Múzeum digitálneho umenia v Pekingu – mimozemské miesto pre introvertov

Partneri sekcie:

Všedné mestské interiéry dokážu vhodne nastavené intervencie obohatiť o nový level zážitku. Z časovo obmedzených zásahov sa najmä pre ich následnú obľúbenosť stávajú zásahy dlhodobé. Dočasný objekt múzea digitálneho umenia má potenciál tento scenár nasledovať.

Uprostred centra Pekingu vyrástla biela skulptúra – mimozemšťan v hustom urbanizme jedného z najväčších miest sveta. Interiér však ponúka diametrálne odlišnú skúsenosť, ktorá nastoľuje introvertnú atmosféru izolovanosti.

Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia

Sen alebo realita?

Vonkajšia kompozícia pripomína snový labyrint – stupňovité schodiská prekvapujú návštevníkov perspektívnymi ilúziami a podnecujú k fyzickej interakcii s objektom. Fasády sú v spodnej časti doplnené o zrkadliace plochy, ktoré v obkolesení kameňov tvoria odkaz na skalnatý horizont hory Namča Barva v tibetských Himalájach. Spolu s ich reflexiou vytvárajú levitujúci efekt vesmírneho telesa.

Dočasná budova zastrešujúca výstavu digitálneho umenia reaguje na scenár v interiéri. Navrhnutý s ohľadom na špecifickosť témy – kultúra a umenie Himalájí – pracuje so vzťahom medzi ľuďmi a priestorom tak, aby sa ponorili do zážitku.

Prísne zásady osvetľovania výstavy a jednotlivých inštalácií boli významným determinantom v práci s mierkami a perforáciami fasády. Žiadne okná a dvojplášťový vstup tak zamedzujú nežiaducemu osvetleniu a uchovávajú tajomstvo len pre návštevníka – v absolútnej tme sa spolieha len na meniace sa svetlá a tiene.

Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia | Zdroj: Nan Xueqian

Architektúra alebo socha?

Bez okien je ťažké posúdiť mierku objektu. Okoloidúci nevedia posúdiť, koľko poschodí budova má a akú výšku dosahuje. Existuje preto na pomedzí medzi skulptúrou a budovou, spájajúc tak interpretáciu s empíriou. Jednotlivé objemy sa dajú rozdeliť a reorganizovať na „dKyil-‘khor“ (ríša Budhu v čínskom budhizme, preložené ako „mandala“ v angličtine).

Podobne ako súbor blokov, ktoré je možné reorganizovať mnohými spôsobmi, šesť zlatých rohových elementov je možné usporiadať do objemu celistvej kocky.

Vonkajšie usporiadanie je zámerne založené na objemoch v rôznych veľkostiach, o ktoré je možné sa oprieť, sedieť na nich alebo sa dokonca na ne vyšplhať. Hoci neposkytujú referenčný bod v mierke budovy, robia ho zaujímavejším a vytvárajú ostrý kontrast k serióznemu a vágnemu mestskému priestoru.

Múzeum digitálneho umenia
Múzeum digitálneho umenia | Zdroj: Nan Xueqian

 

MANDALA POP-UP DIGITAL ART MUSEUM

Miesto: Peking, Čína
Architekt: One Take Architects
Celková plocha: 240 m2
Realizácia: 2019

 

TEXT: Alexandra Müllerová
PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: One Take Architects
FOTO: Nan Xueqian