Martin Essl: Na obchod zbieram sily pri umení

Ako ste sa dostali na zamatový ­Václavák?

Vtedy mi to pripadalo ako náhoda, ale s odstupom času si myslím, že išlo o akúsi osudovú prozreteľnosť. Veľmi dobre si pamätám, akú neopakovateľnú atmosféru sme s otcom počas novembra ‘89 zažili v Prahe. Nálada bola úžasná, ľudia sa spolu úprimne rozprávali, plánovali novú budúcnosť. Hoci sme slovám nerozumeli, bolo zrejmé, že ľudia rozmýšľali nad tým, čo by chceli s nadobudnutou slobodou robiť. Množstvo nadšených ľudí, tank so zoschnutou ružou v hlavni – to všetko nám do očí vohnalo slzy. A vtedy sme si povedali, že musíme niečo pre týchto ľudí urobiť.

Ale už vtedy ste sa predsa nasmerovali do Nemecka. Nežný november vám otočil kompas záujmov?

Áno, vyhodnotili sme to ako šancu storočia. Prvotný plán sme zamietli a rozhodli sme sa ako prvý západný obchodný reťazec vstúpiť na východoeurópsky trh – do vtedajšieho Česko-Slovenska a Maďarska.

Nešli ste do príliš veľkého rizika?

Vtedy to bolo obrovské riziko. Predsa sme len boli rodinným podnikom, ktorý pôsobil iba v Rakúsku, pričom nikto z nás nečakal, že padne komunizmus a veci začnú postupne fungovať aj na východ od nás. Zároveň tu bola obava, či nepríde ďalšia revolúcia, ktorá zase všetko vráti do starých koľají. Príklad Maďarska z roku 1956 bol stálym mementom. S rizikom však bola prítomná aj veľká šanca na úspech.

Odkiaľ ste čerpali istotu?

Od ľudí. Tí si chceli napĺňať svoje túžby. Ich energia bola taká intenzívna, že nás to úplne fascinovalo, a rozhodli sme sa im pomôcť. V tomto období to skúšalo aj veľa ďalších rytierov šťasteny. Tí sa však snažili vyťažiť zo situácie iba maximálny finančný zisk, čo nebola naša cesta. Rozhodli sme sa v tomto priestore pôsobiť dlhodobo, a tak okamžité hospodárske výsledky neboli až také dôležité.

Pomôcť blížnemu svojmu. Ako to ide dohromady s dravým svetom obchodu?

Naša podnikateľská kultúra je založená na kresťanskej etike. A v nej je človek vždy v strede nášho záujmu. Etika je o hľadaní hodnôt. Je to cesta, ako najlepšie zvládnuť život, a cieľom je, aby sme z toho všetci niečo získali – spoločnosť, firma, jednotlivec a, samozrejme, obchodný partner. Tu sa teda náš štýl podnikania prelína so svetom obchodu.

Vráťme sa ešte k ponovembrovej situácii u nás. Nechýbala vašim produktom kúpna sila zákazníkov?

Na začiatku sme si mysleli, že prevezmeme fungujúce štátne firmy, ale čoskoro sme od toho upustili. Navyše, výrobcovia v Česko-Slovensku a v Maďarsku neboli zvyknutí dlhodobo vyrábať tovar v rovnakej kvalite a v potrebnom termíne. Teda tak, aby sme mohli pracovať s plnými regálmi. Preto sme chceli vybudovať všetko od začiatku podľa našich predstáv a pomôcť týmto krajinám vytvoriť nové pracovné miesta.

Ako ste to realizovali?

Vybudovali sme naše predajne a súčasne sme sa snažili usmerňovať našich dodávateľov. Tak, aby boli spoľahliví a dodávali kvalitné výrobky v stanovenom termíne. My sme im zase umožnili ďalší vývoj a vývoz ich výrobkov do všetkých krajín, v ktorých máme svoje predajne. Vďaka tomuto prístupu v obchodovaní so stavebnými materiálmi sme dosiahli niekoľkonásobný nárast pracovných miest, čo aj vašej krajine umožnilo hospodársky progres.

Podarilo sa vám prispôsobiť trhu?

Bez toho by to nešlo. Museli sme trpezlivo načúvať potrebám ľudí z bývalého východného bloku a viesť s nimi často aj nekonečné rozhovory. To bola dôležitá spätná väzba nielen pre nás, ale aj pre ďalších podnikateľov v Rakúsku, Nemecku a vôbec v celej Európskej únii. Takmer všetci hneď na začiatku pochopili, že sa musia prispôsobiť tomuto trhu, a nie hneď zarábať veľké peniaze.

Ako to vyzeralo v praxi?

