„Stavebná produkcia ostáva v plusových číslach a tento trend by mal pokračovať aj v roku 2020,“ uviedla štátna tajomníčka MDV SR Ladislava Cangelová na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, ktoré sa aktuálne konalo 4. 11. 2019. Cieľom ministerstva je, aby bol v zásobníku dostatok zákaziek, pretože nespojitosť spôsobuje problémy nielen ministerstvu, ale v konečnom dôsledku aj občanom SR.
Výstavba novej železničnej trate na úseku Púchov – Považská Bystrica – Považská Teplá je v plnom prúde a dostáva sa do druhej polovice samotnej realizácie. Líniová stavba sa počas roka 2018 zásadným spôsobom zmenila, a to vďaka tomu, že boli dokončené dve ucelené časti stavby UČS 45 a UČS 46, pričom ostatné UČS sú v značnom štádiu rozpracovanosti.
Význam zelene v meste sa s postupujúcou zmenou klímy preklápa čoraz významnejšie z estetickej funkcie na nástroj zmiernenia extrémnych teplôt či dažďov. Nevyhnutná zmena prístupu pri navrhovaní riešenia verejných priestranstiev a silnejúca potreba zvyšovať podiel zelených plôch sa v poslednom období začali prejavovať aj pri technickom návrhu povrchu električkových tratí.
Jedným zo zásadných faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území, je doprava. Zodpovednosť za životné prostredie, ako aj požiadavky na efektívnosť prepravy by mali smerovať k podpore jej kapacitných a efektívnych foriem, medzi ktoré patrí najmä koľajová doprava. To je jeden z princípov udržateľného rozvoja mesta a konceptu Smart City.
Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.
Najvýznamnejší most na stavbe ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina I. etapa, úsek Púchov – Považská Bystrica bol prezentovaný po realizačnej stránke v Inžinierskych stavbách č. 2/2018. Tento článok sa zameriava na projektové riešenie mosta so zameraním na návrh zavesenej nosnej konštrukcie.
Moderné servisné zariadenie je súčasťou strategického priemyselného parku Nitra-Sever a na hlavnú železničnú sieť je napojené jednokoľajovou neelektrifikovanou traťou. Investícia má prispieť k zníženiu dopadu parku Nitra-Sever na životné prostredie a tiež k úspešnému naplneniu celoeurópskeho záväzku presunúť do roku 2030 30 – 50 % výkonov cestnej dopravy na železnice či vodu.
Pozývame Vás na XXIII. Seminár Ivana POLIAČKA, ktorý organizuje Katedra dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave v spolupráci s odbornou sekciou Cestné staviteľstvo Slovenskej cestnej spoločnosti ZSVTS, Slovenskou komorou stavebných inžinierov a so spoločnosťou Kongres STUDIO, spol. s r. o.
Pred vyše desiatimi rokmi sme v ASB písali o viedenskom metre s rukopisom slovenského architekta. Dnes tento príbeh pokračuje. Ing. arch. Vladimír Šimko ako vedúci projektu v rakúskom ateliéri Architektengruppe U-Bahn zrealizoval stanicu metra Altes Landgut na linke U1, ktorá je unikátnou v rámci vyše 100 staníc viedenského metra.
Na koridore V sú inštalované najmodernejšie technológie z oblasti zabezpečovacej techniky, ktoré spoločnosť Siemens ponúka. Aktuálne zabezpečujú viac ako 180 km trate – úsek medzi stanicami Bratislava-Rača a Horný Hričov. Na celom úseku je nasadené elektronické stavadlo SIMIS W v kombinácii s operačným a kontrolným systémom ILTIS. Vďaka nasadeniu ETCS si cestujúci môžu vychutnať pohodlnú jazdu rýchlosťou 160 km/h.
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.
Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.
Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2018. Jeho hlavnou témou je železničná doprava.
