Svet a Slovensko v architektúre pred 100 rokmi

image 74524 25 v1

Čo by ste si prečítali v časopise ASB, keby vychádzal v roku 1915?

Múzy mlčali, lebo v Európe rinčali zbrane v podobe požiaru 1. svetovej vojny (1914 – 1918), ale ako hovorí jedna z nadčasových viet: stavia sa vždy. Preto by sme si do časopisu vybrali architektonické počiny, ktoré vznikli tesne pred vojnou alebo počas nej, alebo na miestach, kde vojna priamo nezúrila. Aj preto by ste sa v časopise ASB dočítali o barcelonskom Parku Güell od Antoni Gaudího, Wagnerovej vile vo Viedni, amerických vilách v prérii Franka Lloyda Wrighta, bankovej budove od otca modernej americkej architektúry L. Sullivana, o prvej dôslednej modernej stavbe – továrne na kopytá v nemeckom Alfelde od Waltera Gropia, ale aj o noblesnej, prevažne secesnej architektúre vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku – Modrom kostolíku, Gymnáziu na Grösslingovej ul., Redute, ako aj o Thermii Palace v Piešťanoch, ktorá patrila k najmodernejším hotelom v strednej Európe. A nezabudnime ani na Szontághovo sanatórium od M. M. Harminca, ktoré už predznamenalo modernú architektúru na Slovensku. Dnes už vieme, že po vojne prišli na architektonickú scénu avantgardy v podobe funkcionalizmu a konštruktivizmu. Ale o tom až nabudúce.

Forma nasleduje funkciu Ešte pred Le Corbusierom vyslovil architekt Louis H. Sullivan slávnu vetu „Forma nasleduje funkciu“, čím otvoril dvere modernej architektúre v Spojených štátoch. Patril k najvplyvnejším predstaviteľom chicagskej školy a do encyklopédií sa zapísal ako otec mrakodrapov, ale aj ako mentor Franka Lloyda Wrighta. V našom prehľade prinášame jeho banku s názvom „People’s Federal Savings and Loan Association“ v meste Sidney v západnej časti štátu Ohio. Sullivan  ju navrhol v roku 1917 a v tom istom roku bola aj zrealizovaná. Bola jednou z „príručných“ bankových inštitúcií, ktoré architekt navrhol v rokoch 1908 – 1919 pre malé komunity v centrálnej časti Spojených štátov. Návrh je výsledkom jeho architektonického ideálu: jednoduché v stavebnej štruktúre, ale v detaile bohaté na dekor. Budova sa stala Národnou historickou pamiatkou.

Forma nasleduje funkciu
Ešte pred Le Corbusierom vyslovil architekt Louis H. Sullivan slávnu vetu „Forma nasleduje funkciu“, čím otvoril dvere modernej architektúre v Spojených štátoch. Patril k najvplyvnejším predstaviteľom chicagskej školy a do encyklopédií sa zapísal ako otec mrakodrapov, ale aj ako mentor Franka Lloyda Wrighta. V našom prehľade prinášame jeho banku s názvom „People’s Federal Savings and Loan Association“ v meste Sidney v západnej časti štátu Ohio. Sullivan  ju navrhol v roku 1917 a v tom istom roku bola aj zrealizovaná. Bola jednou z „príručných“ bankových inštitúcií, ktoré architekt navrhol v rokoch 1908 – 1919 pre malé komunity v centrálnej časti Spojených štátov. Návrh je výsledkom jeho architektonického ideálu: jednoduché v stavebnej štruktúre, ale v detaile bohaté na dekor. Budova sa stala Národnou historickou pamiatkou.