Z Rakúska sme vzali základnú kostru a značku. Predajné plochy a služby sme už prispôsobovali podmienkam príslušnej krajiny.

Aj ceny?

Samozrejme, pričom napríklad vysoké clo, ktoré kedysi existovalo, sme nedali zaplatiť zákazníkovi, ale rozdelili sme si ho medzi sebou – teda medzi bauMaxom a dodávateľmi zo zahraničia. Stanovenie primeranej ceny nám pomohlo k rýchlemu etablovaniu.

Prečo výraznejšie nepodnikáte v západnej Európe?

Sme rodinný podnik s limitovanými zdrojmi. Povedali sme si, že sa budeme koncentrovať iba na krajiny, v ktorých už pôsobíme, respektíve do ktorých ešte plánujeme investovať. Ostatné krajiny sú v súčasnosti pre nás nezaujímavé, pretože sa globalizujeme opatrne. Našou prioritou zostáva stredná a východná Európa. V tomto roku rátame s obratom 1,25 miliardy eur, pričom prvýkrát bude obrat v centrálnej a vo východnej Európe vyšší ako v Rakúsku.

Ako koordinujete spoločný postup v jednotlivých krajinách?

V každej krajine máme lokálny manažment. Jeho úlohou je zistiť a poukázať na jednotlivé rozdiely a reagovať na ne. Samozrejme, množstvo vecí sa uskutočňuje paralelne – napríklad logistika. V Rakúsku máme logistické centrum a z neho posielame tovar do jednotlivých krajín. V súčasnosti však pracujeme na tom, aby aj v Česku a na Slovensku boli takéto regionálne logistické centrá. Pomohli by efektívnejšie a rýchlejšie reagovať na potreby trhu. Takže základný systém používame ten istý, len ho adaptujeme na regionálne podmienky.

Nebolo potom zrušenie centrály v Prahe krokom späť?

Centrálu v Prahe sme nezavreli, len sme rozdelili funkcie a niektoré prvky spojili. Treba vziať do úvahy, že Česko a Slovensko boli ešte prednedávnom spojené a z historického hľadiska bol trh dlho totožný. Ľudia poznali rovnaké značky, mali rovnaký sortiment, takže aj dodávatelia boli v podstate rovnakí. Preto sme zavolali dvoch najlepších obchodníkov z Česka a zo Slovenska, ktorí sa starajú o spoločný trh. Účtovníctvo a personálne oddelenie ostalo oddelené, pretože v týchto oblastiach sú rozdiely.

Vládne u vás so Slovenskom spokojnosť?

Sme veľmi spokojní a vývoj je veľmi pozitívny. Slovensko bolo kedysi pod paľbou kritiky zo zahraničia a nikto mu neveril. Všetci vyčkávali, my sme to však riskli a vyšlo to. Ostatne, vaša krajina prešla výraznou zmenou k lepšiemu. Reformy prospeli hospodárskemu rastu a prispeli k zvýšeniu životnej úrovne. Vaše úspechy sú veľmi pôsobivé, navyše, ľudia sú odvážni a dôveryhodní. A čo nás veľmi teší, Slováci sú tými najlepšími domácimi majstrami, čo sa traduje už z dávnej histórie – pre naše pôsobenie je to obrovská výhoda.

Už na začiatku sme naznačili, že vaša cesta nahor bola popretkávaná tréningom vášho otca. Ako vyzeral?

Začal sa vlastne už na základnej škole, keď som počas prázdnin chodil na mesiac pracovať k otcovi. No, pracovať… Išlo skôr o pričuchnutie si k celému biznisu, ktorý som z roka na rok čoraz viac dostával pod kožu. Naplno sa to rozbehlo až po mojom štúdiu a pobyte v Amerike, keď som s otcom uzavrel 5-ročnú dohodu, že budem preňho pracovať ako jeho asistent.

Podieľali ste sa aj na konkrétnych projektoch?

K dôležitým patril napríklad systém hospodárenia s tovarom, ktorý u nás funguje už 25 rokov. Keď som v skúškach obstál, postupne som prešiel do vedúcich obchodníckych funkcií, kde som zaviedol nový systém kontroly. Ako finančný riaditeľ som bol zodpovedný za investment relation, kde som rozvíjal kontakty s investormi. V tomto období som sa veľa naučil a ako zástupca môjho otca sme spolu takmer pätnásť rokov budovali náš podnik.

Váš otec už nie je v bauMaxe?

Neriadi ho už operatívne, je predseda dozornej rady. Aktívny je aj v ďalšej divízii bauMaxu, ktorý sa venuje nehnuteľnostiam. Aj to je pre nás veľmi dôležitá aktivita, kde sa pokúšame stavať a pripravovať vlastné predajné priestory. Skupujeme pozemky, vybavujeme stavebné povolenia a staviame predajné haly, ktoré potom dlhodobo prenajímame záujemcom na prevádzkovanie obchodu so stavebným materiálom.

