Pohotovostné sídlisko Biely Kríž v Bratislave
Tohtoročný seriál o nadčasových architektonických dielach chceme venovať malým obytným súborom a obytným skupinám, ako sú robotnícke kolónie a podobne, ktoré si ešte zachovali svoje pôvodné urbanistické hodnoty a charakter a ich prostredie môže byť inšpiráciou aj pre dnešných tvorcov architektov a urbanistov.
Prof. Vladimír Karfík, ktorý po 2. svetovej vojne začal projektovať rozšírenie závodu Dynamit Nobel a po roku 1948 aj nový Závod mieru, navrhol v roku 1947 pohotovostné sídlisko v blízkosti závodu, ktoré v tom čase bezprostredne nadväzovalo na podkarpatské vinice.
Vychádzal, prirodzene, zo skúseností pri navrhovaní podobných väčších či menších súborov v Zlíne, Partizánskom či v Bratislave (tzv. Baťova Kolónia na Hroboňovej ulici). Jadrom riešenia je centrálny priestor tvoriaci park obkolesený úzkymi dvojposchodovými obytnými domami pozostávajúcimi z troch sekcií.
Námestie pretínajú dve komunikácie, ponechaný je však široký pás zelene oddeľujúci prístupovú komunikáciu a domy. Oba vstupné krajné objekty sú na prízemí rozšírené a akcentované vystupujúcou markízou. Nachádza sa tu občianska vybavenosť, obchody a pošta.
Po oboch stranách námestia sú situované dva obytné domy, ktoré vytvárajú vnútorný, čiastočne priestorovo uzatvorený park s detským ihriskom a množstvom zelene. Na domoch nachádzame viaceré typické „karfíkovské“ prvky, najmä rohové okno a zaoblené balkóny.
Zrekonštruované objekty pôsobia aj dnes veľmi príjemne a poskytujú kvalitné, hoci skromné bývanie. Problémom je dnes nedostatok parkovacích plôch, ktorý dostavba nových objektov na Skalickej ceste v minulosti, ale najmä v súčasnosti značne zväčší. Bez vyriešenia parkovania v širšom okolí sa kvality dnešného obytného prostredia čo nevidieť stratia.
Je najvyšší čas, aby sme toto Karfíkovo dielo zachránili zápisom medzi kultúrne pamiatky – nielen jednotlivé objekty, ale celý urbanistický súbor.
| Profesor Vladimír Karfík (1901 – 1996) patrí k najvýznamnejším architektom bývalého Česko-Slovenska 20. storočia. K ťažiskovým obdobiam jeho tvorby patrí práca v zlínskej stavebnej kancelárii firmy Baťa a neskôr pedagogické pôsobenie na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Okrem známych architektonických diel sa podieľal aj na viacerých konceptoch najmä obytných súborov, ako sú napríklad Fučíkova štvrť a Zálešná v Zlíne, centrá Svitu a Partizánskeho, Baťova kolónia, a najmä obytný súbor Biely Kríž a Mierová kolónia (VISTRA) v Bratislave. Hoci išlo spravidla o malé urbanistické celky, kvalita ich obytného prostredia je nepopierateľná aj dnes. |
prof. Štefan Šlachta
Foto: autor
Ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s. r. o., a Eurosense, s. r. o., 2007
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
