Vyjadriť verejnú podporu odvážnemu projektu novej budovy českej Národnej knižnice v Prahe chce 5. februára na demonštrácii v českom hlavnom meste skupina stúpencov diela architekta Jana Kaplického. Obdivovatelia modernej architektúry považujú návrh budovy v tvare chobotnice za jedinečný.
„Poslaním architekta je ísť s dobou. Každý však máme svoju filozofiu a tieto veci treba skĺbiť,“ hovorí Ing. arch. Ivan Matušík a jeho najnovšie architektonické výsledky mu dávajú za pravdu. Patrí k nim aj bytový dom Triangolo v Nitre, ktorý veľmi odvážne, ale aj rozvážne vstúpil do prostredia zástavby starších bytových a rodinných domov. Spolu s mladším kolegom Ing. arch. Sebastianom Nagyom vytvorili dom na pôdoryse rovnoramenného trojuholníka. Táto stavba vznikla na základe dialógu medzi prírodnými danosťami stavebnej lokality a mestom. Strecha domu v tvare morskej vlny udrela ako príboj na skaly súčasnej slovenskej architektúry a výsledkom je Cena Dušana Jurkoviča 2008. „Ocenenie je príjemným, ale predsa len vedľajším produktom nášho snaženia,“ vysvetľuje Ivan Matušík. „Rozhodujúca je spokojnosť – investora, naša a, samozrejme, samotných užívateľov.“
Multifunkčné centrum Štadión vytvorí v Žiline mestský priestor s novými možnosťami spoločenského života, modernou nadčasovou architektúrou a pracovnými príležitosťami. Komplex v centre mesta, ktorý má byť spojený so štadiónom prvoligového futbalového klubu MŠK Žilina, bude obsahovať obchodné centrum a kancelársku budovu.
Obnova historických objektov alebo území je citlivou záležitosťou práve z toho dôvodu, že pri nej dochádza k stretnutiu dvoch rozličných hodnôt – pôvodných a tých, ktoré prináša nový tvorca, architekt alebo reštaurátor. Zachovať objekt v jeho originálnej podobe alebo doň vniesť nový prvok, ktorý bude ako jedna časť mozaiky vypovedať o súčasnosti? A ak dáme priestor novotvaru, aký prístup zvolíme, aby sme nepotlačili pôvodné hodnoty? Nasledujúca anketa prináša rozličné pohľady zainteresovaných, ktorí však majú spoločný cieľ – nabádať k úcte voči historickému kontextu architektonických diel a urbanistických zón.
Súčasnú architektúru Prahy priblíži od 15. januára do 2. februára výstava New Face of Prague v bratislavskej design factory. Výstava predstaví viac než 50 najznámejších a najdôležitejších realizácií a projektov, ktoré vznikli v Prahe po roku 1990 s dôrazom na hľadanie historických súvislostí. Vedľa architektonických ikon, ako je napríklad Tancujúci dom, budú prezentované stavby či projekty, ktoré sú ojedinelé, ale nie natoľko mediálne známe. Cieľom je prezentovať dynamický vývoj súčasnej pražskej architektúry v kontexte európskej produkcie s prihliadnutím na miestne špecifiká.
Tretie najväčšie švédske mesto Malmö v súčasnosti žije revitalizáciou bývalého priemyselného areálu prístavu v tesnej blízkosti mestského centra. Mesto, ktoré leží na južnom pobreží Švédska pri Öresundskej úžine, v tesnom susedstve Kodane, upustilo koncom minulého storočia od tradičnej priemyselnej bázy hospodárskej výroby. Lodenice sa zatvorili a veľké plochy Západného prístavu spustli. Úpadok priemyselných aktivít podnietil politikov a predstaviteľov mesta vytvoriť novú víziu pre budúci rozvoj mesta s dvoma hlavnými cieľmi: založiť univerzitu v centre Malmö a vytvoriť atraktívnu mestskú štvrť v Západnom prístave neďaleko univerzity. Jedným z výsledkov tohto strategického zámeru je vytváranie novej obytnej štvrte pre 10 000 obyvateľov s pracovnými a školskými zariadeniami s kapacitou 20 000 osôb.
Stavebný rozvoj našich miest z posledných rokov má napriek hrozbám finančnej krízy tendenciu stáleho, aj keď nižšieho rastu. Množstvo zámerov a projektov sa plánuje práve v mestských centrách, ktoré majú zvyčajne hodnotný historicko-urbanistický koncept, alebo nevšedné architektonické pamiatky. Ich ráz a pôsobenie v obraze mesta často ohrozujú nové investičné zámery, pretože nerešpektujú pôvodné hodnoty územia. O význame a problémoch ochrany dedičstva historickej architektúry sme sa rozprávali s tromi odborníkmi, dlhodobo pôsobiacimi v tejto oblasti.
