Bratislava sa pripravuje na nové výzvy. Ako by mala vyzerať o desať rokov?
Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto aktuálne tvoria strategický plán, ako by mala vyzerať Bratislava o desať rokov. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 bude vychádzať z ročnej práce odborných pracovných skupín aj zo vstupov od verejnosti.
V rámci publikácie ASB Almanach 2021 sme poskytli priestor odborníkom z prostredia stavebného podnikania.
Dokument Bratislava 2030 bude základným kameňom budúceho strategického plánovania postaveného na dialógu mesta a ľudí, ktorí v ňom žijú a pôsobia. Hlavným cieľom je pripraviť hlavné mesto na nové výzvy.
A preto hlavným princípom pre rozvoj územia je kompaktné, funkčne zmiešané mesto s kvalitnými verejnými priestormi, fungujúcou dopravou a dostatkom zelene, pripravené na zmenu klímy. Je to veľmi ambiciózny, ale nevyhnutný princíp na to, aby bola Bratislava príjemným miestom pre život jej obyvateľov vrátane detí a seniorov.
Čo čaká hlavné mesto?
Rozvoj verejných priestorov sa prvýkrát za modernú históriu Bratislavy deje koncepčne. V prvom rade sa mestu Bratislava podarilo založiť Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorého misiou je aj systematicky pracovať na zvyšovaní kvality verejných priestorov v hlavnom meste. Ide o príspevkovú organizáciu mesta, ktorá je koncepčným inštitútom v oblasti architektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania.
Tvorí ho tím odborníkov a odborníčok v oblasti architektúry, urbanizmu a rozvoja mesta, ktorý plánuje rast a rozvoj tak, aby stúpala kvalita života aj kvalita verejného priestoru. Úlohou MIB je v mestských projektoch a plánoch podporovať kvalitnú architektúru a funkčné riešenia, odzrkadľujúce potreby obyvateľov Bratislavy aj spoločenské a klimatické zmeny.
Koncepčný prístup MIB-u možno vidieť v Manuáli verejných priestorov, ktorý má za cieľ štandardizovať, a tým zjednodušovať niektoré postupy pri tvorbe alebo obnove verejného priestoru. Dokument vychádza zo základných rozvojových materiálov mesta, ktoré však téme verejných priestorov nevenujú hlbšiu pozornosť. Úlohou manifestu nie je nahradiť existujúce materiály, ale prirodzene ich dopĺňať a byť súčasťou celkovej vízie mesta.
Manuál verejných priestorov je postavený na piatich základných princípoch, o ktoré sa opiera vízia rozvoja verejných priestorov, a to: zelené mesto, mesto pre peších, starostlivé mesto, atraktívne mesto a čisté mesto. Najväčším a najkomplexnejším príkladom v rámci programu revitalizácie verejných priestranstiev je prebiehajúci projekt Živé námestie, ktorého cieľom je zlepšiť prepojenosť troch významných námestí v centre mesta, a to Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a Kamenného námestia.
Návrh na obnovu Živého námestia navrhuje nemecký ateliér Loidl s viac ako 30-ročnými skúsenosťami v tvorbe ikonických verejných priestorov. Tím vzišiel z medzinárodnej architektonickej súťaže formou súťažného dialógu a ich návrh tri centrálne námestia zjednocuje, no každému zachováva svoju atmosféru. Priestor vracia ľuďom, rieši dopravnú situáciu aj klimatické nároky.
Taktiež prebieha iniciatíva Živé miesta, ktorej cieľom je revitalizovať dlhodobo zanedbané verejné priestory a meniť ich na príjemné a funkčné miesta, v ktorých budú Bratislavčanky a Bratislavčania radi tráviť voľný čas. Aktuálne sú dokončené alebo rozpracované desiatky projektov Živých miest a postupne pribúdajú ďalšie, keďže dlh Bratislavy v kvalitných verejných priestoroch pre všetkých obyvateľov a obyvateľky je obrovský.
Zlepšia sa viaceré priestory v mestských častiach, či už park v Rači, alebo Vrakuni, upravíme vyhliadku na Kamzíku, pribudne multifunkčný park v Karlovej Vsi či revitalizácia verejného priestoru pred vozovňou Krasňany. Spomedzi už zrealizovaných projektov možno spomenúť vysadené platany na Trnavskom mýte či novootvorený park na Husovej ulici na Kolibe.
