Stavebná legislatíva prinesie digitalizáciu a informačný systém. Doručovať sa bude podľa zákona o e-Governmente

Zákony o výstavbe a územnom plánovaní radikálne zmenia podmienky na Slovensku. O tom, čo nové prinášajú, o situácii v Bratislave, o centrálnom stavebnom úrade, poste projektanta a ďalších témach sa ASB časopis rozprával so štátnym tajomníkom podpredsedu vlády SR Martinom Hypkým.

Nová stavebná legislatíva bude účinná od apríla 2024, parlament ju schválil koncom apríla tohto roka. Čo sa bude dovtedy diať?

Keďže prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala v máji novú stavebnú legislatívu, od 1. júna 2022 následne vznikne kompletne nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Nie je to jednoduchá úloha, pretože ho bude treba vybudovať na nových procesoch, v inom zložení a so zmenenými kompetenciami a tímom.

Od 1. januára 2023 prejdú na úrad kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby SR na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia. Potom „beží“ legisvakančná lehota a tá od 1. apríla 2024 anticipuje, že stavebná legislatíva bude v platnosti.

Na to, aby bolo možné podľa nej pracovať, treba vytvoriť nový informačný systém, o ktorý sa zákon opiera. K aprílu 2024 budú musieť byť v účinnosti aj všetky legislatívne zmeny vrátane vykonávacích predpisov.

Čo bolo najťažšie na tvorbe zákona?

Je to širokospektrálny zákon, zasahuje do mnohých oblastí a čiastočne nahrádza zmeny vo verejnej správe. Najťažšie bolo dosiahnuť konsenzus medzi všetkými účastníkmi na úrovni ministerstiev, na podnikateľskej úrovni a v mnohých ďalších úrovniach. Máme za sebou dve kolá medzirezortného pripomienkového konania a tisíce stretnutí.

Ako sa vám to podarilo?

Zvolili sme metódu tzv. snehovej gule. Zložili sme pevný koncept zákona, ktorý vytvára logický procesnolegislatívny ekosystém. Na koncept sme nabaľovali požiadavky, proces sa nezastavil ani po súhlase vlády s novou legislatívou. Ak niekto prišiel a mal správnu požiadavku, neprekračujúcu a nenarúšajúcu koncept, tak sme ju zapracovali.

Aké základné benefity prináša nová stavebná legislatíva?

Prínosy novej stavebnej legislatívy pocítime všetci a naprieč všetkými úrovňami spoločnosti – od drobných stavieb až po veľké priemyselné a infraštruktúrne stavby. Optimalizácia procesov a skrátenie povoľovacích konaní povedie k nárastu objemu stavebnej produkcie.

Tento nárast bude mať zároveň pozitívny dôsledok  na štátny rozpočet a rozpočet samospráv, prostredníctvom zvýšenej odvedenej dane z pridanej hodnoty a odvedených miestnych daní.

Automatizácia a digitalizácia procesu plánovania a riadenia výstavby bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie produktivity v stavebníctve a zároveň zníženie nákladov následnej údržby (TCO).

Digitalizácia procesov a centralizácia stavebného konania zároveň prispeje k zvýšeniu transparentnosti, keďže sa zlepšia všetky dôležité faktory, ako štandardizácia procesov, motivácia ku korupcii, efektívna vnútorná kontrola, obmedzenie stretu záujmov a pod.

Skrátenie a zjednodušenie stavebného konania zvýši atraktívnosť Slovenskej republiky ako krajiny na investovanie, čo bude mať priamy vplyv na rast HDP, rast zamestnanosti, nové a vyvolané investície. Všetky tieto prínosy novej stavebnej legislatívy povedú k najvyššie zamýšľanému cieľu, a to zvýšeniu kvality života obyvateľov na Slovensku.

Na tlačovej besede OĽaNO pred hlasovaním o legislatíve v parlamente odzneli informácie od poslanca Milana Vetráka, že do konca roka 2022 bude potrebné doriešiť viacero tém, napríklad vzťah významných investícií k územnému plánu…

Treba si uvedomiť, že pán Vetrák je poslanec, je to jeho osobná téma, ide po inej koľaji a riadi sa inými procesmi ako Úrad podpredsedu vlády SR.

Keďže jeho návrhy prišli až po ukončení medzirezortného pripomienkového konania, vieme sa z kompetenčného hľadiska jeho témami zaoberať iba ako sprostredkovateľ a mediátor. Napríklad, téma významných investícií je v kompetencií Ministerstva hospodárstva SR, a teda aj tematicky patrí tam. Kompetenčne nesmieme do toho zasahovať.

