Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2017. Jeho hlavnou témou je železničná doprava. Veľký priestor dostáva, prirodzene, modernizácia železničnej trate na úseku Považská Teplá – Žilina, resp. Púchov – Žilina či nový železničný most cez Váh.
Železničná trať posudzovaná v štúdii je súčasťou V. železničného koridoru a má dĺžku 350 km. Cieľom štúdie bolo transparentným spôsobom zostaviť prijateľné množstvo ucelených variantných riešení, ktoré vstupovali do záverečného hodnotenia pomocou CBA analýzy, a z nich zostaviť konečné poradie a vybrať víťazný variant.
Koniec minulého roka bol cieľovou páskou pre Operačný program Doprava 2007 – 2013, v súčasnosti už prebieha Operačný program Integrovaná infraštruktúra, časovo ohraničený rokmi 2014 až 2020. Železnice Slovenskej republiky – ako jeden z najväčších investorov na Slovensku vôbec – boli v oblasti modernizácie železničných tratí, využitia a naplnenia Operačného programu Doprava (OPD) mimoriadne úspešné a svoje ambície naplnili na viac ako 100 %. Rovnako smelé ambície má manažér infraštruktúry aj v novom programovom období.
Hlavná stanica v metropole Štajerska Grazi je považovaná za jeden z najdôležitejších dopravných uzlov v Rakúsku. Pohodlie cestujúcich patrí medzi najvyššie priority.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2016. Jeho hlavnou témou je železničná doprava, v rámci ktorej hovoríme o stratégiách, plánoch či konkrétnych realizáciách a riešeniach na území Slovenskej republiky, veľký priestor pritom dostáva analýza a opis situácie v našich dvoch najväčších mestách – Bratislave a Košiciach.
Na Slovensku je množstvo regionálnych a lokálnych tratí, ktorým sa prestala venovať potrebná pozornosť a došlo k výraznému obmedzeniu ich údržby, opráv a rekonštrukcií. Pritom mnohé tieto trate sú veľmi dôležité z hľadiska obslužnosti územia, ekológie dopravy a v konečnom dôsledku dopĺňajú celý systém fungovania osobnej i nákladnej dopravy v rámci ŽSR.
A práve preto by sme sa mali správať rozumne, nie podľa aktuálnych módnych trendov. Stavebníctvo je dlhodobý proces prípravy, realizácie a hlavne používateľnosti, pri ktorom by sa mala poctivá príprava niesť v duchu starého známeho „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. To tvrdí v našom rozhovore Ing. Jozef Antol, konateľ spoločnosti ISPO, spol. s r. o., inžinierske stavby.
Spoločnosť PSKD – Prevádzka a stavby koľajovej dopravy v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky zorganizovala v dňoch 17. – 18. marca 2015 v Bratislave medzinárodnú odbornú konferenciu 11. FÓRUM KOĽAJOVEJ DOPRAVY.
Jedným zo základných predpokladov zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja krajín Európskeho spoločenstva je koordinovaný rozvoj a modernizácia dopravnej infraštruktúry. Moderná a výkonná železničná infraštruktúra je dôležitým faktorom intenzívneho využívania materiálnych a ľudských zdrojov aj v našej krajine.
Rekonštrukcia medzistaničného úseku ŽST Vrútky – Varín zabezpečila na najbližšie desaťročia skvalitnenie koľajovej dopravy nielen z hľadiska komfortu, ale hlavne z hľadiska bezpečnosti. Železničná trať je dvojkoľajová, elektrifikovaná jednosmernou trakčnou prúdovou sústavou 3 kV s obojsmerným autoblokom. Traťový úsek je značne zaťažený – z hľadiska prevezenej záťaže sú v súčasnosti obe traťové koľaje zaradené do 3. rádu.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti REMING CONSULT Ing. Slavomíra Podmanického by mala byť táto stratégia založená na princípoch a cieľoch dopravnej politiky EÚ. Nové programové obdobie 2014 – 2020 dáva príležitosť na jej presadenie, bude si to však vyžadovať aj podporu zahraničných partnerov a zapojenie našich zástupcov v európskych štruktúrach.
Od 6. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2015. Jeho hlavnou témou je železničná doprava, v rámci ktorej hovoríme o stratégiách, plánoch, prebiehajúcich stavbách, rekonštrukciách aj hotových riešeniach na území Slovenskej republiky.
V roku 2000 podpísali generálni riaditelia Železníc SR a Českých dráh Memorandum o modernizácii železničného spojenia Prahy a Bratislavy. Predstavitelia oboch strán sa v Memorande zaviazali zvýšiť rýchlosť osobných vlakov na 160 km/h a nákladných vlakov na 120 km/h. Cieľové parametre modernizovanej trate sa mali dosiahnuť postupnými krokmi.
Modernizácia železničných tratí postupne prechádza z relatívne jednoduchých geologických a geomorfologických pomerov, kde bola prevažná časť modernizovanej trate vedená v pôvodnom koridore, do náročného a členitého územia, kde bude stále viac potrebné budovať vysoké násypové telesá, hlboké zárezy, prípadne tunely. Pri všetkých týchto konštrukciách zohrávajú dôležitú úlohu geosyntetické materiály a s nimi súvisiace vystužené oporné konštrukcie (vystužené strmé svahy a vystužené oporné múry).
Spoločnosť TSS GRADE, a. s., prešla za posledný rok komplexnou finančnou a organizačnou reštrukturalizáciou, ako aj zmenou systému riadenia. V súčasnosti sa sústreďuje na stabilizáciu na trhu železničnej infraštruktúry, ako aj na možnosť rozšírenia svojej pôsobnosti do ostatných segmentov. O plánoch na nasledujúce obdobie sme sa rozprávali s jej generálnym riaditeľom Ing. Dušanom Chovancom.