Dialóg s developermi
Hlavné mesto spoločne s MIB sa snaží s developermi viesť dialóg o všetkých témach, ktoré súvisia nielen s územným plánom, ale zapájame ich aj do diskusií o nájomnom bývaní, ktoré môže pozitívne ovplyvniť dostupnosť bývania v Bratislave. Rozoznávame rolu developerov v rozvoji mesta. Súčasne však treba povedať, že obyvatelia sú aj z dobrých historických dôvodov opatrní pri nových developerských projektoch, hoci ich kvalita za ostatné roky oproti minulosti významne narástla.
Úlohou mesta je zlaďovať miestami protichodné záujmy developerov a miestnych obyvateľov, aby sa mesto citlivo rozvíjalo podľa princípov rozvoja mesta. Výzvou v oblasti infraštruktúry je nastaviť komplexný prístup riešenia infraštruktúry v meste za účasti viacerých aktérov v sieťových odvetviach. Aktuálne je realizovaný projekt komplexnej revitalizácie verejného osvetlenia, ktorý je rozdelený na fázy.
V súčasnosti je vyhlásené verejné obstarávanie na výmenu zariadení verejného osvetlenia v Sade J. Kráľa a príprava verejného obstarávania centrálneho riadiaceho systému, pričom cieľom je kompletná obnova verejného osvetlenia v Bratislave. Verejné obstarávanie vníma mesto ako strategický nástroj na podporu inovatívnych a zelených riešení vzhľadom na znižovanie energetickej náročnosti (regulovateľné LED svietidlá), ale aj prípravy na osadenie senzorov kvality ovzdušia či nabíjacích staníc pre elektroautá.
Pre úspešný proces VO, ktorý okrem najnižšej ceny bude brať do úvahy aj ďalšie kritériá (inovatívne, environmentálne), realizovalo mesto Bratislava podporný projekt s OECD. Ďalej je mesto Bratislava aktívne v procese prípravy nového programového obdobia pre implementáciu EŠIF, v ktorom pripravuje projekty rozvoja mestskej infraštruktúry v spolupráci s mestskými podnikmi ako BVS, a. s., OLO, a. s., a DPB, a. s.
Kultúra a školstvo posúva celú spoločnosť vpred
V roku 2020 sa podarilo hlavnému mestu založiť Nadáciu mesta Bratislava, ktorej hlavným poslaním je napĺňanie verejných politík mesta v špecifických oblastiach, pre ktoré je nadačné prostredie prirodzené. Druhým rokom sa nadácia zameriava na podporu subjektov nezriadenej kultúry, ako aj občianskych aktivít a komunitných projektov vo verejnom priestore.
Výhody oproti predchádzajúcemu programu na podporu kultúry Ars Bratislavensis sú najmä v navýšení rozpočtu grantového programu, v zrýchlení schvaľovacieho procesu žiadostí a v zavedení elektronického systému na podávanie žiadostí o granty. Pridanou hodnotou je systematická podpora neformálnych iniciatív v oblasti komunít, ako aj jednotlivcov formou umeleckých štipendií.
Programy nadácie odrážajú, že je pre nás dôležité, aby sme v kultúre zaujali postoj k výzvam týkajúcich sa priamo alebo nepriamo života mesta, ako je klimatická kríza a problematika udržateľného rozvoja, podpora minorít a multikultúrnych kontextov, rozvoj občianskej spoločnosti, sociálna inklúzia či narastajúca samota a vylúčenie, a prispievali tak k spoločnej zodpovednosti a spolupráci.
Bratislava tiež zriaďuje päť príspevkových organizácií v oblasti kultúry (Múzeum mesta Bratislavy, Galéria mesta Bratislavy, Mestská knižnica, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a Mestský ústav ochrany pamiatok). Podarilo sa nám nájsť cestu aktívnej vzájomnej komunikácie a spolupráce, spoznať problémy a potreby inštitúcií aj zadefinovať súbor požiadaviek zriaďovateľa, ktoré smerujú ku kvalite ich činnosti a poskytovaných služieb.
Dôležitá bola aj realizácia výberových konaní na riaditeľov a riaditeľky všetkých našich príspevkových organizácií. V niektorých prípadoch sa konkurzy realizovali po viac ako dvadsiatich rokoch. Nešlo len o nový štart, ale bol to dôležitý moment zastavenia a zamyslenia sa nad rolou týchto inštitúcií. Začali sme aj so systematickým mapovaním kultúry a strategickým plánovaním jej rozvoja opretého o dáta.
