako otvorenú krajinu nadväzujúcu na okolité prírodné entity. Práve verejný park, ktorý nazvali Helix (závitnica), má potenciál iniciovať rozhodujúcu úvodnú zmenu fungovania areálu. Víťazný návrh ponecháva súčasný hlavný vstup do areálu, ktorý ale navrhuje povýšiť na ozajstný reprezentačný nástup do vrcholnej vedeckej inštitúcie štátu. Za zmienku stojí aj citlivý prístup k pôvodnej architektúre areálu, kde zachováva všetky hodnotené objekty a dopĺňa ich v zmysle výskumných klastrov novými objektmi. Verím, že tento prístup rozvíjajúci historickú identitu areálu v zmysle ambiciózneho udržateľného výskumného kampusu sa stretne s pozitívnym prijatím nielen na strane vedeckej komunity, ale aj verejnosti,“ vysvetľuje profesorka Henrieta Moravčíková.

Urbanistická súťaž bola realizovaná formou verejného obstarávania. Víťazný tandem architektonických ateliérov dostane od SAV zákazku na vyhotovenie projektovej dokumentácie na realizáciu prvej etapy úprav v areáli. SAV očakáva, že bude navrhnutá tak, aby sa dala realizovať s využitím dostupných zdrojov a minimom administratívnych úkonov, ktoré by jej realizáciu významne brzdili.

Areál SAV na Patrónke v Bratislave začal vznikať ešte za bývalého režimu. Na návrhoch jednotlivých fáz pracovali v 50. rokoch a ďalších desaťročiach architekti ako Karol Paluš, Martin Kusý či Stanislav Talaš. V areáli sa nachádza hodnotná architektúra, napríklad budova Chemického ústavu od architekta Karola Paluša, veľkoryso koncipované zelené priestranstvá aj umelecké diela od popredných slovenských autorov.

Súčasnosť priniesla potrebu nanovo definovať víziu budúceho rozvoja zohľadňujúcu aktuálne potreby a výzvy. Nový rozvojový plán, ktorý vzišiel zo súťaže, by mal umožniť navýšenie kapacít v areáli v prípade potreby. SAV má v pláne dobudovať depozitáre a študovne ústrednej knižnice, laboratóriá, škôlku pre zamestnancov a tiež ubytovacie a kancelárske priestory.

Hodnotenie poroty: Návrh správne identifikuje význam polohy areálu v údolí medzi dvoma vyvýšeninami – úpätia Malých Karpát a masívu Sitiny. Porota vysoko oceňuje kontextuálnosť návrhu, ktorý vychádza z dôkladnej analýzy charakteristík a hodnôt pôvodného riešenia areálu, t. j. solitérnych objektov voľne rozmiestnených v parku. Toto riešenie však úspešne transformuje do súčasnejšej formy, racionalizuje ho a zahusťuje pri primeranom zachovaní pôvodných kvalít.

Prevádzka SAV je vhodne organizovaná do jednotlivých tematických klastrov, situovaných okolo centrálneho parku. Pri vstupe do areálu je umiestnený Centrálny bod s hlavnými spoločenskými funkciami – konferenčným centrom, jedálňou a vedením akadémie. Bývanie je čiastočne rozptýlené a pričlenené k jednotlivým klastrom, pričom sa uvažuje s jeho zvýšenou koncentráciou pozdĺž južného okraja areálu. Princípy krajiny v rámci vzťahov v areáli a širšieho okolia sú logické a demonštrujú hlbšie poznanie lokality, resp. genézy jeho vývoja.

Navrhované princípy ochrany, obnovy a tvorby zelene deklarujú životaschopnú udržateľnosť. Napriek spomínaným kvalitám sa v niekoľkých momentoch správa návrh až príliš konzervatívne. Návrh v širšom kontexte využíva územie areálu, aby nasmeroval pešiu a cyklistickú dopravu v priečnom i pozdĺžnom smere areálom a nadviazal tak na hlavné ťahy. Hlavná dopravná obsluha je vedená po obvode areálu s upokojenou vnútornou prevádzkou. Parkovanie je umiestnené prevažne do samostatných parkovacích domov, čím je vhodne postavené do roviny s MHD.

