Moderné servisné zariadenie je súčasťou strategického priemyselného parku Nitra-Sever a na hlavnú železničnú sieť je napojené jednokoľajovou neelektrifikovanou traťou. Investícia má prispieť k zníženiu dopadu parku Nitra-Sever na životné prostredie a tiež k úspešnému naplneniu celoeurópskeho záväzku presunúť do roku 2030 30 – 50 % výkonov cestnej dopravy na železnice či vodu.
Pozývame Vás na XXIII. Seminár Ivana POLIAČKA, ktorý organizuje Katedra dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave v spolupráci s odbornou sekciou Cestné staviteľstvo Slovenskej cestnej spoločnosti ZSVTS, Slovenskou komorou stavebných inžinierov a so spoločnosťou Kongres STUDIO, spol. s r. o.
Pred vyše desiatimi rokmi sme v ASB písali o viedenskom metre s rukopisom slovenského architekta. Dnes tento príbeh pokračuje. Ing. arch. Vladimír Šimko ako vedúci projektu v rakúskom ateliéri Architektengruppe U-Bahn zrealizoval stanicu metra Altes Landgut na linke U1, ktorá je unikátnou v rámci vyše 100 staníc viedenského metra.
Na koridore V sú inštalované najmodernejšie technológie z oblasti zabezpečovacej techniky, ktoré spoločnosť Siemens ponúka. Aktuálne zabezpečujú viac ako 180 km trate – úsek medzi stanicami Bratislava-Rača a Horný Hričov. Na celom úseku je nasadené elektronické stavadlo SIMIS W v kombinácii s operačným a kontrolným systémom ILTIS. Vďaka nasadeniu ETCS si cestujúci môžu vychutnať pohodlnú jazdu rýchlosťou 160 km/h.
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.
Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.
Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2018. Jeho hlavnou témou je železničná doprava.
Od uvedenia prvého elektronického stavadla SIMIS W na Slovensku do prevádzky (žst. Trnava v roku 2005) uplynulo už viac ako 10 rokov. Medzičasom boli na koridore č. V inštalované ďalšie elektronické stavadlá a do prevádzky bol uvedený systém ETCS. Vrcholom pomyselnej pyramídy riadiaceho systému je centrum riadenia dopravy, ktoré umožnilo centralizovať ovládanie a tak zefektívniť využívanie možností tratí a samotného systému.
Začlenením tratí ŽSR do vybraných európskych koridorov a ich modernizáciou vzniká súčasne pre Slovenskú republiku úloha meniť podiel železničnej dopravy na diaľkovej a medzištátnej tranzitnej doprave, pričom výhodou je práve priaznivá energetická náročnosť železničnej dopravy a súvisiace ekologické zaťaženie územia v porovnaní s ostatnými druhmi dopráv na území Slovenska. Začlenenie tratí je však podmienené splnením technických podmienok a dosiahnutím parametrov tratí s prioritným dôrazom na rýchlosť a bezpečnosť prepravy.
To, že sa rekonštrukcia železníc v Českej republike dostáva z koridorov a celoštátnych tratí aj na trate regionálne, dokazuje okrem iného aj rekonštrukcia dvoch tratí horského charakteru, ktorú pripravil v minulom období investor Správa železniční dopravní cesty, státní organizace (SŽDC). Rekonštrukcia sa týkala tratí Liberec – Tanvald a Klatovy – Železná Ruda, ktoré možno považovať za „vstupnú bránu“ do Jizerských hôr, resp. Šumavy.
Spoločnosť Swietelsky – Slovakia, divízia železničných stavieb, sa ako člen združenia podieľala v rokoch 2014 a 2015 na realizácii časti Balticko–jadranského paneurópskeho koridoru číslo V a na stavbe „ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, II. etapa – úsek Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)“ s celkovým objemom prác 126 mil. € (z toho podiel Swietelsky 11,5 mil. €).
Stavba „ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa“ sa realizuje v rámci rozvoja železničnej infraštruktúry ako súčasť prioritného koridoru Bratislava – Žilina – Čadca – Skalité – št. hranica s Poľskom. Súčasťou modernizácie koridoru je aj jeho kvalitné technické vybavenie, čo zabezpečí skvalitnenie služieb a zvýšenie bezpečnosti železničnej prevádzky.
Stavebný objekt SO 30.33.01 Zlatovce – Trenčín, nový železničný most cez Váh (ďalej len SO 30.33.01) sa buduje v rámci stavby Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žel. km 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, 3. etapa.
