Martin Mihál: Ľudia sú presvedčení, že len drevo je zárukou ekologického domu. Výsledky štúdie sú však rovnaké aj pre pórobetón
Andrea Dingová S Martinom Mihálom, vedúcim technického oddelenia pre Česko a Slovensko spoločnosti XELLA, sme sa rozprávali o tom, aké vlastnosti stavebných materiálov budú v budúcnosti zohrávať významnú úlohu z hľadiska energetickej hospodárnosti budov a znižovania uhlíkovej stopy.
V posledných rokoch zaznamenalo stavebníctvo, a teda trh so stavebnými materiálmi, pomerne rýchle zmeny, a to v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Nárast cien vyvrcholil v roku 2022 a potom nasledoval rýchly pád. Ako hodnotíte túto situáciu ako jeden z výrobcov?
Táto situácia bola pre výrobcov veľmi kritická a riešime ju vlastne doteraz. Ja by som datoval tie veľké zmeny na trhu už do roku 2021, keď dramaticky stúpli ceny energií, čo výrobcov, najmä nás ako výrobcu murovacieho materiálu, postihlo veľmi značne a museli sme na to reagovať. V tom čase bola veľmi zaujímavá skutočnosť, že trh rástol a rástol veľmi rýchlym tempom a dopyt po materiáloch bol obrovský.
Trh bol schopný zniesť aj navýšenie cien, ku ktorému museli pristúpiť všetci výrobcovia pre dramatické zvýšenie nákladov. Niektoré ceny energií rástli dokonca desaťnásobne v priebehu niekoľkých mesiacov. Neskôr prišiel poklesu, ale ceny sa neustále hýbali. Ako ste povedali, v roku 2022 bol až absolútny nedostatok materiálu na trhu. My sme na to reagovali vytvorením sofistikovaného systému na spravodlivé rozdeľovanie materiálov medzi našich partnerov, aby sme zabezpečili čo najskoršie dodávky na stavby. Na začiatku roka 2023 prišiel zrazu pád.
Keď to porovnávame s krízou v roku 2008, v tom čase trval pokles približne tri roky. V roku 2023 sme zažili rovnaký percentuálny pokles v priebehu troch mesiacov. Viete si predstaviť, aké veľké problémy to výrobcovi prináša. Dôvodov na tento pokles bolo niekoľko. Určite to bola zmena úrokových sadzieb a celková zmena klímy v stavebníctve, zníženie objemu zákaziek či pokles realitného trhu.
Dá sa povedať, že táto kríza naďalej pretrváva, ale do určitej miery je stabilizovaná. Aj preto sa pozeráme na budúci vývoj optimisticky a dúfame, že sme sa dostali na pomyselné dno. Ako to skutočne bude, to si nedovolím tvrdiť, ale toto je náš predpoklad.
Spomenuli ste vyššie ceny energií, ale aj úrokové sadzby. Aké boli ďalšie dôvody týchto výkyvov a nestability?
Hlavné dôvody som už uviedol. Po reakcii realitného trhu sa začala prejavovať určitá opatrnosť aj zo strany developerov a menších investorov. Aj my sme zaznamenali veľké množstvo stavieb, na ktoré už boli spracované cenové ponuky, ale ľudia začiatok výstavby odkladali. Niektorí sa rozhodli čakať na zníženie cien stavebných materiálov.
V roku 2022 sa práve pre zvýšené ceny energií zdražovali materiály niekoľkokrát, čo nie je bežné. Väčšinou vydávame cenník raz do roka s určitou korekciou cien. V roku 2022 bola situácia úplne iná. A ani v súčasnosti ceny zásadne neklesajú, a to aj napriek tomu, že ceny energií už nie sú na vrchole, ale ani zďaleka neklesli na úroveň spred tohto roka.
A ďalšia vec je doprava. Výrazný je aj nárast dopravných nákladov, a to nielen pre vysoké ceny pohonných látok, ale aj pre dopravné kapacity, ktoré neboli dostatočné. Netvrdím, že toto je trvalý jav, ale sú to také výkyvy, ktoré predtým neboli a prenášajú sa do ceny. Hneď ako je niečoho nedostatok, cena sa zvýši. Toto sú podľa mňa ďalšie aspekty.
