Mesto dalo zelenú obnove schátranému priestoru: Vajnory získajú ulicu 21. storočia

Metropolitný inštitút Bratislavy zrealizoval už niekoľko dôležitých projektov, ktoré zlepšili obraz hlavného mesta. Zo zanedbaných plôch sa stali akési živé miesta, čo je aj názov samotného programu na revitalizáciu verejných priestranstiev v Bratislave. Ďalším Živým miestom sa stane rozsiahla plocha vo Vajnoroch, ktorá je dnes akousi betónovou pláňou.

Hájovňa na Peknej ceste, Komenského námestie, Malý Slavín, okolie Pamätníka obetiam extrémizmu či revitalizácia Námestia slobody. Tieto i mnohé ďalšie projekty sa už zrealizovali v rámci programu Živé miesta, ktorý vznikol v roku 2021, teda dva roky po založení Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB).

Cieľom tohto programu je oživenie zanedbaných miest metropoly, ktorých sa v Bratislave nachádza veľké množstvo. Predsalen, tento fakt v minulosti priznal aj samotný MIB či primátor Matúš Vallo. Dnes už obyvatelia mesta vidia zlepšenia pri hore vymenovaných projektoch i ďalších zámeroch, pričom desiatky sú ešte v pláne. 

Medzi také patrí aj revitalizácia Ulice Kataríny Brúderovej vo Vajnoroch. Táto lokalita je dnes nevýrazným miestom s pozliepaným a rozbitým asflatom či množstvom betónových plôch. Chýba tu zeleň, problémom je bezpečnosť peších a absentuje aj akýkoľvek mobiliár. V podstate ide len o tranzitné miesto. 

„Križovatka ulíc Za farou a Kataríny Brúderovej v mestskej časti Vajnory nepripomína funkčný verejný priestor. Studňa uprostred križovatky pôsobí ako bariéra, voľné asfaltové plochy tiež nemajú funkčné využitie a počas leta sú prehriaté a nevhodné pre akékoľvek aktivity,” dopĺňa ďalšie nedostatky MIB. 

Vajnory pritom disponujú dobre artikulovanými a rekonštruovanými ťažiskovými verejnými priestranstvami ako napríklad Park pod lipou či Roľnícka. Centrum Vajnor bolo dokonca v roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu a dnes obsahuje niekoľko národných kultúrnych pamiatok ako Kostol Sedembolestnej Panny Márie, socha svätého Floriana či Vajnorský ľudový dom. 

Vzhľadom k týmto faktom môže mestská časť upriamiť svoju pozornosť na potencionálne subcentrá a vedľajšie verejné priestory. A tým je napríklad Ulica Kataríny Brúderovej.

Na návrhu revitalizácie tohto miesta spolupracovali s Metropolitným inštitútom Bratislavy architekti z  ateliérov Átrium architekti, ARZ, Livinark a DOXA. Práve tí vytvorili architektonickú štúdiu, ktorá sa sústredí na súčasný stav územia, ale aj na konkrétne detaily obnovy. „Stav je práve pre svoju nedopovedanosť a nahotu plný potenciálu pre hľadanie prístupov k podobnému druhu vidieckeho verejného priestoru,” hovoria architekti o aktuálnej podobe ulice vo Vajnoroch.

Cieľom je zlepšenie pobytovej funkcie a prinavrátenie celej lokality miestnym obyvateľom. Budúca revitalizácia počíta s vytvorením pešej zóny so zachovaním dopravnej obsluhy k domovom obyvateľov. Vďaka výsadbe stromov sa zvýši bezpečnosť pre chodcov aj cyklistov a okolo studne vznikne kvalitný verejný priestor pre stretávanie sa. Dôležitou zmenou bude aj nahradenie asfaltu za zelené ostrovčeky s lavičkami.