Klasicistické dielo Otto Wagner (1841 – 1918) patril k najuznávanejším rakúskym architektom svojich čias s množstvom verejných a akademických zákaziek. Známy je jeho manifest Moderne Architektur, v ktorom Wagner zdôrazňuje dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy vychádzajú z účelnosti, a ovplyvnil veľkú časť európskej architektonickej avantgardy. Na fotografii publikujeme Wagnerovu vilu II z roku 1913 vo viedenskej štvrti Hütteldorf, ktorá má uzatvorenú kompozíciu, symetriu a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotnou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“ a svojou jednoduchosťou tvorí kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I z 80. rokov 19. storočia. Nad vstupným portálom je nádherná mozaika od Kolomana Mosera.

Klasicistické dielo
Otto Wagner (1841 – 1918) patril k najuznávanejším rakúskym architektom svojich čias s množstvom verejných a akademických zákaziek. Známy je jeho manifest Moderne Architektur, v ktorom Wagner zdôrazňuje dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy vychádzajú z účelnosti, a ovplyvnil veľkú časť európskej architektonickej avantgardy. Na fotografii publikujeme Wagnerovu vilu II z roku 1913 vo viedenskej štvrti Hütteldorf, ktorá má uzatvorenú kompozíciu, symetriu a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotnou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“ a svojou jednoduchosťou tvorí kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I z 80. rokov 19. storočia. Nad vstupným portálom je nádherná mozaika od Kolomana Mosera.

Domy z amerických prérií Vplyvný americký architekt Frank Lloyd Wright (1867 – 1959) pri navrhovaní a vyučovaní svojich študentov vždy kládol dôraz na to, aby „študovali prírodu, milovali prírodu, zostali spojení s prírodou. Nikdy vás nezradí.“ Aj preto medzi rokmi 1900 – 1917 vytváral tzv. prairie houses nazvané podľa krajiny okolo Chicaga. Tieto domy boli nízke, kopírovali jasné línie, mali previsnuté strechy a terasy a na ich stavbu sa používali neopracované materiály. Boli jednými z prvých stavieb využívajúcich otvorený plán, ktorý maximalizoval otvorené priestory a minimalizoval malé uzavreté priestory. Inými slovami, mnohí súčasní majitelia rodinných domov ani len netušia, že ich koncept pochádza z americkej prérie.

Domy z amerických prérií
Vplyvný americký architekt Frank Lloyd Wright (1867 – 1959) pri navrhovaní a vyučovaní svojich študentov vždy kládol dôraz na to, aby „študovali prírodu, milovali prírodu, zostali spojení s prírodou. Nikdy vás nezradí.“ Aj preto medzi rokmi 1900 – 1917 vytváral tzv. prairie houses nazvané podľa krajiny okolo Chicaga. Tieto domy boli nízke, kopírovali jasné línie, mali previsnuté strechy a terasy a na ich stavbu sa používali neopracované materiály. Boli jednými z prvých stavieb využívajúcich otvorený plán, ktorý maximalizoval otvorené priestory a minimalizoval malé uzavreté priestory. Inými slovami, mnohí súčasní majitelia rodinných domov ani len netušia, že ich koncept pochádza z americkej prérie.

Bratislavská secesia Metropola Slovenska má niekoľko skvelých príkladov secesie, ale k tým najšarmantnejším určite patrí Modrý kostolík na Bezručovej ulici (1909 – 1913) s neďalekým Gymnáziom na Grösslingovej ulici. Ich autorom je budapeštiansky architekt Ödön Lechner (1845 – 1914), pričom kostolík zasvätený Alžbete Uhorskej mal slúžiť ako školská kaplnka oproti stojaceho gymnázia. Architekt v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový, mäkko formovaný útvar, gradujúci do vertikály postrannej veže. Prostriedkom, ktorý dodáva vonkajšiemu vzhľadu charakteristickú organickosť, je „plynúce“ ohraničovanie otvorov a polí priečelia vyvýšenými pruhmi s oblými hranami. Predlohou drobnej secesnej ornamentálnej výzdoby bola ruža – kvet spojený s legendou o sv. Alžbete.

