Od kasární až po kultúrne centrum mesta aj Slovenska. Príbeh SNG pokračuje po úspešnej rekonštrukcii

Na jar roku 2022 povedala generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá, že robia všetko pre to, aby galériu tento rok otvorili divákom. Keď v roku 2016 Slovenská národná galéria začala s rekonštrukciou, pôvodný odhad rátal s tým, že stavba bude trvať 36 mesiacov. O šesť rokov neskôr sa galéria konečne otvára.

Prístavba Slovenskej národnej galérie v Bratislave z roku 1979 je dielom architekta Vladimíra Dedečka. Súťaž na rekonštrukciu bola vypísaná v roku 2005. Vyhrali ju architekti BKPŠ – Pavol Paňák a Martin Kusý.

Premostenie, neprehliadnuteľnú budovu Vladimíra Dedečka na dunajskom nábreží, zatvárala ešte predošlá riaditeľka Katarína Bajcurová. Bolo to v roku 2001. Odvtedy sa návštevníci do priestoru, ktorým Dedeček na úrovni druhého podlažia prepojil pravé a ľavé krídlo historických Vodných kasární, dostali len výnimočne.

Premostenie naprieč časom

Úloha zrekonštruovať areál Slovenskej národnej galérie je akútna od roku 2001. Jeho podoba sa hľadala v dvoch verejných architektonických súťažiach (2003, 2005), do procesu vstúpila ekonomická kríza, ale nakoniec takmer 15 rokov po uzavretí Premostenia Slovenská národná galéria podpísala 28. decembra 2015 zmluvu so zhotoviteľom stavby.

Odovzdaním priestorov a zriadením staveniska dňa 18. 1. 2016 nadobudla rekonštrukcia fyzickú perspektívu. Stavba bola pôvodne plánovaná na 36 mesiacov. Harmonogram sa z rôznych dôvodov viackrát menil (konanie predsedníctva, posun v stavebných prácach po zistení nových konštrukčných skutočností). Rekonštrukcia sa týka niekoľkých budov a verejných priestorov, zahŕňa aj dostavbu a modernizáciu a rieši celý rozsiahly areál na brehu Dunaja.

Spája rôzne budovy realizované naprieč časom, odkrýva vrstvy minulosti a vkladá do deja autenticitu súčasnosti s myšlienkami na budúci charakter užívania i návštevníkov. Investičná akcia rieši celý areál – nie je iba o rekonštrukcii toho pôvodného, ale aj o dostavbe a modernizácii. Týka sa niekoľkých objektov – novostavby 7 + 2-podlažného Depozitárneho domu, rekonštrukcie Administratívnej budovy, rekonštrukcie

Premostenia a národnej kultúrnej pamiatky Vodné kasárne, prístavby Nového krídla a Veľkého átria, Umenovednej knižnice, revitalizácie nádvoria a Travertínovej záhrady. Je to veľmi komplexný projekt pozostávajúci z niekoľkých budov, spoločenských priestorov a vonkajších verejných priestorov – je to jedinečný kultúrny areál.

Morálna a mentálna zdatnosť

Architekti BKPŠ – Kusý a Paňák disponujú patričnou dávkou skúseností, no predovšetkým vnútornej morálnej a mentálnej zdatnosti. V opačnom prípade by, dovolím si tvrdiť, nedopadla rekonštrukcia tak kvalitne. Možno by ani žiadna nebola. Budova sa v minulosti stala terčom obdivu aj zatracovania, dokonca prebiehala debata o tom, či by sa nemala zbúrať.

Tlak verejnosti, ale aj architektonickej obce (Štefan Šlachta, Ján Bahna) bol enormný. Zásadný postoj zastávala generálna riaditeľka Katarína Bajcurová, ktorá sa jednoznačne postavila za architektúru Premostenia. Sem by sme mohli datovať obrat v angažovaní sa SNG vo veci hodnôt architektúry – odvtedy sa konzekventne angažuje nielen v rozširovaní zbierok, ale aj vo vzdelávaní a propagácii.

Na spoluprácu si prizýva renomovaných partnerov (GutGut, Ilja Skoček, Martin Jančok, Aleš Šedivec, Peter Jurkovič, Plán B a iní). Ak sa však vrátime k búraniu, druhým silným krokom bolo vypísanie druhej súťaže na rekonštrukciu, kde bola už zadefinovaná podmienka zachovať Dedečkov stupeň – čo v prvej súťaži takmer nikto nerešpektoval. „A to sme považovali za chybu vzhľadom na autora a dejiny architektúry, aj za isté pochybenie zo strany našej vlastnej odbornosti,“ dodáva generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá.

Postoj k dielu

Architekti rekonštrukcie sa učili od najlepších. Formovali ich takí významní architekti ako Belluš, Karfík, Chrobák, Skoček, Konček a Titl. Nie sú to pre nich mená z učebníc, ale osobnosti, zakladatelia slovenskej architektúry, s ktorými sa stretávali osobne. BKPŠ – Bauer, Kusý, Paňák a Gebauer sa stretli práve v ateliéri Konček, Skoček, Titl pri súťaži na dnešné divadlo Andreja Bagara v Nitre. Na tejto práci sa oťukali a spolu vstúpili do projektu SND.