Upraví sa tiež geometria celého priestoru. „Zmenou trasovania komunikácii a výsadbou aleje získavame geometriou a plochou 3 príbuzné priestorové substancie,” tvrdia v štúdii ateliéry, ktoré tiež dopĺňajú: „Nasadením aleje násobne zvýšime priestorové kvality riešeného územia. Koruny stromov vytvoria zelený filter, ktorým zamedzíme vizuálny kontakt s nesúrodou zástavbou domov, priestor zcelíme a podporíme čítateľnosť novej geometrie. Alej poskytne tieň, pozitívny psychologický efekt a v horúcich mesiacoch zlepší mikroklímu prostredia.”

Významnú úlohu teda zohrá v celom priestore nová zeleň vrátane alejovej výsadby stromov. Tá nielenže oddelí vodičov od peších, ale zlepší aj mikroklímu celého územia. Architekti sa v návrh venujú aj využitiu dažďovej vody a adaptácii prostredia na klimatickú zmenu. Okrem klasickej zelene, ako stromové aleje či trvalkové záhony, tu vznikne aj dažďová záhrada, ktorá prispeje k lepšiemu hospodáreniu s vodou.

„Ešte pred začatím prác na projekte, v snahe uchopiť prístup k riešeniu úlohy sme sa ujednotili na predstave, že vzniknutý verejný priestor v tejto lokalite je extenziou dvorov rodinných domov určený pre celú komunitu. Otázku sprístupnenia dažďovej záhrady a ostatných zelených plôch teda riešime koncepciou troch mól, nositeľmi mobiláru ako lavicové hojdačky, stôl so sedením alebo lavičky. Mólo taktiež návštevníka vťahuje do intímneho priestoru v zeleni,” hovoria architekti.

Podľa nich zodpovedá materialita povrchov mierke vidieka, pričom kamenná dlažba bude vytvárať pri prejazde vibrácie, ktoré prinútia vodičov spomaliť. Podľa architektonickej štúdie bude dokonca záhrada podsvietená spolu s alejou. Celkovo bude vysadených 15 stromov, zrekonštruuje sa tiež osvetlenie a doplní nové.

Len nedávno sa tento zámer pohol smerom vpred. Magistrát hlavného mesta SR vydal súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti, čím potvrdil súlad s územným plánom a projektu dal zelenú. V podmienkach dokonca mesto neuviedlo ani žiadne závažnejšie pripomienky, čím sa revitalizácia posúva bez obmedzení.

Metropolitný inšititút na svojom webe uvádza, že s rekonštrukciou by chcel začať už v roku 2025, čo je reaálne. Predpokladaný rozpočet na revitalizáciu ulice je 300-tisíc eur bez DPH, pričom financie bude hradiť rozpočet hlavného mesta. 

Len pred pár mesiacmi sme informovali o ďalších verejných priestoroch v centrálnejšej časti Bratislavy, ktoré sa postupne stávajú realitou. Medzi také patrí napríklad park na Legionárskej v Starom Meste, ktorý je už dnes pred dokončením, čo platí aj o parku na Dunajskej. Meškanie naberá úprava plochy na Kazanskej vo Vrakuni, čomu sme sa taktiež podrobne venovali. K dokončeniu sa ale pomaly blíži najväčší skatepark na Slovensku pod Mostom SNP. 

K týmto projektom sa čochvíľa pridá aj revitalizácia Ulice Kataríny Brúderovej vo Vajnoroch. Bratislava tak konečne získa zelené priestranstvá, ktoré sa okrem centrálnej časti metropoly budú realizovať aj v ostatných mestských častiach. Projekt vo Vajnoroch je tak  konečnom dôsledku dobrou ukážkou toho, ako poňať zabudnuté územie a vniesť doň život. 

Obraz Bratislavy sa teda evidentne lepší, netreba ale zabúdať na to, že hlavné mesto čaká aj na omnoho väčšie zámery z programu Živé miesta. A to sú Plató Staromestská, nová vyhliadka na Kamzíku, Námestie republiky, Jurigovo námestie či v neposlednom rade obnova Kamenného námestia. Až tieto projekty ukážu, ako veľmi sa dokáže Bratislava zmeniť v prospech ľudí a vynahradiť im svoj investičný dlh v modernizácii a skvalitňovaní verejných priestorov.