Problémy starších rodinných domov a ich dopad na naše zdravie – 3. časť

Vykurovanie rodinný dom
Zdroj: iStock

V poslednej časti nášho článku si prečítajte viac o probléme starých domov, ktorý ohrozuje na zdraví nielen samotných majiteľov domov, ale aj široké okolie. Týka sa znečisteného ovzdušia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje znečistenie ovzdušia ako najväčšie environmentálne riziko pre zdravie v Európe. Znečistenie ovzdušia má v EÚ na svedomí v priemere vyše 1 000 predčasných úmrtí denne. To je až desaťkrát viac, než počet ľudí, ktorí zahynú pri dopravných nehodách.

Jednou z príčin tohto stavu je aj vykurovanie domácností tuhými palivami. Pre staršie rodinné domy sú typické kotly s manuálnym prikladaním, v ktorých je možné spáliť čokoľvek. Práve ľudský faktor v ich prípade ovplyvňuje kvalitu spaľovania, čo môže viesť k vyšším emisiám v ovzduší.

Kvalita ovzdušia sa zhoršuje aj s nástupom chladného počasia. V častiach Európy, kde domácnosti na kúrenie stále používajú tuhé palivo, sa počas silnejších zím zvykne zvýšiť objem emisií látok znečisťujúcich ovzdušie. A to najmä suspendovaných častíc. Suspendované častice podľa veľkosti rozdeľujeme na PM10 (hrubé častice) a PM2,5 (jemné častice). Tvoria ich tuhé a kvapalné častice suspendované v ovzduší. Niekedy sa im hovorí aj prachové častice.

Patrí sem široký okruh látok od morskej soli a peľu až po ľudské karcinogény ako benzo(a)pyrén a čierny uhlík. Hlavným zdrojom čierneho uhlíka, alebo inak povedané sadzí, býva doprava a vykurovanie v domácnostiach.

WHO označila za látky najviac znečisťujúce ovzdušie, a poškodzujúce naše zdravie, práve suspendované častice, oxid dusičitý, oxid siričitý a prízemný ozón. Podľa jej zistení až deväť z desiatich ľudí na celom svete dýcha nadmerne znečistený vzduch.

Niečo je vo vzduchu a možno za to môže aj váš kotol

Znečistené ovzdušie nemusíme vždy cítiť ani vidieť, dlhodobé vdychovanie takéhoto vzduchu však môže viesť k respiračným ochoreniam ako chronický zápal priedušiek či chronická obštrukčná choroba pľúc. Jedinou cestou, ako sa PM častice môžu dostávať do ľudského organizmu, je inhalácia. Prachové častice mikro rozmerov prenikajú až do pľúcnych mechúrikov a okrem respiračných ochorení sú príčinou aj kardiovaskulárnych ochorení.

Švajčiarska štúdia pred pár rokmi zistila súvislosť medzi vznikom metabolického syndrómu a zvýšenými koncentráciami znečisťujúcich látok v ovzduší. Jeho príznakom je nadbytok tukového tkaniva v oblasti pásu a na hrudníku – tzv. centrálna obezita.

Znečistené ovzdušie
Znečistené ovzdušie nemusíme vždy cítiť ani vidieť, dlhodobé vdychovanie takéhoto vzduchu však môže viesť k respiračným ochoreniam. | Zdroj: iStock

Znečisťujúce látky v ovzduší zapríčiňujú vyššiu chorobnosť, môžu vyvolať podráždenie, ba dokonca pôsobiť toxicky až karcinogénne. Spôsobujú napríklad aj vrodené poruchy nervovej sústavy, sivý zákal a skracujú dĺžku života. Medzi ohrozené skupina patria deti a seniori, ale aj astmatici, alergici a tehotné ženy.

Ako upozorňuje Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia, ročne u nás predčasne zomrie takmer 1 600 ľudí z dôvodu nadmerne znečisteného ovzdušia. Nulová úroveň znečistenia, aj keď je skôr teoretickou hodnotou, by zachránila život ďalším vyše 4 tisíc ľuďom.