Diela, ktoré sa stavalo počas rôznych období, rôznych vlád a ktoré sa svojho otvorenia dočkalo 27 rokov po položení prvého kameňa. V podcaste DOM architekt Paňák povedal: „Diela SND a NBS boli politické diela, tak ako je aj SNG. Proces tvorby diela takéhoto charakteru je pre architektov ťažký a miestami aj deprimujúci.“ Ale aj s tým sa architekti vyrovnali.

„Téma rekonštrukcie takého rozmanitého architektonického diela je nádherná,“ pokračoval v podcaste Paňák. Postoj k stavbe má podľa neho niekoľko rovín. Tá prvá je, že architekti museli zodpovedať množstvo otázok ešte pred samotným začiatkom až metodologickým spôsobom. Druhú rovinu zas tvoria nesmierne zložité dispozičné, prevádzkové a stavebno-technické vzťahy.

„Pred mnohé z nich sme boli postavení, až keď sme začali odkrývať jednotlivé stavebné vrstvy,“ vysvetlil architekt. Tá tretia je smutnejšia a súvisí s prístupom stavebnej firmy či niektorých remeselníkov. „Vždy platil akýsi elementárny vzťah, v ktorom už samotný projekt definoval istý štandard a spravidla sa ho dodávateľ snažil dodržať, mal staviteľskú ambíciu,“ vyjadril sa architekt v podcaste s tým, že k žiadanému dielu by sa nemalo pristupovať ako k tovaru.

Vytvoriť „produkt“ s čo najmenším nákladom a najväčším ziskom je kľúčový problém charakteristický pre túto rannokapitalistickú dobu. Ateliér BKPŠ rešpektoval pri tvorbe odkaz, prácu a zámer architekta Vladimíra Dedečka. Barokovú stavbu, neskorú modernu i 21. storočie. To všetko nájdeme dnes kvalitne namixované v rekonštrukcii, ktorej nová vložená identita silne komunikuje veľké i menšie priestory,  ale aj podstatné detaily.

„V projekte sme boli silne limitovaní, ale zároveň sa očakávala nejaká autentická výpoveď. Táto práca bola neobyčajne zaujímavá. A bol aj moment, keď sa priestory, ktoré ste tvorili, začínali pomaly vynárať,“ vyjadril sa architekt Pavol Paňák.

Oprava chátrajúcich budov

Rekonštrukciu areálu nevníma vedenie SNG iba ako opravu chátrajúcich budov, ale ako komplexný reštart a jedinečnú možnosť ukázať, čo znamená byť modernou galerijnou a kultúrnou inštitúciou v digitálnom veku.  Podľa webu SNG je predstava, že po rekonštrukcii tu návštevníci nenájdu iba umenie a vzdelávanie, ale aj kultúrny a kultivovaný verejný priestor.

Snahou kompetentných je verejnosti sprístupniť a otvoriť celý areál vrátane populárneho Letného pavilónu, ale aj novej Travertínovej záhrady, Námestia Karola Vaculíka a sústavy mestských pasáží. Vedenie dúfa, že magnetizmus prostredia a galérie môže „vyžiariť“ za múry galérie a pozitívne vplývať na susedné ulice, kde by našli miesto i dizajnérske prevádzky a kaviarne.

Plánom je vytvoriť okrem prezentácie kultúrneho dedičstva a umenia aj verejný areál, ktorý by slúžil ako kultivovaná mestská alternatíva na aktívne, ale aj pasívne trávenie voľného času.

Podľa vedenia SNG celý príbeh rekonštrukcie vydá na román s množstvom bizarných príbehov od veľkej populácie kún, ktoré žili v strechách Vodných kasární cez odkryté nápisy z rekonštrukcie v roku 1977 až po prepadnutý vozík do neznámej pivnice. Rekonštrukcia odhalila aj pozostatky svojrázu socialistického betónovania – „cement tam vôbec nebol“ alebo vypĺňanie medzier odpadkami.

Unikátny však bude výsledok: zrazu sa v centre Bratislavy objaví verejný areál – zeleň, kaviareň, sochy, obrazy, knižnica – ako taký kultúrny ostrov.

Mizéria stavebníctva

SNG bola postavená v 70. rokoch minulého storočia. Práve tie charakterizuje architekt Pavol Paňák „ako roky najväčšej mizérie stavebníctva z hľadiska materiálov a remeselného vyhotovenia, ako roky, keď architektúra doslova trpela.“

V cykle pravidelných informatívnych videí z produkcie Slovenskej národnej galérie od Jany Durajovej a Leny Kušnierikovej  povedal architekt Pavol Paňák v roku 2014, že „hlavné slovo pri jej ďalšom osude bude mať mladšia generácia, ktorá si už na dielo zvykla a vníma aj svetové diela tohto druhu. „Keď prídu ľudia na výstavu, neprídu len do galérie, ale budú aj na Dunaji,“ dodal architekt Martin Kusý nad stolom, kde sa vtedy rozprestieral len model SNG.

