ASB Architektúra Stránka 292

Architektúra

Prvý slovenský festival architektúry a dizajnu AND odštartoval sériu ochutnávok z toho najlepšieho, čo táto oblasť ponúka. Úlohy veľvyslanca svetovej architektonickej a dizajnérskej obce na Slovensku sa zhostil Karim Rashid, neprehliadnuteľný, svetovo uznávaný dizajnér, ktorý – ako tvrdí – chce zmeniť svet. Zaujal svojou schopnosťou demokratizovať dizajn a urobiť ho cenovo dostupným aj pre strednú triedu. Nemá rád, keď sa hovorí o vysokom a nízkom umení, pretože svet vníma ako plynulý priestor bez hrán a bez akýchkoľvek racionálnych a ekonomických rozdielov. Snaží sa vyhýbať všetkému, čo zaváňa konvenciami, elitárstvom, masovosťou alebo klasifikáciou. Podľa jeho mienky má byť súčasťou všetkých výtvorov práve diverzita, variabilnosť a zmena.

Cieľavedomosť a jasná predstava o budúcom bývaní symbolizujú zrod tohto dreveného domu pre štvorčlennú rodinu. Aj u nás sa už pomaly začínajú objavovať architektonické „celebrity“, ktoré investori vyhľadávajú pre ich nezameniteľný rukopis, len máloktorý stavebník si však trúfne priviesť si vybraného architekta zo zahraničia. V tomto prípade sa tak stalo a ani jedna strana svoje rozhodnutie neoľutovala.

Razantný prienik nových technológií do pracovnej činnosti a zmena riadenia zamestnancov prináša do kancelárii súčasnosti nový trend – tzv. open space alebo aj open plan. Ide o veľkoplošný priestor, v ktorom všetci zamestnanci pracujú v jednej obrovskej miestnosti. Zamestnávateľovi to prináša zníženie nákladov, zvýšenie produktivity práce, možnosť jednoduchej kontroly pracovnej disciplíny a pre zamestnancov bezprostrednú komunikáciu, avšak bez štipky súkromia. Open space – áno alebo nie? „Nedá sa jednoznačne povedať, že jedno je lepšie a druhé horšie,“ odpovedá renomovaný český architekt Luděk Rýzner, ktorý aj v Bratislave realizoval viacero administratívnych priestorov. „Vždy záleží na viacerých aspektoch a medzi ne okrem iného patrí: kto v tom priestore sedí, komu je určený a ako to je technicky a nábytkovo vyriešené.“

Vytvoriť „domov“ niekoľkým miliónom kníh a dátových nosičov a zároveň zlúčiť dve knižničné inštitúcie s rozdielnymi tradíciami pod jednu strechu bolo základnou úlohou pre autorov návrhu najnovšej drážďanskej knižnice Sächsiche Landesbibliothek, v súčasnosti tiež známej pod skratkou S.L.U.B. Spomedzi takmer štyridsiatich ateliérov sa vďaka svojmu impozantnému riešeniu nakoniec presadila kancelária Ortner & Ortner.

Drevo a materiály na báze dreva sa stále využívajú nielen pri zariaďovaní interiéru, výrobe nábytku a bytových doplnkov, ale aj pri zhotovovaní obkladov. Nie je dôležité, či ide o drevostavbu, alebo murovaný dom – vhodne zhotoveným obkladom sa dá výrazne zmeniť prostredie interiéru. Podmienkou je správna voľba druhu obkladu, jeho materiálu, použitej povrchovej úpravy, ako aj montáž podľa technologického postupu.

Uplynulé roky zastihli komplex Štátnej opery v Banskej Bystrici v štádiu nedôstojného chátrania, ktorý bol už na pokraji havarijného stavu. Prevádzku niekdajšieho Národného domu od architekta Emila Belluša z roku 1928 udržiavalo len úsilie vedenia divadla, umelcov a zamestnancov. Nedávno odštartovala jeho dostavba a prestavba, ktorej cieľom by podľa autora projektu Ing. arch. Petra Kucharoviča „mala byť okrem vytvorenia modernej architektúry harmónia s okolím, ale i prijateľná miera dominancie“.

Architekt Ivan Matušík nedávno dokončil štúdiu ďalšieho zaujímavého rodinného domu. Nachádza sa v Horskom parku v Bratislave a jeho riešenie aj členenie naznačujú, že ide o dom väčšieho rozsahu – nielen rozlohou, ale tiež suverénnosťou autorovho rukopisu a voľného, čistého, zľahka sa rozliehajúceho priestoru, ktorý je pre dom charakteristický. Napriek tomu, že samotná parcela pripomína zo strany ulice stavebnú prieluku, zvolená koncepcia vytvorila ideálne vzťahy medzi novostavbou a vzácnymi prírodnými danosťami okolia.

