Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru navštívila minulý rok spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia Škandináviu, v ktorej sa inšpirovala vydarenými projektmi modro-zelenej infraštruktúry. Nápady a riešenia zo švédskeho Malmö, ktoré sa premenilo z industriálneho mesta na zelené a udržateľné, s nami zdieľal Milan Klinčok. Prečítajte si ďalší zo série článkov, ktoré pre nás pripravil.
V meste by mali pribudnúť tri zelené steny, 19 dažďových záhrad, jedno zrekonštruované parkovisko a šesť retenčných nádrží na polievanie zelených stien. Pomôcť by mali pred povodňami i v adaptácii mesta na klimatickú zmenu.
V poradí 18. ročník grantového programu Zelené oázy má podtitul Ruka v ruke. Najlepšie projekty na rozvoj zelených priestranstiev si rozdelia 60-tisíc eur.
Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline sa stala prvou s realizovaným pilotným enviro projektom. Využíva dažďovú vodu na zavlažovanie ovocných stromov, vysadených kvetov a školského skleníka.
Je sucho, bude suchšie. Áno, je aj teplo a bude teplejšie. Doposiaľ nám však nie je jasné, či sa naša krajina rúti len do papierového boja s klímou alebo sa nám naozaj blýska na lepšie časy.
Kým v susednej Českej republike pribúda ročne cez 300-tisíc metrov štvorcových zelených striech, u nás sú to odhadom len desiatky tisícov. O tom, ako nám zelené strechy môžu pomôcť v boji s klimatickou zmenou a objavili sa aj v rámci dotácií na obnovu domov, sme sa rozprávali s Branislavom Siklienkom, realizátorom zelených striech a predsedom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.
Systém je už v troch novomestských parkoch, postupne pribudnú ďalšie objekty.
Dôležitým hráčom v riešení klimatickej zmeny sú mestá. Liptovský Mikuláš chce byť zelenším mestom aj vďaka novej vertikálnej fasáde a dažďovým záhradám.
Bez aktívneho využívania dažďových a sivých vôd sa podľa odborníkov na recykláciu vôd v budúcnosti nezaobídeme. Voda je strategická surovina, preto by mala byť súčasťou dlhodobej vízie každej vlády. Aktuálna situácia poukazuje na to, že je nevyhnutné vykonať legislatívne zmeny ohľadom využívania dažďových a sivých vôd.
Zmena klímy sa neprejavuje na všetkých miestach sveta rovnako. Medzi tie najviac postihnuté lokality, kde môžeme už teraz vidieť odklony počasia od dlhodobého priemeru, patrí aj územie strednej Európy. Ako sa s týmto trendom popasovať v záhradách? Aký prístup a rastliny zvoliť?
V ideálnom stave by o tejto téme ani nemalo zmysel písať. Ak by ľudia záhrady a polia manažovali podľa prírodných zákonov, krajina by si dokázala poradiť s prípadným suchom aj extrémnymi prívalmi dažďa. Dokonca by z toho vedela vyťažiť, veď občasné záplavy v nivách riek viedli k ich zúrodneniu a dodali okolitým plochám potrebné živiny.