Okrem týchto aspektov má nielen na ceny, ale aj na vývoj stavebných materiálov pomerne veľký vplyv legislatíva. Podľa aktuálne platných ustanovení smernice o energetickej hospodárnosti, EPBD, sa napríklad očakáva, že v roku 2050 by mali byť budovy uhlíkovo neutrálne. Akú úlohu budú v tomto ohľade zohrávať stavebné materiály?
Cieľovým rokom je rok 2050. Minulý rok však bola schválená smernica EPBD 4 a tá nám ukladá, že už v roku 2030 by mali byť nové budovy bezemisné. Budovy v štátnej správe dokonca do roku 2028. Je pravda, že toto je zatiaľ schválené na pôde Európskej únie. Jednotlivé štáty majú povinnosť implementovať túto smernicu do svojej legislatívy.
Neviem, ako sa to podarí v takom relatívne krátkom čase, lebo so zavedením smernice súvisí obrovské množstvo výpočtov, modelových príkladov a podobne. Musia sa stanoviť kritériá, ktoré sú pre jednotlivé budovy dané. Už len definovať, čo to je bezemisná budova, je zložité.
Jedna z požiadaviek, ktoré sú v smernici uvedené, je, že rodinný dom alebo koncový objekt, ktorý si bude nejakým spôsobom vyrábať tepelnú energiu sám, nesmie spaľovať fosílne palivá. Uvidíme, ako sa podarí jednotlivé ustanovenia prevziať do našej legislatívy.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
Pokiaľ ide o stavebné materiály, my ako výrobca murovacích materiálov na báze pórobetónu (Ytong), vápenno-pieskových tvárnic (Silka) a izolačných materiálov (Multipor) sme prešli za posledné desaťročia obrovským vývojom. Naše materiály tak spĺňajú všetky doterajšie požiadavky z hľadiska energetickej hospodárnosti budov.
Smernica EPBD 4 sa mi javí, a nielen mne, ale aj iným odborníkom, že už nekladie dôraz na zlepšovanie vlastností takzvanej obálky stavby, pretože tieto požiadavky už boli v smerniciach nastavené predtým. Tieto hodnoty sú skutočne veľmi prísne. Naša slovenská technická norma 73 0540, zmena 1, zmena 2, hovorí, že súčiniteľ prechodu tepla cez stenu môže byť maximálne U = 0,22 W/(m2 . K) pre novú budovu, pričom odporúčaná hodnota je U = 0,15 W/(m2 . K).
Pozrime sa na to aj z hľadiska tepelného odporu, čo je vlastne prevrátená hodnota U-hodnoty. Na Slovensku bola väčšina domov postavená možno do roku 2000. Po zmene normy v roku 1995 bola hodnota tepelného odporu R = 0,95 (m2 . K)/W a predtým dlhé roky platila hodnota R = 0,6 (m2 . K)/W. Súčasná hodnota U = 0,15 W/(m2 . K) zodpovedá vlastne tepelnému odporu R = 6,5 (m2 . K)/W. Z nášho portfólia dosahuje túto hodnotu bez zateplenia Ytong Lambda YQ s hrúbkou 500 mm.
Na základe toho môžeme tvrdiť, že tepelnoizolačné vlastnosti tohto materiálu sme oproti tým, ktoré dosahoval pred 50 rokmi, zlepšili desaťnásobne. Takýmto vývojom prešlo veľké množstvo stavebných materiálov. Smernica EPBD 4 sa zaoberá už viac samotnou technikou a spôsobom, ako znížiť CO2, preto nepredpokladáme, že sa tieto požiadavky na obálku budovy budú nejako zásadne meniť. Už teraz sú totiž nastavené veľmi efektívne.
Sú ciele v časovom horizonte, ktorý uvádza smernica, realizovateľné?
No, to je veľmi ťažká otázka. V tomto ohľade som možno trošku skeptický a myslím si, že keď stihneme urobiť do daného termínu všetky prípravné práce, budeme radi. Pravdepodobne to bude veľmi ťažké. Neviem to však naozaj odhadnúť, lebo v rámci celej tejto metodiky, ktorá bude povinná, sa budú rátať nielen energetické straty a zisky domu, to znamená energetická bilancia, ktorá sa teraz uvádza v energetickom certifikáte, ale aj celá uhlíková stopa.