Na ministerstve životného prostredia vznikne špecializovaný stavebný úrad. Prečo nemôže byť pod strechou centrálneho stavebného úradu?

Jednoznačne treba povedať, že ostáva štatút špecializovaných stavebných úradov. Nie je to novinka. Ak ide o jednoduché alebo komplikované stavby, kde vzniká potreba posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA), tak je stavebným úradom MŽP SR. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR nemá ambíciu zasahovať do kompetencií MŽP SR, má prevažne metodickú a regulačnú kompetenciu.

Po schválení zákonov začiatkom mája primátor Matúš Vallo na sociálnej sieti reagoval, že v legislatíve chýba jasne ukotvenie vydávanie záväzných stanovísk hlavným mestom. To je známy problém „dvoch pečiatok“. Ako vidíte novelizáciu zákona o hlavnom meste?

Podľa paragrafu 36, ods.1 bod a) vydáva hlavné mesto záväzné stanovisko v špecifickom prípade, ide o súlad medzi územným plánom a stavebným zámerom. Zákon ako taký nemôže zasahovať do kompetencií samosprávy.

Ak sa samospráva nevie dohodnúť, nech si otvorí zákony o Bratislave a Košiciach a dohodne sa navzájom. Prišli sme s konceptuálnym návrhom, že stanovisko vydáva mesto Bratislava, získali sme však veľký odpor zo strany mestských častí, tak sme si povedali, že riešenie ponecháme na nich.

 

Ďalšou výhradou bolo, že v zákone nie sú podrobnejšie ustanovenia o metropolitnom územnom pláne.

Špecifický inštitút metropolitného územného plánu bol aj na základe dohody s primátorom zo zákona vypustený. Výsledkom územného plánovania musí byť dohoda všetkých hráčov v území – samospráv –, pretože ide o ich originálnu kompetenciu. Štát môže len nastaviť zákonné mantinely a metodiku obstarávania a spracovania územnoplánovacej dokumentácie.

Ako bude vo výsledku vyzerať informovanie verejnosti o novej výstavbe?

Zákon o výstavbe upravuje povinnú notifikáciu účastníkov konania aj jej obsah v súlade s európskou legislatívou a medzinárodným právom, tu nevybočujeme zo štandardu. Účastníkom konania je pri povoľovaní stavebník, vlastník pozemku alebo stavby, kde sa má stavať, alebo tí, ktorí majú právo vyplývajúce z vecného bremena.

Ďalej sú to vlastník susedného pozemku a vlastník susednej stavby za splnenia podmienok v zákone aj dotknutá verejnosť, ak je zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody alebo krajiny. Zákon vymedzuje pre každý typ konania jeho špecifický okruh účastníkov.

Úradné doručovanie sa riadi zákonom o e-Governmente, to je povinnosť. Tá predpokladá, že je zriadená elektronická schránka. Ak takáto schránka neexistuje, dôjde automaticky k listinnej konverzii a k doručovaniu poštou.

Bude mať nejaké povinnosti aj samospráva, ktorá má úradné tabule?

Napriek tomu, že zákon vojde do platnosti, bude aj „dvojkoľajnosť“. Môžete ísť po „starom“ aj novom. Úradná tabuľa sa používala na oznamy aj v územnom plánovaní.

Obec obstaráva, platí a spracúva územnoplánovaciu dokumentáciu, je to jej originálna kompetencia. Štát iba vytvára regulačný rámec. Vylúčili sme, že podnet na vypracovanie územnej dokumentácie bude podávať  fyzická a právnická osoba.

Kto bude obci vypracovávať územnoplánovaciu dokumentáciu?

V bežnej praxi doteraz nikdy nebolo ,že by územný plán vytvárali ľudia, ktorí by boli integrálnou časťou obecného alebo mestského úradu. Obstarával sa prevažne tretími stranami, čiže bol outsourcovaný. Kompetencia tvorby územného plánu je v samospráve, ktorú si doteraz dostatočne a z rôznych dôvodov neplnila, keďže vyše 50 % obcí územný plán nemá.

Štát si v rámci preneseného výkonu štátnej správy berie späť výstavbu, metodiku a reguláciu územného plánovania. Vytvorí regulatív tvorby a metodiky územného plánovania, ale obstarávanie ostáva v pôsobnosti obcí a miest.