3. miesto (porota udelila dve tretie miesta)

Hodnotenie poroty: Celkové urbanistické riešenie je založené na silnom lineárnom prvku – osi, ktorá pretína areál SAV v pozdĺžnom smere, a zároveň na rešpektovaní existujúcej hodnotnej architektúry a dopĺňaní urbanistickej štruktúry prevažne solitérnymi objektmi – jednotlivými pavilónmi. Na os nadväzujú verejné priestory usporiadané v „mriežke“. Jednotlivé časti mriežky ponúkajú rôzne typy náplne, pobytovej kvality či druhu vegetácie, zároveň sú predelené riadkovou výsadbou stromov.

Silný lineárny koncept je výhodou aj nevýhodou zároveň, hlavne vo východnej časti zostáva nedopovedaný a necháva otvorené rôzne možnosti na jeho interpretáciu, podobne ako dopĺňanie štruktúry areálu solitérmi, ktorá môže mať aj zásadný vplyv na etapizáciu a výslednú transformáciu areálu. Rozvoj areálu je postavený na dopĺňaní jednotlivých objektov prevažne formou solitérov s výraznou a jasne čitateľnou geometriou reagujúcou na existujúcu zástavbu a navrhovaný verejný priestor.

Porota oceňuje čitateľný pohľad na riešenie nástupných priestorov do jednotlivých objektov, ich nenáročnú aktivizáciu, prácu s existujúcimi, ale aj navrhovanými výtvarnými dielami, drobnou architektúrou, intervenciami vo verejnom priestore, či informačným systémom. Návrh sa ťažiskovo zameriava na centrálnu časť v rámci pozdĺžnej osi areálu, ale priestorové kvality na oboch jej koncoch sú otázne.

Dopravné riešenie je postavené na vytvorení jednosmerného obslužného automobilového okruhu, centrálny priestor osi je vymedzený pre peší a cyklistický pohyb. Parkovacie domy sú prioritne umiestňované v nástupných bodoch do areálu. Centrálny nástupný priestor je navrhnutý ako pobytový, no zároveň doň negatívne vstupuje obratisko v dotyku s centrálnym verejným priestorom.

3. miesto (porota udelila dve tretie miesta)

Lapidárna myšlienka lineárneho parku v pozdĺžnej „osi“ areálu SAV ho jasne organizuje. Zároveň prináša novú priestorovú kvalitu, avšak za cenu celkovej premeny jeho priestorového a krajinného charakteru. Teda za cenu rezignácie na kvality existujúce, hoci trochu zastreté jeho súčasným stavom.

Usporiadanie stavieb do klastrov podľa vedných odborov je vhodné, čo platí aj pre ich formovanie do podoby mestských blokov pozdĺž Dúbravskej cesty, ktoré zakladá jej mestskú podobu. Vznik ulice charakteru mestskej triedy tu však nie je pre priestorové limity realistický. Elegantný je návrh vstupnej piazzetty, naopak, nepresvedčivé je podanie „vnútroblokov“ klastrov.

Z krajinárskeho pohľadu sa návrh koncentruje primárne na centrálnu os. To otvorilo viacero otázok. Spomínaná os reaguje na kontext širšieho okolia kontrastným charakterom mestskej krajiny. Ponúka flexibilitu, ale vzťah s jednotlivými klastrami ako potenciálom a pridanou hodnotou tejto silnej myšlienky zostal v nedopovedanej rovine.

Dopravná obsluha je vhodne riešená. Porota oceňuje zrozumiteľnosť, jednoduchosť a pádnosť myšlienky návrhu aj jeho vyjadrenia, jeho realizáciu však pokladá za komplikovanú.