Výpočet uhlíkovej stopy je však zložitý, pretože pre veľké množstvo výrobkov nemáme dáta potrebné na výpočet. Naša spoločnosť má EPD, to znamená environmentálne vyhlásenie o výrobku alebo Environmental Declaration of Product, ale je to dobrovoľná záležitosť. Vyhláseniami sa zaoberáme už roky. V súčasnosti už máme ich tretiu verziu, pretože neustále dopĺňame ďalšie fázy využitia materiálu a mení sa trochu aj metodika.
Keby toto vyhlásenie mali všetky stavebné materiály, bol by výpočet uhlíkovej stopy oveľa jednoduchší. Všetky materiály ho však nemajú. Ďalší problém predstavuje aj fakt, že metodika výpočtu je síce upravovaná európskymi normami, ale podľa viacerých odborníkov nie je úplne zjednotená. Z tohto dôvodu nemusí byť výpočet zhotovený dvomi organizáciami pre ten istý dom úplne rovnaký. Na túto problematiku by ste sa mali opýtať odborníkov zo SÚTN, prípadne z ďalších organizácií. Existujú viaceré, ktoré sa tým zaoberajú na vyššej odbornej úrovni.
Disponujem viacerými štúdiami, ktoré sme robili práve na porovnanie životného cyklu a uhlíkovej stopy domu, ktorý je postavený z našich materiálov. Konkrétne z pórobetónových tvárnic Ytong. Tento dom je porovnaný s drevostavbou. Výsledok štúdií bol veľmi zaujímavý. Ľudia sú väčšinou presvedčení, že drevo je zárukou ekologického domu, ale výsledky štúdie boli pre obidva materiály v podstate rovnaké.
Pri murovacích materiáloch je kritickejšia prvotná fáza, pretože sa základná surovina na ich výrobu musí vyťažiť a previezť. Drevo začína podľa niektorých metodík na mínusovej hodnote, lebo počas svojho rastu viaže CO2. Na stavbu sa však treba pozerať aj z hľadiska ďalších fáz – fázy spracovania, užívania a likvidácie. Netreba zabúdať ani na tzv. D-fázu, ktorá sa týka recyklácie.
Z hľadiska tohto celého životného cyklu vychádzajú murované stavby veľmi podobne ako drevostavby, keď sme predĺžili posudzované obdobie z 50 na 80 rokov, ktoré je dané ako taký vzorový etalón, vychádzali dokonca ešte lepšie. Je to napríklad preto, že údržba murovaného domu je o niečo menej náročná. A v čase má v našich zemepisných šírkach určité energetické výhody, napríklad vďaka akumulácii a podobne.
Ďalším aspektom, ktorý treba pri posudzovaní zohľadniť, je fáza likvidácie. Približne rovnaké množstvo CO2, ktoré drevo absorbuje počas svojho rastu, sa pri jeho biologickom rozklade, to znamená zhnití alebo spálení, vlastne uvoľní naspäť. Druhá vec je, že málokedy sa počíta tzv. uhlíkový dlh.
Ten vyjadruje čas potrebný na narastenie nového stromu za vyrúbaný. Väčšinou ide o približne 40 rokov, počas ktorých nevstrebáva rovnaké množstvo emisií CO2. Ide o veľmi zložitú problematiku, dokonca ani EÚ nemá úplne jasno v tom, kedy túto absorpciu počítať.
Aké majú v tomto zmysle požiadavky naši architekti a projektanti? Nasledujú trend svetových ateliérov, ktoré sa snažia vykázať vo svojich projektoch, aký bude mať projekt ako taký uhlíkovú stopu?
Áno, ale nejde o masovú záležitosť. S takýmito požiadavkami sa stretávame pomerne zriedkavo. Aj napriek tomu sme radi, že máme spracované EPD, ktoré vieme dať k dispozícii. Ide skôr o veľké ateliéry alebo osvietených developerov.
