Filiálka – nová železničná stanica v Bratislave

Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.

Bratislava zaznamenala po roku 1990 značný urbanistický rozvoj – stavia sa nielen v centre a všetkých mestských častiach, ale mesto sa „rozlialo“ do okolia a nenápadne vznikla aglomerácia so všetkým, čo k tomu patrí. Mobilita – denné presuny autami – zaskočila obyvateľov, ale aj samosprávu a štátnu správu. Aktívne zapojenie koľajovej, kapacitnej prepravy je kľúčom k riešeniu dnešnej situácie.

Stagnácia železníc

Železnice po roku 1990 stagnovali, nič nové sa neudialo. Bratislava má spracovaný neúplný Generel dopravy (2014), ktorý vôbec neriešil koľajovú dopravu ani MHD, ani väzby na urbanizmus. Zaujímavým príspevkom k riešeniu mobility a rozvoju koľajovej dopravy bola štúdia – Projekt TEN-T (Transeurópska dopravná sieť), ktorá uvažovala o priečnom prepojení cez centrum mesta v širšom rozchode koľají.

Bratislava má totiž jeden problém do budúcnosti navyše – rozchod koľají železnice a električky nie je rovnaký. Do konca roka 2018 nebola prezentovaná očakávaná štúdia riešenia železničného uzla Bratislava. Nové vedenie mesta teda čaká zosúladenie rôznych doplnkov, generelov a iných podkladov. Zložitý a zdĺhavý proces by sa mal logicky začať inventúrou – čo má mesto k dispozícii, čo je použiteľné, čo je potrebné doplniť.

Popri tom treba začať reálny proces spracovania nového územného plánu mesta a jeho okolia. Bratislava ale už niekoľko desaťročí nemá žiadnu novú stanicu ani zastávku na železničnej trati. Práve Projekt TEN-T priniesol ideu novej železničnej stanice Fi­liálka ako koncového bodu (v 1. etape) prímestských vlakov z minimálne troch smerov rozvíjajúcich sa predmestí.

Možnosti hlavnej železničnej stanice sú vyčerpané – nielen technicky, ale aj morálne. Počas 45 rokov sa uskutočnilo niekoľko súťaží na prestavbu či novostavbu. Známy je osud ostatného „riešenia“ s „tiež developerom“, ktorý ešte nemá súdny koniec.

Prezentácia novej Filiálky

Článok vznikal súbežne s prípravou prezentácie v Cvernovke (19. 2. 2019), kde sme ukázali nepublikovaný variant umiestnenia novej hlavovej železničnej stanice spolu s doriešením nadväzností na MHD. Dôležitá je priama väzba na novú trasu električky + alternatíva riešenia Račianskeho mýta a pokračovania okruhu ulíc Bajkalská – Jarošova – Pionierska.

Bez doriešenia a dobudovania širších urbanistických a dopravných nadväzností bude akékoľvek riešenie iba čiastkové a vlastne zlé. Zaťaží budúcnosť a nepomôže ani v súčasnosti, len pridá k dlhodobo neriešeným, nepoukladaným „polienkam“ ďalšie. Nový komunikačný skelet je pravouhlý, odľahčená je Šancová ulica.

S prepojením na MHD

Prezentované riešenie nie je definitívne, jeho cieľom je skôr poukázať na ďalšie aspekty zvolenej polohy trasy koľají do železničnej stanice nad terénom – je to najmä vytvorenie komfortného prestupu na MHD vrátane novej električkovej trasy.

Architekt Vladimír Šimko dlhodobo poukazuje, aj na základe dlhoročných skúseností z Viedne, že tunelové či polozapustené riešenia sú pre Bratislavu cenovo nedostupné. Perspektívne je možné v trase koľají pokračovať až na Karadžičovu a Dostojevského rad nad terénom.

Návrh zároveň umožní pokračovať v dlhodobo neriešenom a poddimenzovanom prepojení Bajkalská – Pionierska na teréne, mestské riešenie bez tunela, či estakády + doriešenie nového prepojenia na Kolibu ponad jestvujúcu železničnú trať – ulice Tupého a Sliačsku. Dnes je nová zástavba na Kolibe prístupná dvoma tunelmi pod telesom železnice z 19. storočia…

Návrh ponúka nový tvar pre Račianske mýto, kde sa zástavba od západu mesta dostala do bezprostredného kontaktu s automobilovou dopravou. Zároveň vo väzbe na uzol Filiálka je novonavrhnuté riešenie prestupu – zastávky MHD Račianske mýto. Dôležité je aj prepojenie križovatky Račianske mýto – Smrečianska – Pionierska – Jaskov rad.

Dochádza k upokojeniu automobilovej dopravy na Šancovej – smer západ na hlavnú železničnú stanicu a aj na východ, smer Trnavské mýto. Vytvára sa priestor prepojenia parku na Račianskom mýte cez zelený koridor Šancová s reorganizovaným verejným priestorom Trnavské mýto.

Železničná stanica vo vyvýšenej polohe

Osobitou témou je riešenie novej železničnej stanice vo vyvýšenej polohe, jej hmota, architektúra, väzba na Trnavské mýto, nový prestupový uzol, možnosť nástupu a východu. Nový investor uzavrel nedávno súťaž na prestavbu Istropolisu a dôležité bude zo strany mesta zadefinovať novú tvár, obsah Trnavského mýta.

Prezentované riešenie môže slúžiť ako základ na spresnenie podmienok na vypísanie urbanisticko-architektonickej súťaže na riešenie novej stanice Bratislava-Filiálka a okolie. Nové vedenie mesta teda čaká v oblasti mobility a dopravy zosúladenie rôznych doplnkov, generelov a iných podkladov. Dôležité je nestrácať čas, stanoviť obsah a postupnosť krokov. Je potrebné vytvoriť odborné tímy, začať proces participácie. Koordinačný pohľad urbanistu je nevyhnutný.

Cieľový, resp. ideálny stav v mobilite ako-tak poznáme, objavuje sa aj v publikácii Plán Bratislava (2017), ktorá je podkladom na prácu tímu architekta Matúša Valla, nového primátora mesta. Príprava celomestských či nadmestských investícií je zložitý a dlhý proces. V prípade novej železničnej stanice je účasť štátu bezpodmienečne nutná. Čo teda urobiť v roku 2019? Konečne prejsť od slov, nekompletných štúdií k reálnemu plánovaniu a systému postupných krokov.