Kde budú fyzicky sedieť pracovníci centrálneho stavebného úradu? Budú v krajských mestách?

Prebranie kompetencií a čiastočné financovanie neznamená, že preberieme zo samosprávy aj zamestnancov. Zákon sa opiera o rozsiahlu digitalizáciu, ktorá zníži potrebu zásahu úradov a ich prítomnosť.

Napríklad ohlášky a drobné stavby budú môcť byť procesované bez priameho zásahu úradníka, ak zhotoviteľ dodrží všetky zákonné postupy. Keďže postupy určí práve nový úrad, musí preto vzniknúť s predstihom. Počet zamestnancov vzhľadom na digitalizáciu sa zníži.

Rokovali ste so Slovenskou komorou stavebných inžinierov o poste projektanta v novej stavebnej legislatíve?

Áno. Jasne poviem, že kompetenciu, ktorú majú v zákone, majú aj dnes. Ich úlohou je vytvorenie projektovej dokumentácie najmä pre zámer a overenie projektu stavby. Projektant nie je povoľujúcim orgánom, tým je stavebný úrad.

Po novom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR zadefinuje vo veľmi širokých parametroch, čo všetko má projektant splniť. Nejednoznačnosť výkladu stavebného zákona sa aj zredukovaním počtu stavebných úradov zníži. De facto z viac ako dvetisíc na jeden centrálny výklad.

Koľko bude mať centrálny stavebný úrad pracovísk?

Centrálny stavebný úrad si vytvorí detašované pracoviská. Zo zákona má povinnosť mať pobočku v každom krajskom meste. Tam, kde to bude nutné, bude mať úrad ďalšie detašované pracovisko. Takýto postup bolo možné zvoliť iba preto, lebo procesy budú digitalizované.

V akej fáze je vznik jednotného informačného systém výstavby?

Zákon predpokladá vznik digitálneho informačného systému. Jeho vznik a implementácia bude viacfázová. Od modelu cez procesnú digitalizáciu, priestorovú digitalizáciu až po automatickú validáciu. Model sa overí v malej vzorke a extrapoluje na celoštátnu úroveň. Cez detailnú špecifikáciu a následné obstarávanie.

Stihnete overiť a sprevádzkovať model do apríla 2024?

Určite, neevidujeme žiadnu prekážku, preto všetko stihneme.

Za užívanie jednotného informačného systém výstavby sa malo platiť 1,25 % z hodnoty diela. Platí to?

To bolo v návrhu pre Hospodársku a sociálnu radu SR, už to po zmenách a doplnkoch neplatí. Budú zavedené správne poplatky, na ktorých legislatívne pracujeme. Pôjdu riadnymi legislatívnymi procesmi.

Ako pomôže nová stavebná legislatíva výstavbe nájomných bytov?

Keď bude proces stavebného povolenia rýchlejší, tak bude aj rýchlejšia výstavba nájomných bytov.

Inšpirovali ste sa stavebnou legislatívou v zahraničí?

Diskutovali sme o stavebných zákonoch v rámci V4, EÚ aj s americkými odborníkmi. Nedá sa jednoducho prebrať napríklad rakúsky zákon, pretože náš právny systém by takú veľkú zmenu nedokázal absorbovať.

 

Kľúčové oblasti reformy:

• Zlepšenie štruktúry verejnej správy – vytvorenie Úradu pre územné plánovanie
  a výstavbu.
• Digitalizácia územného plánovania a výstavby. Postupná automatizácia procesov.
• Posilnenie a modernizovanie územného plánovania, vytvorenie jednotnej
  metodiky a zásad územného plánovania.
• Harmonizácia procesu pri príprave územnoplánovacej dokumentácie s procesom
  posudzovania strategického dokumentu (SEA). Zozáväznenie rozhodnutí z
  posudzovania vplyvov.
• Integrácia konaní vo výstavbe pri stavbách, ktoré podliehajú EIA procesu, do jedného integrovaného konania o povolení stavby. Od papiera k plne digitalizovanej dokumentácii od „pečiatky“ k automatickej validácii.Od zložitých administratívnych procesov k priamočiarym a jasným procesom. Od roztrieštených k integrovaným procesom. Od nekonzistentného a nejednotného preneseného výkonu štátnej moci k špecializovanému a
  centralizovanému úradu. Integrácia konaní vo výstavbe tak, aby o stavebnom zámere bolo rozhodnuté v jednom zlúčenom konaní.