Zatiaľ som sa nestretol s tým, že by niekto, kto vyhotovuje projekt rodinného domu, požadoval environmentálne vyhlásenie o produkte. Ale áno, naši architekti sú veľmi dobre nasmerovaní na túto ekologickú nôtu, a pokiaľ viem, aj na školách sa na uhlíkovú stopu kladie veľký dôraz. Preto si nemyslím, že by sme zaostávali, len ešte zatiaľ nejde o masovú záležitosť.
Tieto opatrenia, samozrejme, nie sú samoúčelné. Majú prispieť k zmierneniu ekologickej a klimatickej krízy. Svoj udržateľný a environmentálny prístup môžu, respektíve niektoré firmy majú aj povinnosť, deklarovať tzv. ESG reportingom, alebo zavádzaním stratégie ESG. Tá je však pre niektorých ešte pomerne stále abstraktným pojmom. Ako sa na ESG pozeráte u vás v spoločnosti Xella?
Xella vydáva raz ročne ESG report, v ktorom sú zhromaždené výsledky za celú našu spoločnosť. V každej krajine je pritom určená osoba zodpovedná za ESG. Na Slovensku som ambasádorom ESG ja. A môžem povedať, že k tejto problematike sa staviame skutočne zodpovedne.
Dávame si ciele, ktoré sú splniteľné a ktoré sú nad rámec nariadení stanovených štátom. Napríklad, máme stanovený cieľ, že do roku 2030, znížime scope 1 a scope 2, to sú oblasti produkcie emisií. Podľa ESG sa delia do troch kategórií. V porovnaní s rokom 2021 by sme chceli znížiť objem vyprodukovaných emisií o 42 percent. A scope 3, to sú výrobky a služby, ktoré nakupujeme. Tu by sme chceli znížiť objem v porovnaní s rokom 2021 o 25 percent.
Ďalej máme záväzok, že do roku 2030 nebudeme vyvážať žiadne zvyšky z výroby na skládky. To znamená, že všetky odpadové produkty, ktoré, logicky, pri výrobe vznikajú, ostanú naozaj v našej výrobe a zrecyklujú sa. Toto je náš záväzok, ktorý už čiastočne plníme. Disponujeme recyklačnými zariadeniami, drvičkami a podobne. Tento cieľ však musíme realizovať vo všetkých výrobných závodoch po celom svete.
ESG sa však netýka len životného prostredia (E – environmental), ale aj rozvoja a zdravia zamestnancov. Veľmi dbáme napríklad na bezpečnosť (S – social). Chceme v maximálnej miere obmedziť úrazovosť vo výrobe, zároveň chceme zvýšiť počet hodín venovaných školeniam našich zamestnancov v rôznych oblastiach.
Rovnako nám ide aj o rodovú rovnosť. Ďalšou zložkou ESG je G – governance. V rámci tejto časti ESG sa venujeme preverovaniu našich partnerov a zisťovaniu finančných tokov, aby sme nepodporovali nejakú nekalú činnosť. To znamená zvýšenú kontrolu všetkých tokov, ktoré v spoločnosti sú, nad rámec toho, čo vyžaduje štát. Toto tiež prísne sledujeme.
Nespomenul som ešte pomoc komunitám. Z rozpočtu spoločnosti máme vyčlenenú určitú sumu, ktorú vynakladáme na podporu okolia našich výrobných závodov, na rôzne parky, škôlky a podobne. A nesmiem zabudnúť na dobrovoľnícku prácu našich zamestnancov. Takže toto všetko sa skrýva pod ESG spoločnosti XELLA.
ESG sa venujete od roku 2020. Aký vidíte hlavný benefit pre spoločnosti v zavádzaní stratégie ESG aj na dobrovoľnej báze?
ESG nie je len o trvalej udržateľnosti. Táto stratégia je vyjadrením spoločenskej zodpovednosti. Samozrejme, žijeme v kapitalizme, a teda prvoradým cieľom firiem je vytvárať zisk. To sa však nevylučuje s ochranou životného prostredia a poskytovaním časti zisku na humanitárne ciele v podobe pomoci okoliu či komunitám.
Zároveň je potrebné myslieť na ochranu zamestnancov a rozvoj ich schopností. Ak sa toto všetko správne skĺbi, firma bude v budúcnosti ťažiť zo svojho pozitívneho imidžu a stane sa dôveryhodnou pre svojich obchodných partnerov či finančné inštitúcie.