Vaším niekdajším mottom bolo „Všetko pre dom a záhradu“. Potvrdzuje sa vám táto filozofia aj v súčasnosti? Nechceli ste sa viac sústrediť napríklad na stavebníctvo?

Áno, v 80. rokoch sme si program postavili na stavbe a záhrade – a to v princípe platí dodnes. Nová organizácia predaja súvisela s našou kľúčovou otázkou: Ako by mal vyzerať predaj stavebného materiálu v budúcnosti? Odpoveď znela, že všetok tovar sa dá rozdeliť do štyroch základných skupín a tento koncept sme nazvali „bauMax – Best im Class“. Sú nimi stavba, záhrada, náradie a bývanie.

Čo ste týmto rozdelením sledovali? Orientáciu na čo najširšie vrstvy?

V podstate áno, lebo každou z nich oslovujeme inú zákaznícku skupinu. Rozdelenie vyplynulo z nášho prieskumu trhu.

V jednom rozhovore ste spomenuli, že výsledok bol pre vás prekvapujúci. V čom?

Potvrdil sa nám fakt, že ženy hrajú v predajniach so stavebným materiálom stále významnejšiu úlohu. Dokonca až dve tretiny hobby projektov iniciujú ženy. U nás doma je to ešte výraznejšie. Povedal by som, že až 95 % ich pochádza od mojej ženy. Je totiž zručná domáca majsterka a ja jej v tom rád pomáham. Preto sa snažíme ženám ponúknuť množstvo nových nápadov pri dotváraní ich domova za čo najmenej peňazí. A kým ženy chcú, aby sme im radili, muži požadujú, aby sa ich nákup uskutočnil rýchlo.

Slúžia tieto prieskumy aj na dosiahnutie vyrovnanej kvality tovaru vo všetkých predajných miestach a krajinách?

Sú prostriedkom na to, aby sme boli čo najbližšie k našim zákazníkom. Raz do roka robíme medzi našimi, ale aj medzi zákazníkmi našich konkurentov anketu, aby sme zistili, či sa zlepšujeme a sme k nim bližšie, alebo sa od nich vzďaľujeme.

Okrem záujmu o ľudí je vašou ďalšou prioritou ekológia. Čo všetko robíte pre to, aby ste zmenili myslenie ľudí?

Ekológia je súčasťou našej firemnej kultúry, pretože od okolitého sveta nemôžeme len brať, ale musíme sa oň aj starať. Keď sledujeme klimatické zmeny, ktoré sme spôsobili, a to, čo všetko ovplyvňujú, musíme si priznať, že sme si svoje domáce úlohy nerobili poriadne. A preto sa už tretí rok intenzívne venujeme úspore energií. Nedávno som bol aj za ministrom životného prostredia v Rakúsku a povedal som mu, že v našich predajných halách chceme rozbehnúť čisto súkromnú akciu. Ľuďom chceme ukázať, ako môžeme ušetriť energiu a ochrániť tak našu zem.

Čo ponúkate?

Výsledkom je 100-stranový katalóg, v ktorom sú uvedené príklady, ako môžeme šetriť energiami a zároveň aj financiami. Napríklad v Rakúsku ide na energie 16 % z celkového príjmu, pričom cena energií narástla o viac ako 40 %. Na tento vývoj sme zareagovali zmenou nášho sortimentu. Určili sme si ťažiskové body a snažíme sa ponúkať výrobky, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Zorganizovali sme mnohé školenia, aby sme našim zamestnancom vysvetlili, že je veľmi dôležité šetriť energiami a presadzovať túto filozofiu aj do bežného života.

Na Slovensku je aktuálna energetická certifikácia budov. Menili ste sortiment aj vzhľadom na tieto potreby?

Na Slovensku ide predovšetkým o zatepľovanie a výmenu okien a dverí, preto sa snažíme ponúkať zatepľovacie systémy, ktoré sú pre zákazníka cenovo únosné. Takmer niet Slováka, ktorého by to nezaujímalo, je však veľmi málo ľudí, ktorí vedia, ako na to. My im to radi predvedieme.

Ako topmanažér musíte byť aj dobrý psychológ. Na základe čoho si vyberáte svojich spolupracovníkov?

Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní spraviť niečo pozitívne pre našich zákazníkov. Takže moji spolupracovníci sa musia vedieť pre vec nadchnúť, musia byť lojálni voči zákazníkom i celému podniku a spoločne s nami byť pripravení na výzvy, ktoré čakajú na celý náš podnik.

