Architekti ateliéru 2ka: Zeleň je dôležitý mestotvorný prvok

Nové Nivy je dielo, ktoré rôznymi spôsobmi zasiahlo do života nášho mesta. Či chceme alebo nie, ovplyvnilo nielen nás, ale i ďalšiu tvorbu mesta či život v ňom, a to na rôznych úrovniach.

Porozprávali sme sa so spolutvorcami diela krajinnej architektúry – krajinnými architektmi Ivanou Pasečnou a Petrom Pasečným, majiteľmi ateliéru 2ka.

Začnem rovno stále aktuálnou témou – Novými Nivami. V ktorej fáze projektu ste sa dostali k tvorbe zelene?

Na projekt sme boli prizvaní v roku 2016. Sme spoluautorom diela krajinnej architektúry – vonkajškov (pod čím rozumieme návrh materiálov, spevnených plôch, jednotlivých prvkov verejného priestoru a, samozrejme, aj zelene) v centre Nivy. Pôvodný koncept vytvoril anglický ateliér BDP a my sme vo fáze schematického dizajnu spravili jeho revíziu.

Naša pozícia bola vytvoriť pre ateliér SIEBERT + TALAŠ kompletný schematický dizajn a realizačnú projektovú dokumentáciu exteriéru, ako napríklad strechy verejných priestorov prízemia, vstupné námestia pred hlavnými vstupmi do nákupného centra zo západu a východu, ako aj zelené pásy pozdĺž cyklochodníka, stredový pás zelene bulváru i terénnu modeláciu zvlnených okrasných tráv hlavnej komunikácie Mlynské nivy.

Naše práce na projekte Nové Nivy zahŕňali prepracovanie vstupných námestí, parčíku na Páričkovej, samostatne sme nadizajnovali stredový pás komunikácie Mlynské nivy, kompletne sme upravili návrh detského ihriska na zelenej streche, navrhli sme nové detské ihrisko pri tržnici a iné prvky, ktoré sa nakoniec z dôvodu budgetu, bohužiaľ, nezrealizovali.

V realizačnom projekte sme v spolupráci s českým ateliérom TERRA FLORIDA spracovali komplet projektovú dokumentáciu krajinnej architektúry. Tiež sme pre investora HB Reavis spracovali „zelené“ kapitoly BREEAM COMMUNITIES celej zóny projektu Nové Nivy.

Aká bola základná idea konceptu? Čo ste chceli dosiahnuť a aj sa vám to podarilo a čo, naopak, nie?

V pôvodnom koncepte sa britskí krajinní architekti (BDP) snažili simulovať slovenskú krajinu. My sme sa napriek tomu držali na streche „pri zemi“. V procese revízie britského konceptu bolo dôležité držať sa limitov možného zaťaženia strechy tak, aby vymedzený priestor umožnil výsadbu čo najväčšieho počtu vzrastlých stromov.

Takisto bolo výzvou nekonfliktne absorbovať požiadavky rôznych typov užívateľov verejného priestoru. Základnou ideou konceptu bolo vytvoriť pozoruhodnú, jedinečnú strešnú mestskú „krajinu“ s vysokou biodiverzitou. Na zelenej streche je komunitná záhrada, miesta na relax aj cvičenie, ihriská pre deti, bežecká dráha s workout ihriskom, samoobslužný gril a priestor na piknik a, samozrejme, je z nej krásny výhľad na Bratislavu.

Môžete si tu natrhať jahody, zažiť najlepšie ihriská v meste (aj pre dospelých), zacvičiť na fitnes prvkoch, poprechádzať sa s babkou… Teší nás, že ako prví zavítali okukať strechu dôchodcovia a že tu našli útočisko s wifi aj tínedžeri, ktorí sem imigrovali zo susedného nákupného centra (a tým ho aj odbremenili od vysedávania v jeho vnútorných priestoroch).

Do zrealizovaných úľov sa nasťahujú včely. Brány Nív sú otvorené už niekoľko týždňov a my máme pocit, že strecha sa stala akousi novou atrakciou hlavného mesta. Chceli sme dosiahnuť pocit prírody v meste, variabilitu možností na trávenie času rôznymi vekovými skupinami užívateľov (čo najväčšiu využiteľnosť, čo sa týka funkcií) a aby sa priestor stal obľúbeným. To sa nám podarilo.

Čo vás pri návrhu najviac ovplyvnilo?

Vstupné parametre (limity územia), ako lokalizácia väčšiny verejného priestoru na streche a kolízia s inžinierskymi sieťami na prízemí v bulvári Nové Nivy.

Ako podľa vás vaša tvorba vyprofilovala dané územia?

Napriek tomu, že ide o zastavané územie s konkrétnou náplňou (autobusová stanica a shopping), domnievame sa, že sme mu dodali mäkkosť a ďalšiu náplň v podobe bulváru plného zelene, okolitých zelených plôch a funkčnej i plnohodnotne využitej strechy.

Čo bolo na projekte Nové Nivy najväčšou výzvou?

Technologické riešenie svahu, kde sme spoločne s architektmi a holandským dodávateľom vegetačných strešných konštrukcií navrhli udržateľnú kvitnúcu lúku a modelované detské ihrisko, ktorého vybudovanie si vyžiadalo inžiniersky zložité konštrukčné riešenie.

Pracujete nielen s prostredím, ale i architektúrou. Doslova ovplyvňujete charakter územia a správanie v ňom, pracujete s našimi pocitmi a emóciami. Ako vnímate túto zodpovednosť?