„V predrekonštrukčnom stave bola galéria k Dunaju slepá. Nová SNG sa stane súčasťou celej promenády. Vnímam to ako jej hlavný prínos z hľadiska architektúry, resp. riešenia priestoru,“ dodal. Dielo architekti otvorili aj smerom k Starému Mestu. SNG bude mať šancu stať sa súčasťou jeho štruktúry. „Je veľmi dôležité, ako sa bude v budúcnosti užívať,“ vyjadril sa na začiatku rekonštrukcie architekt Kusý.

„Musia tam byť aj dobré výstavy. A nielen výstavy, musí to tam žiť!“ zdôraznil Paňák. Dnes sa už tešíme zo správy, že SNG otvára! Že architekti Paňák a Kusý dotiahli rekonštrukciu do kvalitného konca. A zároveň netrpezlivo čakáme, čo prinesie. To je teraz pre nás najpodstatnejšie. Uvidíme, či to štát, vedenie, ako aj kompetentní zvládnu. Uvidíme, ako to zvládneme my.

Hejterov, ako je na naše pomery zvykom, bude dosť. Veď to, že stavba sa predĺžila na dlhých 7 rokov nebolo len tak. Zlyhaní bolo viac. K nim sa vrátime neskôr. Teraz sa tešme! Tešme sa z kvalitnej galérie, dovolím si tvrdiť, svetového formátu. Tešme sa z jedinečného diela, kultúrneho stánku, v ktorom sa budeme môcť stretávať a spoznávať seba, iných a predovšetkým umenie.

SNG sa 11. decembra otvára pre verejnosť

Slovenská národná galéria sa v nedeľu 11. decembra otvára pre verejnosť. Program pre verejnosť bude trvať od 11. do 21. decembra, ďalšiu prevádzku spustí galéria v novom roku.

Novou budovou návštevníkov po prvýkrát prevedie výstava Prológ. 12 farieb reality. Ďalšou novinkou bude interaktívna výstava Prečo (ume)nie? a poslednou vrstvou bude výstava samotnej budovy Monumentálky.

Aj keď galéria nebude ešte 100 % zariadená, jej vedenie už nechcelo dlhšie čakať. Jednotlivé časti galerijného areálu na brehu Dunaja sa teda budú otvárať postupne. V priebehu nasledujúceho roka budú sprístupnené aj stále expozície, kinosála, knižnica, stála kaviareň a galerijné kníhkupectvo.

Časová os

1948

1. júla 1948 Slovenská národná rada rozhodla zákonom zriadiť SNG. Prvým podujatím bola Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG (1949).

1950

SNG bola zo začiatku ústavom s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.

1953

V tomto období boli k dispozícií štyri výstavné miestnosti s rozlohou 355 m². Nevystavených bolo 2 452 diel a vystavených 47 diel.

1955

SNG tvorila zrekonštruovaná budova bývalých Vodných kasární, ktorá sa stala jej novým sídlom. Pri príležitosti 10. výročia oslobodenia vznikla stála expozícia Umenie 19. a 20. storočia – 150 rokov slovenského výtvarného prejavu.

1963

Zväz slovenských architektov vypísal študijnú úlohu na architektonicko-urbanistické riešenie novostavby a adaptáciu SNG. V decembri 1963 a v januári 1964 komisia vyhodnotila ako najlepší návrh Vladimíra Dedečka.

1977

SNG bola slávnostne otvorená 1. marca 1977 a sprístupnila svoje stále expozície. Rekonštrukciou SNG sa výmera výstavnej plochy rozšírila na 3 328 m². Na Zvolenskom zámku bola po prvýkrát otvorená stála expozícia slovenského úžitkového umenia.

1979

Vznikla zbierka scénografie UPV SNG – 1. akvizícia. Bol zriadený Archív výtvarného umenia SNG.

1986

Vznikla Zbierka architektúry.

1991 – 1994

Realizovala sa rekonštrukcia Vodných kasární (J. Bahna). Z návrhu riešenia druhého poschodia sa realizovalo čiastočné zníženie podhľadu, výmena kobercovej krytiny za parkety v expozíciách a za umelý kameň na chodbách, ako aj zmena osvetlenia, členenie zasklenia oblúkov na chodbách a prepojenie s Esterházyho palácom.

1991

V máji boli otvorené dve stále expozície v Kaštieli Strážky: Historická knižnica a Zbierka historického nábytku a umeleckých remesiel.

1997

V júli bola otvorená expozícia Moderného slovenského sochárstva 20. storočia v Strážkach v areáli parku. V novembri bola otvorená stála expozícia Galérie insitného umenia v Pezinku v Schaubmarovom mlyne.

2001

V marci bolo z technických dôvodov zatvorené Premostenie.

2002

Konala sa prvá architektonická súťaž na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

2005

Konala sa druhá architektonická súťaž (predseda Gustav Peichl, Viedeň).

2004 – 2005

V tomto období sa uskutočnila rekonštrukcia Esterházyho paláca.

2007

Uznesením vlády SR z 21. marca 2007 k návrhu nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu SNG v Bratislave boli schválené rozpočtové náklady stavby vo výške 1 037 082 Sk.