Na rozhraní lesa a sadu vyrástla sauna s netradičnou fasádou. Inšpiráciou bol tradičný spôsob sušenia dreva

V areáli Vzdelávacieho centra Zaježová vznikol nový objekt sauny, ktorý reaguje na charakter okolitej krajiny aj miestne podmienky. Návrh od ateliéru Guča architektúry pracuje s prírodnými materiálmi, jednoduchou architektúrou a výrazným detailom fasády. Výsledkom je komorný priestor určený na oddych v bezprostrednom kontakte s prírodou.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V obci Pliešovce, v areáli Vzdelávacieho centra Zaježová, už nejaký čas stojí drobný objekt sauny, ktorý slúži verejnosti aj ubytovaným hosťom. Jeho architektonické riešenie navrhol ateliér Guča architektúry, konkrétne Peter Čurlej, Matej Fekiač a Simona Kolimárová. Práve funkčná náplň samotného Vzdelávacieho centra Zaježová do veľkej miery ovplyvnila návrh a finálnu podobu Sauny Zaježová.

Primárnou funkciou centra je vzdelávanie ľudí v oblasti ekológie, udržateľnosti a rozvoja osobnosti. Centrum ponúka programy so zameraním na odpady, vodu, energiu, prírodné zdroje, ochranu životného prostredia, ale aj také, ktoré sa týkajú globálneho vzdelávania či remesiel. Architekti zároveň dodávajú, že výstavba drobnej architektúry reaguje aj na nedostatočný komfort v pôvodnej saune, ktorá bude po realizácii nového objektu slúžiť ako sklad palivového dreva.

Svahovitý terén ako východisko návrhu

Objekt s podlažnou plochou 25 štvorcových metrov je situovaný v južnej časti areálu. Pre lokalitu je charakteristický členitý terén a rozhranie malého ovocného sadu a lesa. „Objekt na kontext reaguje predovšetkým svojou lineárnou hmotou a osadením, ktoré rešpektuje svahovitý terén. Stavba je vynesená nad zem na subtílnej drevenej konštrukcii a betónových pätkách, čo umožňuje krajine pod objektom voľne plynúť a minimalizuje invazívne zásahy do podložia,” približujú architekti.

Okrem toho objekt svojou pozdĺžnou hmotou prirodzene oddeľuje verejnú časť areálu od intímnej zóny smerom k lesnému porastu, čím vytvára chránený súkromný priestor pre návštevníkov. Na genia loci vidieckeho prostredia a funkčnú formu skladov dreva zas sauna nadväzuje svojou fasádou a strechou, ktoré sú podľa autorov návrhu voľnou parafrázou tradičného „štosovania“ reziva.

Výhľady do prírodnej krajiny

Z dispozičného hľadiska je architektúra riešená ako trojpriestor. Medzipriestor medzi exteriérom a interiérom tvorí drevená platforma situovaná v strednej časti. Z nej sa užívatelia sauny dostávajú do zádveria, ktoré slúži ako hlavný komunikačný uzol. V nižšie osadenej časti sa následne nachádza potiareň, navrhnutá ako kompaktný, tepelne stabilný priestor.

Vo vyššej časti architekti navrhli takzvanú odpočiváreň. Táto časť sa vyznačuje bohatým presklením a výhľadmi do okolitej prírodnej krajiny. Práve bezrámové zasklenie v priestoroch odpočivárne architekti považujú za jeden z najzaujímavejších detailov projektu. Na opačnej strane vstupu sa nachádza exteriérová terasa s kúpacou kaďou. Prístupná je priamo zo zádveria. Terasa sa vyznačuje výhľadom do lesa a intímnou atmosférou.

Fasáda ako signifikantný prvok

Konštrukčný systém tvoria priečne rámy zo smrekovcového reziva, ukladané v pravidelnom rytme. Rámy ostávajú v exteriéri priznané, čím vytvárajú vizuálnu hĺbku fasády. Konštrukciu obvodového plášťa tvoria kazetové výplne vsadené do nosného skeletu. Na objekte zaujme najmä jeho netradičná fasáda. Inšpiráciou pri jej návrhu bol tradičný spôsob sušenia dreva.

„Funkčná forma štosovaného reziva je často vídaná v dedinskom prostredí ako „sklad dreva“. Strecha je rovnako inšpirovaná týmto spôsobom sušenia, kedy sa stretávame s jednoduchým prekrytím ľahkým plechom s možnosťou prevetrávania,” tvrdia autori návrhu.

Architekti a realizátori v jednom

V interiéri objektu hrá hlavnú rolu bielená smreková biodoska. Tento materiál bol použitý na podlahe, strope, stenách aj vstavanom nábytku. Vďaka tomu je objekt v interiéri minimalistický. Zaujímavým prvkom sú aj schody riešené kameňmi z miestneho kameňolomu. Pre sedenie v saune bol zvolený topoľ osikový, ktorý je ideálny pre priamy kontakt s pokožkou vďaka svojej nízkej tepelnej vodivosti.

Ako uvádzajú samotní architekti, celý proces výstavby prebiehal formou priamej autorskej realizácie, čo umožnilo bezprostredné prepojenie architektonického konceptu s remeselným detailom. Oproti pôvodnému návrhu bolo nutné v procese výstavby vykonať niekoľko zmien.

„Hlavnou zmenou oproti pôvodnému návrhu bolo pridanie zavetrenia pomocou subtílnych oceľových tiahiel. Tento prvok sme zvolili pre zabezpečenie tuhosti skeletovej konštrukcie pri zachovaní jej vizuálnej ľahkosti a rytmu priznaných smrekovcových rámov,” približujú architekti z Guča arch.

Architektúra, ktorá ide ruka v ruke s remeslom

Sauna Zaježová predstavuje citlivé spojenie architektúry, remesla a okolitej krajiny. Objekt je prirodzene osadený do svahovitého terénu, na ktorý reaguje svojou subtílnou konštrukciou aj lineárnym tvarovaním.

Výrazným prvkom stavby je netradičná fasáda inšpirovaná tradičným spôsobom skladovania a sušenia dreva, vďaka čomu objekt prirodzene nadväzuje na charakter vidieckeho prostredia. Dôležitým aspektom projektu bola aj priama autorská realizácia, ktorá architektom umožnila dôsledne preniesť pôvodný koncept do výslednej podoby stavby a venovať osobitnú pozornosť detailu aj materiálovému riešeniu.