Rekonštrukcia vo Vranove nad Topľou ukázala, že aj do menších okresných miest treba ísť s kvalitnou architektúrou

Je skvelé, keď sa investícia do kultúry neberie ako finančný náklad, ale ako osvietená vízia s príjemnejšou budúcnosťou. V slovenských končinách je to postoj s nádychom malého zázraku, navyše, ak sa vyskytne v okresnom meste na východe krajiny.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Ak takto budú vyzerať kultúrne stánky aj v menších mestách na Slovensku, ešte to nemusí byť s nami márne, pomyslel som si pri pohľade na rekonštrukciu Kultúrneho centra vo Vranove nad Topľou.

„Aj do takýchto menších okresných miest na Slovensku treba ísť s kvalitnou architektúrou a bez kompromisov, inak to nemá zmysel,“ dopĺňa môj pocit Ing. arch. Peter Marcinko, autor tejto modernizácie, ktorá zaslúžene dostala Cenu Ministerstva dopravy SR za celospoločenský prínos v oblasti architektúry a stavebníctva v súťaži Stavba roka 2025.

Európsky štandard aj do menších miest

„Už na úvodných stretnutiach s investorom – Prešovským samosprávnym krajom – sme si dali záväzok, že nebudeme pokračovať pri návrhu a realizácii s prístupom, že do Vranova to stačí, pokračuje architekt Marcinko. „Chceli sme aj tu kvalitnú stavbu európskej úrovne, technologicky zodpovedajúcu dobe svojej realizácie.“

Samotná modernizácia budovy pre potreby knižnice nevznikla náhodne, vyplynula predovšetkým z požiadaviek verejnosti. Tá dlhodobo poukazovala na absenciu multifunkčného priestoru nielen na vzdelávanie, ale aj na oddych a spoločenské stretávanie.

„Zároveň treba uviesť, že sme sa dostali ako prvá knižnica na Slovensku do programu Erasmus+, a tak sme mali možnosť navštíviť krajiny ako Dánsko, Portugalsko, Poľsko, Česko, Holandsko, Chorvátsko, Nórsko,“ hovorí pre ASB Mgr. Danka Molčanová, ktorá od roku 2000 pracuje v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou a posledných osem rokov je jej riaditeľkou.

„V týchto európskych krajinách sme sa inšpirovali aktuálnymi trendmi, inovatívnymi prístupmi k organizácii priestoru, ako aj modelmi, ktoré podporujú aktívne zapojenie návštevníkov do života knižnice.“

Čitateľná komunikácia

Hlavnou požiadavkou investora (Prešovský samosprávny kraj) bolo navrhnúť komplexnú rekonštrukciu budovy Kultúrneho centra vo Vranove nad Topľou na účely kultúrneho centra s hlavnou funkciou verejnej knižnice. Súčasťou budovy mali byť aj prevádzkové priestory osvetového strediska, výstavnej siene a spoločenskej sály.

„Do pomerne zložitej dispozičnej schémy sme chceli vniesť istú mieru hierarchie, aby sme vylepšili celkovú orientáciu v budove so štyrmi vstupmi na rôznych stranách a niveletách,“ približuje architekt Marcinko.

„Podstatou riešenia bolo vybudovanie nového hlavného vstupu na severnej strane s priamym napojením na lávku ponad údolie, čím sme získali urbanisticky jednoznačne čitateľný hlavný vstup. Doplnili sme ho výťahom a zasklenou centrálnou halou, ktorá v mieste pôvodného schodiska vertikálne logicky prepája zvyšné podlažia. Na vylepšenie orientácie sme integrovali do podláh vodiace línie (farebné pásy ako súčasť infosystému), ktoré pomáhajú pri celkovej orientácii.“

Piata fasáda

Urbanistické vnímanie stavby nevychádza len z pozície chodcov. Vzhľadom na umiestnenie vo svahu, kde sa vo vyšších polohách nachádza okolitá bytová výstavba, sa pozornosť venovala aj piatej fasáde. Aj preto autori strechy a terasy dotvárali nielen technicky, ale kládli dôraz na to, ako budú vnímané.

Kombinácia pochôdznych a zelených striech dáva budove príjemnejší vizuálny charakter pri pohľade zhora a zároveň pomáha pri zadržiavaní vody, ktorá zo zelených striech pokračuje do vsakovacieho jazierka pri budove.

S rešpektom k pôvodnej budove

Architekti k pôvodnému charakteru budovy z polovice 80. rokov minulého storočia pristúpili s rešpektom. Navrhol ju Ing. arch. Simonides v roku 1979 a jej modernistický charakter im bol blízky. Jednoducho gradované kubistické hmoty šikovne využívali terénnu konfiguráciu a skvele dopĺňali okolitú modernú bytovú výstavbu zo 70. rokov.

„Preto sme aj nami navrhnuté dostavby poňali ako pokračovanie a doplnenie týchto hmôt, pričom sme do stavby priniesli aj nový prvok transparentnosti prostredníctvom veľkých zasklených častí,“ hovorí Peter Marcinko. „Našou hlavnou ambíciou bolo urobiť stavbu v technicky vyspelom súčasnom európskom štandarde, architektonicky modernú, aby slúžila všetkým generáciám, no najmä mládeži.“

Významné zmeny sa dotýkajú aj samotných zamestnancov. Moderne riešené pracoviská a kvalitné technické vybavenie im prinášajú vyšší komfort pri práci. Zavedenie nových technológií otvára priestor na rozvoj ich digitálnych zručností a odborný rast, čo prispieva k vyššej motivácii tímu.

Knižnica ako živé centrum kultúry

Aj v tomto prípade sa vzdialene ozýva slávne prirovnanie knižnice k vesmíru od argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa: „Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu, nikdy ako záhradu.“ A riaditeľka knižnice D. Molčanová tieto slová potvrdzuje:

„Obyvatelia regiónu vnímajú novú knižnicu najmä ako priestor, ktorý presahuje tradičné chápanie knižnice ako miesta na požičiavanie kníh. Dnes už nejde len o knižnicu v tradičnom zmysle slova, ale o živé centrum kultúry, vzdelávania a stretávania sa komunity.“ Modernizované kultúrne centrum vo Vranove nad Topľou má pred sebou sľubnú budúcnosť, je tu priestor na rast a nové príležitosti.

Dôraz na mladú generáciu

„Veríme, že sa stane jedným z hlavných pilierov kultúrneho života regiónu horný Zemplín,“ uzatvára Danka Molčanová. „Veľký dôraz budeme naďalej klásť na prácu s mladou generáciou. Podpora čitateľskej gramotnosti, rozvoj kritického myslenia a, samozrejme, vytváranie pozitívneho vzťahu ku knihám budú kľúčové pre dlhodobý rozvoj. Región disponuje bohatým historickým a kultúrnym dedičstvom, ktoré možno ďalej rozvíjať a prezentovať modernými formami.“