Čo prinesie nový stavebný zákon?

Most
Zdroj: Dopravoprojekt

V zákone o výstavbe by mali nastať výraznejšie zmeny. V porovnaní so v súčasnosti platným zákonom pristúpilo Ministerstvo výstavby a dopravy SR k zmene mnohých inštitútov. Základná koncepcia nového zákona je zásadne odlišná od pôvodného znenia.

Podľa navrhovaného znenia by mala mať každá stavba vypracovaný tzv. stavebný zámer, čo predstavuje prvý stupeň projektovej dokumentácie, ktorý by sa mal prerokovať so stavebným úradom. Stavebný úrad by mal tento stavebný zámer osvedčiť. Pri niektorých stavbách by malo ísť doslovne len o osvedčenie. Pôjde predovšetkým o jednoduché stavby definované v prílohe 2 návrhu zákona. Ide o stavby, na ktoré by malo postačovať ohlásenie a osvedčenie stavebného zámeru bez správneho konania – rozhodovania, lehôt a námietok, odvolaní atď. Na ostatné stavby by sa malo vzťahovať stavebné povolenie. Na základe prerokovania stavebného zámeru by mal stavebný úrad vydať tzv. stavebný súhlas, o ktorom by sa malo rozhodovať v správnom konaní. Zmenou by mali prejsť aj ustanovenia o účastníkoch konania či povinnostiach projektantov a vymedzení interakcie projektantov spolu so stavebnými inštitúciami v procese povoľovania.

Po novom si stavebné úrady nebudú môcť pri zložitejších stavbách predlžovať donekonečna zákonné lehoty. Bude platiť, že ak dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v stanovenej lehote, predpokladá sa, že nemá námietky, a v správnom konaní sa pokračuje tak, ako keby so stavebným zámerom súhlasil. Aj toto opatrenie má prispieť k tomu, aby stavebné konanie bolo zásadne rýchlejšie a jednoduchšie, a to nielen pre stavebníkov, ale aj pre stavebné úrady. Na to má slúžiť aj integrácia v podobe jedného vyjadrenia všetkých dotknutých v jednom spoločnom procese.

„Rovnako sme sa snažili eliminovať prenášanie pripomienok z procesov EIA do stavebného konania a musím povedať, že sa nám to podarilo tak, ako sme si predsavzali, aj keď, samozrejme, dohoda s Ministerstvom životného prostredia SR nebola jednoduchá. Uvidíme, ako sa nakoniec do konečného znenia zákona o výstavbe prenesú ustanovenia nového zákona o EIA. Presadzujeme však, aby sa veci, ktoré sa majú riešiť v rámci EIA, už neprenášali do stavebného konania,“ podrobnejšie vysvetlil Peter Ďurček, štátny tajomník MDV SR v rámci konferencie Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva, ktorá sa konala 4. 11. 2019.

Jedným z ďalších dôležitých aspektov, na ktorý sa ministerstvo zameralo aj na základe požiadaviek trhu, bola kvalita stavieb. Pomerne výrazne by sa mali upraviť nároky na všetkých zodpovedných, ktorí sa zúčastňujú výstavby, tzn. na projektantov, zhotoviteľov, stavebníkov, stavebný dozor. Podrobnejšie sa upravili aj ich povinnosti a zodpovednosti. V súlade s víziou ministerstva by sa žiadna stavba nemala uskutočňovať bez súhlasu projektanta. Tým sa očakáva sa zvýšenie kvality nielen na strane zodpovedných, ale aj na strane stavebníkov – občanov.

Podľa návrhu novej právnej úpravy by vyhradené stavby by mali zhotovovať len vyhradení zhotovitelia, tzn. takí, ktorí spĺňajú isté kvalifikačné predpoklady.

Ministerstvo sa zároveň snaží o výrazné zjednodušenie kolaudácie stavby. Kolaudačné rozhodnutie by tak mali mať povinné len tie stavby, ktoré nebudú mať status jednoduchej stavby. „Upúšťame od toho, aby bola kolaudácia stavieb správnym konaním v takej podobe, v akej ju poznáme v súčasnosti. V zásade by mala byť len overovaním realizačnej projektovej dokumentácie. Z toho vyplýva, že každá stavba bude musieť mať spracovaný projekt na uskutočnenie stavby (realizačnú projektovú dokumentáciu). Stavebný úrad nebude vydávať kolaudačné rozhodnutie tak, ako ho poznáme teraz, ale len osvedčenie, bez toho, aby nasledovalo nejaké ďalšie správne konanie v podobe opravných prostriedkov,“ uviedol Peter Ďurček.

Dôležitou súčasťou stavebnej legislatívy je aj digitalizácia výstavby. Ministerstvo sa v tomto smere snaží o vytvorenie predpokladov v podobe tzv. registra výstavby a zriadenia úložiska projektovej dokumentácie.
Veľmi diskutovaná bola otázka výkonu štátnej stavebnej správy. Počítalo sa s tým, že štát po dlhých rokoch prevezme výkon štátnej stavebnej správy opäť na seba. Po viacerých rokovaniach vznikol kompromis a vo výkone štátnej stavebnej správy by mali pokračovať obce, avšak za výrazne zmenených podmienok oproti tým, ktoré platia dnes. V prvom rade ide o presné stanovanie stavebných úradov, ktorých by malo byť pravdepodobne 170. Najhlavnejšie je stanoviť kvalifikačné predpoklady na prácu na stavebných úradoch, pretože obce pri výkone stavebnej správy dnes trpia najmä tým, že nemajú na jednej strane dostatok finančných prostriedkov a na druhej strane dostatok kvalifikovaných pracovníkov. Toto sa snaží ministerstvo eliminovať priamo v zákone. V návrhu zákona sú stanovené kvalifikačné predpoklady a minimálne počty pracovníkov stavebných úradov tak, aby bolo možné pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú procesov vo výstavbe, zabezpečiť čo najkvalitnejší servis. Jednou zo zásadných zmien bude zmena postavenia starostu v procese výkonu stavebnej správy. Nie každý starosta bude stavebným úradom. Podpisovanie a vydávanie rozhodnutí by mali mať na starosti profesionálni zamestnanci, v tomto prípade by to mal byť vedúci stavebného úradu.
V otázke čiernych stavieb sa ministerstvo snaží uzákoniť také znenie zákona, ktoré by zabránilo tomu, aby mohli vznikať ďalšie. Po nadobudnutí platnosti nového zákona by malo byť takmer nemožné čiernu stavbu dodatočne legalizovať. Ministerstvo v tomto smere plánuje výrazne posilniť kompetencie stavebnej inšpekcie. Keďže najväčšie problémy mali obce predovšetkým pri exekutívnej časti, mala by byť práve stavebná inšpekcia tým subjektom, ktorý sa bude „starať“ o čierne stavby.

V priebehu novembra by mal ísť tak návrh zákona o územnom plánovaní, ako aj zákona o výstavbe do Legislatívnej rady vlády SR a texty by mali byť definitívne pripravené. Uvidíme, či sa ich podarí nakoniec schváliť v navrhovanom znení.

TEXT: Andrea Dingová

Komentáre