Cieľom projektu Mestské zásahy, ktorého autormi sú Matúš Vallo a Oliver Sadovský z architektonického ateliéru Vallo Sadovsky Architects, je spojiť dobrý nápad architektov s vôľou investorov finančne podporiť originálne a zmysluplné návrhy. Mestské zásahy vytvárajú priestor, kde sa stretávajú záujmy mestských úradníkov, špičkových odborníkov a obyvateľov Bratislavy. Všetky návrhy je možné si pozrieť od 5.12.2008 do 15.3.2009 v SNG, ktorá je spoluorganizátorom projektu.

Osamotený tropický ostrov pripomína východisková situácia výstavby vysokohorskej chaty pod vrcholom populárneho alpského štítu Monte Rosa – intenzita slnečného žiarenia, izolácia od vonkajšieho sveta a nutnosť spoľahnúť sa na vlastné zdroje energií i rozumné nakladanie s odpadom.

Výsledky urbanisticko-architektonickej súťaže na PHAROS Bussines Park v lokalite bratislavského letiska posunuli vývoj projektu do nového štádia. Momentálne sa finalizuje urbanistická štúdia a prebieha územné konanie na technickú a dopravnú infraštruktúru.

„Každá budova je prototypom,“ vyhlásil kedysi architekt Helmut Jahn a zdá sa, že pritom myslel najmä na svoje stavby. Čo objekt, to originalita a, aj keď sa niektoré objekty podobali, napríklad One Liberty Place vo Philadelphii a Messeturm vo Frankfurte, išlo o logiku rozvíjania štýlového výrazu a  primeraných) tvarov. Ale aj to je postmoderna, ktorá našla v Jahnovi svojho skvelého propagátora. Pravda, nie každý jeho výsledok bol prijatý s bezvýhradným nadšením, ale jeho „highlighty“ sú architektonickými ikonami prelomu 20. a 21. storočia. Nech je ako chce, dnes 68-ročný Helmut Jahn patrí podľa American Institute of Architects medzi najvplyvnejších žijúcich amerických architektov a  chicagská kancelária Murphy/Jahn patrí svojím ročným obratom medzi dvadsať špičkových architektonických firiem na svete. Je to teda dostatočný dôvod na profil v inšpiráciách svetovej architektúry.

Budova, ktorá bola pôvodne pôrodnicou, sa pred štyrmi rokmi premenila na apartmánový dom so šetrným prístupom k životnému prostrediu. MaMaison Rezidence Sulekova je oficiálne vôbec prvým ekologickým hotelom na Slovensku, za ktorým sa skrýva rok práce na zosúladení jeho prevádzky s environmentálnymi kritériami Európskej únie.

Projekt House of Music v dánskom Aalborgu zverejnil Wolf Prix len nedávno, koncom septembra v Utzon Center v Aalborgu. Stalo sa tak na výstave s príznačným názvom House of Music Design Process – Creativity, Art, Music (Dom hudby: vývoj dizajnu – tvorivosť, umenie, hudba). Podľa vedúcej tlačového oddelenia v Coop Himmelb(l)au Cynthie Kallmeyerovej všetko je zatiaľ len v začiatkoch a termíny začiatku výstavby sa ešte upresňujú. Prvé vizualizácie však naznačujú, že to bude opäť porcia rýdzej „prixovskej“ architektúry.

Keď som v roku 1991 prvý raz navštívil čokoládovú a tabakovú továreň van Nelle v Rotterdame, stála opustená a prázdna. Patrila už vtedy medzi klenoty holandskej architektúry, ale jej osud bol neistý. Dnes sa stala symbolom a príkladom prístupu k industriálnym pamiatkam. Desiaty medzinárodný kongres DO.CO.MO.MO. s hlavnou témou The Challenge of Change – výzva k zmene (funkcie) sa nemohol konať v lepšom prostredí.

Strecha bola pre Coop Himmelb(l)au v architektonických kompozíciách vždy dôležitým stavebným, ale najmä významovým prvkom. Ostatne, čiastočne to vyplýva aj z názvu kancelárie, ale strecha je pre Wolfa Prixa naozaj tou povestnou piatou fasádou, ktorá obsahuje podstatné konštanty ich konceptu. Nie je to inak ani pri projekte Cinema Center v meste Busan, kde tím z viedenskej kancelárie rozprestrel širokú strešnú náruč nad okolitým priestorom.