Čo robiť, ak váš sused spaľuje v kotle odpad a aká mu hrozí pokuta?

Vykurovanie odpad
Zdroj: iStock

Vo vykurovacom období sa môžu niektorí ľudia uchýliť k spaľovaniu odpadu vo svojich vykurovacích zariadeniach. Zákon o odpadoch to zakazuje. Čo všetko nepatrí do kotla či krbu v rodinnom dome a aká pokuta hrozí tým, ktorí spaľujú plasty, nábytok z drevotriesky či staré rámy z okien?

„Hoci sa spaľovanie môže zdať ako pohodlné a lacné riešenie, ako sa zbaviť odpadu a popritom si aj zakúriť, pre naše zdravie a životné prostredie to predstavuje veľký problém,“ uviedla Zelená linka Ministerstva životného prostredia SR. Každý rok eviduje množstvo takýchto podnetov. Ako dodali jej pracovníci, spaľovanie odpadu doma je pre nízku teplotu a obmedzený prísun kyslíka veľmi neefektívne.

Takýmto spaľovaním sa priamo do atmosféry dostávajú nebezpečné látky ako prachové častice, oxid uhoľnatý, skleníkové plyny – oxid uhličitý, metán, oxid dusný či dioxíny. „Z tohto dôvodu je spaľovanie odpadu možné len v prevádzkach, ktoré na túto činnosť disponujú príslušným povolením. Dlhodobý pobyt v znečistenom ovzduší je príčinou mnohých ochorení dýchacieho systému, kardiovaskulárnych ochorení či kognitívnych porúch,“ priblížila Zelená linka.

Čo robiť, ak váš sused kúri odpadom?

V domácnostiach môžete spaľovať len také palivá, ktoré sú uvedené výrobcom spaľovacieho zariadenia v návode na použitie. Palivo treba nakupovať u oficiálnych predajcov, ktorých produkty spĺňajú legislatívou stanovené požiadavky na ich kvalitu.

V kotloch v domácnostiach je zakázané spaľovať plasty a PET flaše, OSB dosky, preglejky, drevotriesky, okenné a dverné rámy, textil a obuv, staré časopisy a letáky, staré oleje, pneumatiky, linoleum či plávajúce podlahy. Za účelom vykurovania je zakázané spaľovať aj komunálny odpad a druhotné palivá (palivá vyrobené z odpadu).

V prípade nedodržania týchto pravidiel dochádza k porušovaniu legislatívy a k vypúšťaniu množstva škodlivín do ovzdušia. Zároveň si majiteľ takto využívaného kotla zvyšuje náklady na údržbu spaľovacieho zariadenia, dymovodu či komína a skracuje tým ich životnosť.

Minulé roky v jesennom a zimnom období evidovala Zelená linka zvýšené množstvo podnetov, týkajúcich sa znečisťovania ovzdušia spaľovaním odpadu v rodinných domoch. U niekoľkých podnetov evidujú aj spaľovanie PET fliaš či plechoviek. „V prípade, že by niekto vo vašom okolí spaľoval odpad, neváhajte sa obrátiť či už na nás, alebo na príslušného zástupcu obce,“ vyzvala linka. Obec môže za spaľovanie odpadu uložiť pokutu až do výšky 1500 eur.

Spaľovanie odpadu a nebezpečné látky

Spaľovať odpad majú u nás povolené len tzv. zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko momentálne disponuje dvomi – v Bratislave (OLO a. s.) a v Košiciach (KOSIT a. s.). Spaľovanie tu prebieha pri teplote okolo 850 °C. Organické látky sa pri ňom menia na oxid uhličitý a vodnú paru, pričom sa uvoľňuje teplo, ktoré sa využíva na vykurovanie alebo výrobu elektrickej energie.

Vedľajšími produktmi sú spaliny, škvara a popolček. Škvara tvorí asi 15 % až 20 % z hmotnosti vstupujúceho odpadu. Ďalej sa využíva v stavebníctve na výrobu tvárnic alebo pri stavbe ciest. Popolček, ktorý tvorí približne 2 % z hmotnosti vstupujúceho odpadu, obsahuje všetky zachytené nebezpečné látky. Kvôli zníženiu jeho nebezpečných vlastností sa stabilizuje a následne sa ukladá na skládky.

Spaliny sa pred ich vypustením do atmosféry čistia od tuhých látok, ťažkých kovov, dioxínov a furánov, oxidov dusíka a kyslých plynov ako sú chlorovodík, fluorovodík a oxid siričitý. Moderné ZEVO musia spĺňať emisné limity, ktoré sú najprísnejšie v porovnaní s ktorýmkoľvek iným priemyselným spaľovacím procesom.

Redakcia z podkladov TASR, ewia a Enviroportal