Švajčiarsky špecialista na kúpeľne Laufen Bathrooms opäť preukázal svoj inovačný potenciál – sprchovací kút z kúpeľňovej kolekcie ILBAGNOALESSI dOt získal prestížne ocenenie iF product design award 2009.
Obchod, kancelárie, reštaurácia – to budú tri najdôležitejšie využitia nového polyfunkčného objektu s názvom Dve veže, ktorý vyrastie v blízkosti žilinského obchodného centra Carrefour a mestskej krytej plavárne s vonkajšími bazénmi. Dve veže pozostávajú zo štyroch podzemných a pätnástich nadzemných podlaží – ich celková výška bude 59,250 m, pričom autor projektu Ing. arch. Peter Abonyi im prisúdil charakteristický vzhľad kompaktnej presklenej hmoty s pôdorysným obdĺžnikovým tvarom podnože, kde je umiestnená obchodná galéria.
Výrobná chyba, nesprávna montáž či neodborne zrealizovaný detail môže viesť k vzniku nežiaducich tepelných mostov v drevených konštrukciách. Článok opisuje názorné zisťovanie tepelných strát pomocou tzv. termovíznej kamery, ktorá zachytáva rozdiel teplôt rôznych objektov.
Melanchólia. Kráľovná jesennej nálady. Pre niekoho príťažlivá, pre iného príliš clivá. V každom prípade priliehavá atmosféra pre obraz domu smútku. Opadané pestrofarebné lístie, blízky les v ľahkej hmle, všade pietne ticho a na miernom návrší začínajúceho cintorína sa týči objekt poslednej rozlúčky s blízkym. Prevládajú v ňom mäkké krivky tvarov na pôdoryse elipsy s dvomi významovými plochami – jedna symbolizuje život, druhá to, čo prichádza po ňom... „Dom smútku sme projektovali ako symbolického strážcu na kopci, ktorý by mal byť zároveň aj miestom nášho zamyslenia,“ hovorí spoluautor projektu Domu smútku v Sliači Ing. arch. Roman Turčan.
V Devínskej Novej Vsi sa začala výstavba nového polyfunkčného komplexu, ktorý ponúkne najmä obytné a komerčné priestory. Centrum bude niesť názov Istra Nova a podľa investora môže vďaka prevažnému zastúpeniu jednoizbových bytov a garsónok osloviť aj mladých slobodných ľudí a bezdetné páry. Miestna samospráva súčasne zamýšľa spojiť novú zástavbu s vybudovaním námestia a pešej zóny.
Prvý slovenský festival architektúry a dizajnu AND odštartoval sériu ochutnávok z toho najlepšieho, čo táto oblasť ponúka. Úlohy veľvyslanca svetovej architektonickej a dizajnérskej obce na Slovensku sa zhostil Karim Rashid, neprehliadnuteľný, svetovo uznávaný dizajnér, ktorý – ako tvrdí – chce zmeniť svet. Zaujal svojou schopnosťou demokratizovať dizajn a urobiť ho cenovo dostupným aj pre strednú triedu. Nemá rád, keď sa hovorí o vysokom a nízkom umení, pretože svet vníma ako plynulý priestor bez hrán a bez akýchkoľvek racionálnych a ekonomických rozdielov. Snaží sa vyhýbať všetkému, čo zaváňa konvenciami, elitárstvom, masovosťou alebo klasifikáciou. Podľa jeho mienky má byť súčasťou všetkých výtvorov práve diverzita, variabilnosť a zmena.
Razantný prienik nových technológií do pracovnej činnosti a zmena riadenia zamestnancov prináša do kancelárii súčasnosti nový trend – tzv. open space alebo aj open plan. Ide o veľkoplošný priestor, v ktorom všetci zamestnanci pracujú v jednej obrovskej miestnosti. Zamestnávateľovi to prináša zníženie nákladov, zvýšenie produktivity práce, možnosť jednoduchej kontroly pracovnej disciplíny a pre zamestnancov bezprostrednú komunikáciu, avšak bez štipky súkromia. Open space – áno alebo nie? „Nedá sa jednoznačne povedať, že jedno je lepšie a druhé horšie,“ odpovedá renomovaný český architekt Luděk Rýzner, ktorý aj v Bratislave realizoval viacero administratívnych priestorov. „Vždy záleží na viacerých aspektoch a medzi ne okrem iného patrí: kto v tom priestore sedí, komu je určený a ako to je technicky a nábytkovo vyriešené.“
Cieľavedomosť a jasná predstava o budúcom bývaní symbolizujú zrod tohto dreveného domu pre štvorčlennú rodinu. Aj u nás sa už pomaly začínajú objavovať architektonické „celebrity“, ktoré investori vyhľadávajú pre ich nezameniteľný rukopis, len máloktorý stavebník si však trúfne priviesť si vybraného architekta zo zahraničia. V tomto prípade sa tak stalo a ani jedna strana svoje rozhodnutie neoľutovala.