Staré kotly, ktoré nájdeme v starších rodinných domoch, majú vo všeobecnosti nízku účinnosť a sú ekologicky neefektívne. Z hľadiska úspor energie sa oplatí vymeniť starý kotol za nový. Len pre predstavu, staré kotly na fosílne palivo majú účinnosť približne 55 %. Pri novom kotle na štiepku alebo peletky je 80 až 85 %. Výmena zdroja tepla na vykurovanie a jeho správne dimenzovanie teda môže priniesť úsporu vo výške až 30 %.

Šetrenie životného prostredia aj peňaženky

Modernizácia vykurovacieho zariadenia neznamená vymeniť starý kotol za nový toho istého typu, ale vymeniť kotol na tuhé palivo (prehorievací alebo odhorievací) za splyňovací či automatizovaný kotol.

Podľa prepočtov Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), modernizácia kotla v dvojpodlažnom nepodpivničenom dome z 80. rokov (s vykurovacou plochou 180 m2 a mernou tepelnou stratou 25 W/m3) majiteľom domu ušetrí ročne 305 €. A to v prípade, že vymenia starý kotol za nový splyňovací.

Zároveň sa tým zníži množstvo škodlivín vypustených do ovzdušia o vyše 270 kg TOC ročne. TOC predstavuje celkový organický uhlík (organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár) a vyjadruje sa ním emisný limit.

Kotol na tuhé palivo
Pre staršie rodinné domy sú typické kotly s manuálnym prikladaním, v ktorých niektorí ľudia pália takmer čokoľvek. | Zdroj: iStock

Pozitívnou informáciou je, že najnovšia analýza Európskej environmentálnej agentúry ukázala, že kvalita ovzdušia sa z roka na rok zlepšuje. Trendom je pokles znečisťovania. To vedie aj k menšej miere negatívnych vplyvov na zdravie. V roku 2014 to však nebolo ešte také optimistické. Podľa emisných inventúr, vykurovanie slovenských domácností vytváralo 81 percent z celkových emisií v prípade znečisťovania prachovými časticami (PM2,5). Na znečisťovaní polyaromatickými uhľovodíkmi (PAH) sa u nás domácnosti podieľali približne 84 percentami.

Riešenia pre kvalitnejší život v domoch poznáme už dnes

SAŽP pripravila v rámci projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia informačnú kampaň, zameranú na vykurovanie tuhým palivom v oblastiach so zhoršenou kvalitou ovzdušia. V januári v rámci nej začne distribuovať do schránok rodinných domov kalendár na rok 2022.

Ten upozorňuje na dôležité termíny z pohľadu starostlivosti o vykurovacie zariadenia a sumarizuje významné dni z hľadiska ochrany ovzdušia a životného prostredia či zdravia. V textovej časti nájdu majitelia kotlov praktické rady a informácie týkajúceho sa vykurovania tuhým palivom.

Ako ukázala analýza platformy Budovy pre budúcnosť, riešenia kvality života v staršom rodinnom dome máme dostupné už dnes. Ide o komplexný súbor rôznych aspektov vplývajúcich na celkovú kvalitu prostredia. Nestačí len vymeniť starý kotol za nový, ale treba komplexne riešiť aj iné problémy domov, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcich častiach článku.

„Každý jeden z uvádzaných problémov je možné riešiť stavebnými, technologickými či architektonickými úpravami. Riešenia ako zateplenie, výmena okien či úprava vnútorných povrchov prípadne inštalácie vzduchotechniky s rekuperáciou prinášajú zlepšenie,“ hovorí Miroslav Zliechovec zo spoločnosti Saint–Gobain, ktorá v rámci svojich architektonických kancelárií dokáže vybrať a zladiť optimálne riešenia pre rekonštrukcie, ale aj novostavby.

Problém podľa neho nastáva pri čiastkových riešeniach hlavne pri rekonštrukciách: „Niektoré úpravy môžu pomôcť jednému aspektu, no paradoxne môžu ostatné aspekty kvality vnútorného prostredia radikálne zhoršiť. Odpoveďou je komplexné riešenie, ktoré bude celé zastrešovať odborník v osobe architekta alebo projektanta,“ uzatvára odborník.

Sláva Štefancová