Zber dát je novou kontinuálnou činnosťou čiastočne pre verejnosť nenápadnou, ale o to dôležitejšou. Pripravujeme historicky prvý koncepčný dokument v oblasti kultúry hlavného mesta – Koncepciu udržateľného rozvoja kultúry 2030, ktorú komunikujeme pod názvom Dekáda pre kultúru. Má ponúknuť víziu smerovania kultúrnej politiky hlavného mesta do roku 2030.
Cieľom je, aby bola kultúra pevne integrovaná do udržateľného rozvoja mesta, kultúrny potenciál mesta posilnený, zapojenie obyvateľov do kultúrneho diania zvýšené, komunitný život podporovaný a systém financovania a doplnkovej podpory kultúry a kultúrnych aktivít stabilizovaný. V oblasti školstva sme sa sústredili na postupné zníženie modernizačného dlhu v 25 školských budovách.
Súčasne sme začali práce na dvoch projektoch komplexnej rekonštrukcie školských budov. Postupne obnovujeme pracovné prostriedky pre pedagógov (hudobné nástroje, IT vybavenie). Od marca 2020 školy a školské zariadenia plynulo prechádzali na online vzdelávanie a úspešne zvládli prvú a druhú vlnu COVID-19.
Hlavné mesto je zriaďovateľom dvanástich základných umeleckých škôl a piatich centier voľného času. V rámci prípravy mestského parlamentu mladých sme v priebehu jari absolvovali päť rozsiahlych okrúhlych stolov o zvýšení spoluúčasti mladých na tvorbe mestských politík.
Prostredníctvom Grantového programu pre rozvoj športu a vzdelávania v hlavnom meste SR v Bratislave, ktorý je inovatívnym nástupcom systému podpory projektov realizovaných prostredníctvom Grantového programu pre voľný čas, šport a sociálne aktivity, Peňažného fondu na podporu rozvoja telesnej kultúry v hlavnom meste Bratislave a priamej podpory športových podujatí z rozpočtu mesta, hlavné mesto pravidelne podporuje aktivity a podujatia v oblasti vzdelávania a športu, ako aj budovania novej športovej infraštruktúry.
Vytvorili sme platfomu Bratislavské školstvo, v rámci ktorej pripravujeme konferenciu pre bratislavských pedagógov, riaditeľov škôl a ich zriaďovateľov a aj kluby pre bratislavských pedagógov. Hlavné mesto je zriaďovateľom mestskej príspevkovej organizácie STARZ, ktorá intenzívne spolupracuje na rekonštrukciách mestských športovísk a letných kúpalísk, ako aj na znížení modernizačného dlhu v rámci mestských športových objektov. V tomto roku sme úspešne zaviedli online aplikáciu pre vstupy na letné kúpaliská.
Život v Bratislave už ovplyvňuje zmena klímy
Extrémy počasia, ktoré Európania zažívali raz za 50 rokov, dnes prežívajú obyvateľky a obyvatelia Bratislavy dvakrát častejšie. V prípade nečinnosti môžeme očakávať, že do konca storočia sa budú objavovať až 15-krát častejšie. V oblasti životného prostredia je hlavnou víziou, aby bola Bratislava v roku 2030 zeleným, odolným a rozumným mestom, v ktorom môžu obyvatelia viesť zdravý život a cítiť sa bezpečne.
Aby sa táto vízia naplnila, treba urobiť postupne množstvo menších i väčších zmien s odvážnymi cieľmi, ktoré definujú odborníci v strategickom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja na ďalšie roky. MIB aktuálne finalizuje aj manuály, ktoré sa týkajú starostlivosti o zeleň v meste. Rovnako sa spustil participatívny program pre obyvateľov, ktorí sa môžu zapojiť do tvorby zelene v meste. Do roku 2022 sa má tiež v hlavnom meste vysadiť desaťtisíc drevín a vytvoriť tri nové mestské aleje.
Postupne sa k tomuto cieľu hlavné mesto približuje, pretože si uvedomuje, že stromy fungujú v meste ako spoľahlivá klimatizácia a dokážu ochladiť lokálne vzduch aj o 3 stupne. Zo zelených tém je tiež aktuálny Bratislavský dunajský park, pri ktorom MIB prebral gesciu nad celým projektom a spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR, Bratislavským samosprávnym krajom aj rôznymi vodáckymi organizáciami a starostami priľahlých mestských častí či obcí.
Oproti minulosti majú obyvatelia Bratislavy možnosť zapojiť sa do tvorby plánu, ako bude Bratislava vyzerať v roku 2030. Prostredníctvom dotazníka na webe môžu ľudia vyjadriť, čo by v meste uvítali a, naopak, čo im prekáža a chceli by zmeniť.
Zdroj: MIB