Bratislavská secesia
Metropola Slovenska má niekoľko skvelých príkladov secesie, ale k tým najšarmantnejším určite patrí Modrý kostolík na Bezručovej ulici (1909 – 1913) s neďalekým Gymnáziom na Grösslingovej ulici. Ich autorom je budapeštiansky architekt Ödön Lechner (1845 – 1914), pričom kostolík zasvätený Alžbete Uhorskej mal slúžiť ako školská kaplnka oproti stojaceho gymnázia. Architekt v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový, mäkko formovaný útvar, gradujúci do vertikály postrannej veže. Prostriedkom, ktorý dodáva vonkajšiemu vzhľadu charakteristickú organickosť, je „plynúce“ ohraničovanie otvorov a polí priečelia vyvýšenými pruhmi s oblými hranami. Predlohou drobnej secesnej ornamentálnej výzdoby bola ruža – kvet spojený s legendou o sv. Alžbete.

Miesto Slovenskej filharmónie Budova bola postavená v rokoch 1913 – 1919 podľa projektu budapeštianskych architektov Dezidera Jakaba a Marcela Komoru. „Hoci na fasády aplikovali sčasti historické prvky, v zásade navrhli modernú stavbu so železobetónovými konštrukciami a najmä s veľmi dobrými prevádzkovými vzťahmi“(prof. Š. Šlachta). Ťažiskami boli veľká koncertná sála, malá divadelná sála a spoločne bohato dimenzované „prestávkové“ priestory so zázemím a samostatným vstupom. V súčasnosti v budove sídli Slovenská filharmónia. V rokoch 2010 – 2011 bola Reduta rekonštruovaná (návrh: architekt Gabriel Drobniak s kolektívom), pričom dostavbou vyriešil aj viaceré priestorové problémy zázemia. Dielo získalo v súťaži Stavba roka 2012 Cenu primátora mesta Bratislavy.

Miesto Slovenskej filharmónie
Budova bola postavená v rokoch 1913 – 1919 podľa projektu budapeštianskych architektov Dezidera Jakaba a Marcela Komoru. „Hoci na fasády aplikovali sčasti historické prvky, v zásade navrhli modernú stavbu so železobetónovými konštrukciami a najmä s veľmi dobrými prevádzkovými vzťahmi“(prof. Š. Šlachta). Ťažiskami boli veľká koncertná sála, malá divadelná sála a spoločne bohato dimenzované „prestávkové“ priestory so zázemím a samostatným vstupom. V súčasnosti v budove sídli Slovenská filharmónia. V rokoch 2010 – 2011 bola Reduta rekonštruovaná (návrh: architekt Gabriel Drobniak s kolektívom), pričom dostavbou vyriešil aj viaceré priestorové problémy zázemia. Dielo získalo v súťaži Stavba roka 2012 Cenu primátora mesta Bratislavy.

Prvý hotel  s piatimi hviezdičkami Bola to krádež umeleckého diela európskeho významu. Majster secesie Alfons Mucha venoval nájomcovi kúpeľov Ľ. Winterovi obraz ako výraz vďaky za vyliečenie jeho dcéry. Bol maľovaný na mieru do priestoru nad dvere jedálne a slávnostne odhalený v roku 1932. V roku 2000 bol však vyrezaný a ukradnutý. Po jeho nájdení prešiel reštaurátorskou obnovou a dnes je opäť na svojom mieste. Muchov obraz je bezpochyby najväčším umeleckým magnetom kúpeľného hotela Thermia Palace v Piešťanoch, ktorý bol dokončený v roku 1912 v secesnom štýle. Po komplexnej rekonštrukcii v roku 2006 sa stal Thermia Palace prvým päťhviezdičkovým kúpeľným hotelom na Slovensku.