Profesia krajinného architekta je do budúcna nezastupiteľná, pozitívne ovplyvňujeme kvalitu života v meste. K zadaniu pristupujeme vždy s rešpektom a nadšením.

Trvalá udržateľnosť. Dnes je všade, v rozsahu a obsahu, ktorý s ňou niekedy nemá vo svojej podstate nič spoločné, akoby sa z nej stala fráza. Ako vy vnímate trvalú udržateľnosť? Kde vidíte jej podstatu?

Chceme veci navrhovať tak, aby sme zanechali čo najmenšiu ekologickú stopu (drevené časti lavičiek navrhujeme z agátu, ktorý je domácou drevinou, nemusíme teda dovážať tropické drevo z Brazílie), čo sa týka materiálov (napr. dlažieb), využívame recykláty.

To, čo robíme samo osebe, prispieva k udržateľnosti v troch oblastiach: environmentálnej (zväčšujeme priepustné plochy, zadržiavame zrážkovú vodu najmä vo vegetačných plochách, vzrastlá zeleň ochladzuje okolie, zachytáva prach), ekonomickej (zvyšujeme hodnotu územia a susedných pozemkov, atraktivitou podporujeme turizmus, prispievame k tvorbe pracovných miest v ňom, znižujeme náklady na zdravotnú starostlivosť, ochladzujeme budovy) a psychosociálnej (zlepšujeme fyzické i psychické zdravie ľudí, vytvárame miesto pre reálny kontakt)… Vplyv krajinnej architektúry na spoločnosť a životné prostredie je nesmierne silný.

Ako sme na tom s vnímaním zelených plôch v hlavnom meste i celkovo na Slovensku?

Myslím, že ľudia sú spokojní, ale potom tu máme aj tých večne nespokojných. Tak to je, sme rôzni. Rozdiel v Bratislave vnímame v novom primátorovi, ktorý je profesiou architekt. Podobne je to v tých mestách či obciach, ktoré „riadi“ človek s víziou a otvorený zmenám či principiálny, čo sa týka zásad, taký, čo si nenechá skákať po hlave, a tiež je odvážny a pokorný.

Dôležitý je charakter. Uvedomovanie si hodnôt a dôležitosti riešenia verejných priestorov. Potom budú také aj priestory, ktoré tvoríme. Neuspokojenie sa so súčasným stavom. Stále je čo zlepšovať. Vnímanie ovplyvňuje aj popularizácia a oceňovanie diel krajinnej architektúry. Tu vidíme nedostatky. Čo ukazujeme a predostierame verejnosti, to zvyčajne obdivuje, našťastie, je tu internet

Čo pre vás znamená tvorba mesta či zóny? Ako sa môžeme my, jeho obyvatelia, zlepšiť v jeho budovaní a využívaní?

Tvorba mesta je o spolupráci (tú sme sa mali naučiť už v detstve na ihrisku) – niekto riadi a ostatní spolupracujú, každý musí byť s úlohou stotožnený, inak sa stagnuje. Je to systematický, zložitý (ale tvorivý, preto aj čiastočne zábavný) proces, pretože doň zasahuje veľa aktérov s rôznymi často protichodnými záujmami. Okrem toho je to dynamický proces, ktorý pracuje v čase, keď sa menia podmienky atď., a aj v jeho fáze realizácie môže zlyhať.

Všetci a všetko (ako pri ostatných činnostiach v priestore, tvorbe úspešného filmu, vymýšľaní skvelého jedla) sa musí robiť poriadne a dosť sa aj improvizuje. Dôležité je, aby napr. developer pri tvorbe novej štvrte vybudoval aj peši dostupnú občiansku vybavenosť, sieť škôl (základných i materských) a priestorov zelene tak, aby obyvatelia čo najmenej používali autá.

Potom má mesto napr. menej problémov s riešením dopravy. Zhora však platí, že ak mesto nezareguluje správanie developera, ten pravdepodobne uprednostní vlastný zisk. V praxi nás prekvapilo to, že mesto má peniaze aj nástroje na tvorbu nových parkov, no obyvatelia (často jednotlivci) zabrzdia celý proces pred realizáciou, pretože sa boja, že do „ich“ územia príde viac „cudzích“ návštevníkov.

Cítia sa ohrození, pričom verejný priestor vôbec nie je len ich územím. Prekvapuje nás, že mesto nedokáže vzdorovať jednotlivcovi, pričom ide o verejný záujem. Vy, obyvatelia, môžete zlepšiť verejný priestor tým, že dáte podnet na jeho zlepšenie zástupcom mesta, resp. mestskej časti, alebo developerom, čím vyviniete verejný tlak na zmenu vo vašom okolí. Nebojte sa zmeny, nemusí byť negatívna, práve naopak. Kontrolujte, čo sa deje vo vašom okolí, ale neprivlastňujte si ho.

Nechajte mesto dýchať, aby zostalo verejným, prístupným, bezpečným pre deti i dôchodcov. Priložte ruku k dielu, neklaďte prekážky. Buďte inovatívni, sledujte trendy, neohradzujte sa, buďte pozitívne naladení, lebo verejný priestor odráža kultúru národa.

My, krajinní architekti, chceme byť autentickí a spravodliví k okoliu. Našou hodnotou je tvoriť kvalitu, dávať život priestoru. Bez užívateľov to nejde. Kľúčom je spolupráca. Chceme len pracovať, tvoriť priestor, pretože nám na ňom záleží.