Aký je váš vzťah k architektúre, aké jej podoby sú vám najbližšie?

Architektúra je pre nás veľmi dôležitá, a preto sa snažíme o výnimočnú architektúru. Chceme kultivovať činnosť domácich majstrov a snažíme sa im pomôcť vytvoriť krajšie obytné prostredie. Aj preto je pre nás dôležitá vysoká estetická kvalita. Zároveň vytvárame architektúru, ktorá je dlhodobo udržateľná. Neponúkame všetko za akciové ceny, snažíme sa o zvýraznenie individuality.

To je ten slogan „I do it my way“?

Áno, je to pre našu novú reklamnú kampaň, ale hodnotné objekty sa snažíme vytvárať našimi predajnými priestormi. Napríklad pri bauMaxe v Bratislave na Bajkalskej ulici sme sa snažili o čo najlepší architektonický výsledok. Nie v zmysle módneho trendu, ale v jeho dlhodobom pôsobení.

Zdôrazňovanie estetických kvalít sa prejavuje aj prostredníctvom vašej nadácie Essl Award, ktorou podpo­rujte mladé umenie. Čo pre vás znamená umenie?

Umenie je veľmi dôležitý aspekt v našom rodinnom živote. Nezbierame akékoľvek umenie, ale iba súčasné. V tom vidím šancu komunikovať so súčasnými umelcami, pretože práve oni držia pred nami zrkadlo. Je to zrkadlo, ktoré nehovorí iba o mne, ale o celej spoločnosti. A vďaka kontaktu s umením sa vytvorili senzory, ktoré sú schopné urýchliť našu reakciu na vývoj a na rôzne rozhodnutia, ako aj samotnú zmenu nášho fungovania. Ak mám hovoriť o sebe – vďaka umeniu viem za krátky okamih pozbierať nové sily. Je ním napríklad vrcholné dielo od Anselma Kiefera Magnus Opus, ktoré mám v pracovni.

Ako sa darí vášmu Múzeu v Klosterneuburgu?

Zbierka v ňom obsahuje okolo 6-tisíc exponátov a považuje sa za najdôležitejšiu zbierku rakúskeho umenia po roku 1945. Počas ôsmich rokov sa z neho stala prestížna adresa súčasného umenia, a to aj z medzinárodného pohľadu.

Čo ešte vypĺňa váš mimopracovný čas?

Nemám veľa voľného času, ale keďže mi práca prináša veľkú radosť, nepovažujem to za bremeno, ale skôr za šťastie.

Čo na to hovorí vaša rodina?

Toleruje to, lebo keď som doma, venujem sa len jej. S manželkou a štyrmi deťmi vyrábame rôzne veci. Radi totiž deťom ukazujeme, ako sa môžu stať zručnými majstrami.

Viem, že si nájdete čas aj na šport.

Áno, lebo ma udržiava v kondícii. Každý deň vstávam ráno o piatej a potom sa venujem meditácii nad vybratou staťou z Biblie, ktorú práve čítam. Potom som pol až tri štvrte hodiny na trenažéri a v plavárni. A aby som nezabudol, ak mi ešte zvýši trochu času na koníčky, tak ho venujem fotografovaniu.

Ako vyzerajú sny Martina Essla?

Mojím snom je, aby firma robila pre ­našich zákazníkov všetko, čo je v našich silách. Dvesto miliónom zákazníkom ­chceme ponúknuť tie najlepšie služby a zároveň ­reagovať na vonkajšie podnety. Prial by som si, aby sme zostali pokorní a pokúšali sa odovzdať ľuďom niečo dobré. A to na všetkých úrovniach, či ide o spolupracovníkov, zákazníkov alebo obchodných partnerov. A v neposlednom rade sa aj pokúsili profitovať a ďalej napredovať.

Martin Essl
Narodený    5. marec 1962
1982    absolvovanie obchodnej akadémie
1983/1984    prax v maloobchode v USA
1984    vstup do skupiny  Schömer-bauMax

• asistent vedenia podniku
• budovanie controllingu a vyúčtovania nákladov
• rozvoj systému hospodárenia s tovarom
• udelenie plnej obchodnej moci, obchodník podnikateľskej skupiny

1989    zastupujúci predseda predstavenstva skupiny bauMax
            obchodný vedúci skupiny Schömer
od 1999    predseda predstavenstva skupiny bauMax
2006     Podnikateľ roka v Rakúsku

Ďalšie funkcie:

•  viceprezident rakúskeho obchodného zväzu
•  člen predstavenstva EDRA ­(European DIY Retail Association)

Ľudo Petránsky, Erika Vodičková
Foto: archív bauMax