Prvý hotel s piatimi hviezdičkami
Bola to krádež umeleckého diela európskeho významu. Majster secesie Alfons Mucha venoval nájomcovi kúpeľov Ľ. Winterovi obraz ako výraz vďaky za vyliečenie jeho dcéry. Bol maľovaný na mieru do priestoru nad dvere jedálne a slávnostne odhalený v roku 1932. V roku 2000 bol však vyrezaný a ukradnutý. Po jeho nájdení prešiel reštaurátorskou obnovou a dnes je opäť na svojom mieste. Muchov obraz je bezpochyby najväčším umeleckým magnetom kúpeľného hotela Thermia Palace v Piešťanoch, ktorý bol dokončený v roku 1912 v secesnom štýle. Po komplexnej rekonštrukcii v roku 2006 sa stal Thermia Palace prvým päťhviezdičkovým kúpeľným hotelom na Slovensku.

Prvá moderná stavba Prívlastok z titulku je možno až príliš jednoznačný, ale je fakt, že továreň na kopytá Faguswerk v nemeckom Alfelde neďaleko Hannoveru sa stala zásadnou v histórii architektúry, pričom viaceré encyklopédie jej udeľujú primát v dôslednom použití princípov modernej stavby. Bola zrealizovaná v rokoch 1911 – 1916 a vychádzala z premysleného programu Waltera Gropia (1883 – 1969) o industrializácii priemyslu. Podobne ako iným umelcom, ani Gropiovi sa nevyhli fronty prvej svetovej vojny, po ktorej sa stal jednou z ústredných osobností svetovej architektúry. Tento prvý riaditeľ legendárnej školy Bauhaus odišiel pod tlakom nacistov do Spojených štátov, kde sa na Harvardovej univerzite zaslúžil o modernizáciu výukového procesu a navrhol množstvo zásadných stavieb a urbanistických konceptov.

Prvá moderná stavba
Prívlastok z titulku je možno až príliš jednoznačný, ale je fakt, že továreň na kopytá Faguswerk v nemeckom Alfelde neďaleko Hannoveru sa stala zásadnou v histórii architektúry, pričom viaceré encyklopédie jej udeľujú primát v dôslednom použití princípov modernej stavby. Bola zrealizovaná v rokoch 1911 – 1916 a vychádzala z premysleného programu Waltera Gropia (1883 – 1969) o industrializácii priemyslu. Podobne ako iným umelcom, ani Gropiovi sa nevyhli fronty prvej svetovej vojny, po ktorej sa stal jednou z ústredných osobností svetovej architektúry. Tento prvý riaditeľ legendárnej školy Bauhaus odišiel pod tlakom nacistov do Spojených štátov, kde sa na Harvardovej univerzite zaslúžil o modernizáciu výukového procesu a navrhol množstvo zásadných stavieb a urbanistických konceptov.

Na ceste k moderne Milan Michal Harminc (1869 – 1964) patril k prvej generácii slovenských architektov a zároveň k najaktívnejším. Jeho dielo smerovalo od klasicizmu po funkcionalizmus, pričom slávne Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci je príkladom prechodu k modernej architektúre. Harminc ho začal projektovať v roku 1917 a postavili ho v roku 1925. Dielo je symbiózou tradičného eklektického vyjadrenia v spoločenskej, severnej časti objektu i v jeho interiéroch, ale progresívne v ubytovacej časti, orientovanej na juh, kde sa v priebežných terasách prejavili najnovšie názory na liečbu tuberkulózy (na fotografii).

Na ceste k moderne
Milan Michal Harminc (1869 – 1964) patril k prvej generácii slovenských architektov a zároveň k najaktívnejším. Jeho dielo smerovalo od klasicizmu po funkcionalizmus, pričom slávne Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci je príkladom prechodu k modernej architektúre. Harminc ho začal projektovať v roku 1917 a postavili ho v roku 1925. Dielo je symbiózou tradičného eklektického vyjadrenia v spoločenskej, severnej časti objektu i v jeho interiéroch, ale progresívne v ubytovacej časti, orientovanej na juh, kde sa v priebežných terasách prejavili najnovšie názory na liečbu tuberkulózy (na fotografii).

text: Ľudovít Petránsky        

Článok bol uverejnený v časopise ASB.