Mesto Košice rekonštruuje od konca februára neodmysliteľnú súčasť historického centra – obľúbenú Spievajúcu fontánu v lokalite medzi Štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety. Naposledy ju rekonštruovali v roku 1997.
Pre každé mesto je bezpečný a upravený verejný priestor jednou z vecí, ktoré si obyvateľ či návštevník všimne ako prvé. Najmä v historických centrách je tendencia odmietať súčasný zásah, ktorý by zlepšil kondíciu ulíc, najsilnejšia. Na otázku, či je to správny prístup alebo nie, neexistuje jednoznačná odpoveď.
Byť iniciatívny sa oplatí. Svoje o tom už vedia aj obyvatelia obce Poruba z prievidzského okresu. Na ich podnet vznikne na vrchu Magura, ktorý dosahuje výšku 1 141,3 m n. m., nová vyhliadková veža.
Verejný priestor je základnou vrstvou, na ktorej mesto stojí a je ním tvorené, pričom mnohí z nás sú k nemu ľahostajní.
Projekt Bory Nový Dvor priniesol v rámci prvej etapy 287 bytov v deviatich bytových domoch so štyrmi až šiestimi nadzemnými podlažiami a ponúka kvalitnú architektúru. Je súčasťou zóny Bory situovanej medzi bratislavským Lamačom a Devínskou Novou Vsou.
V Kanade už onedlho vyrastie prvá energeticky sebestačná dedina s lagúnou plnou horúcej vody. Ambiciózny projekt je zaujímavý hneď z niekoľkých dôvodov a súperí o čas s projektom Elona Muska.
Tisíce štvorcových metrov zväčša zanedbaných asfaltových plôch. Pozostatok socializmu, ktorých potenciál sme nevyužili.
Revitalizáciu Moravského námestia v Brne ozdobila nezvyčajne dlhá lavička.
Pedagógovia a študenti z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity (STU) Bratislave a nórskej Bergen School of Achitecture intenzívne pracujú v týchto dňoch na malej stavbe z dreva v objekte Residence Park Gabčíkovo (bývalé Účelové zariadenie STU).
Ihrisko má vyrásť v Trnávke, parkovací dom na zanedbanom parkovisku pri Štrkoveckom jazere.
S výstavbou začali v máji 2021 a celkové náklady z rozpočtu mesta predstavovali 470-tisíc eur s DPH.
Základnými cieľmi urbanisticko-krajinárskej štúdie Bratislavský dunajský ark (BDP) z decembra 2021 je ochrana územia, obnova prírodnej krajiny, scelenie a sprístupnenie územia pre verejnosť.
Španielski architekti navrhli v prírodnom lesnom cintoríne, ktorý sa nachádza v parku Collserola pri Barcelone, chodník s nulovou uhlíkovou stopou. Je postavený z lokálnych materiálov a vydrží približne 30 rokov. Potom splynie s okolitou krajinou.
Dizajnéri ponechali jednoduchosť, pridali rafinovanosť tvaru a jemnosť detailu. Výsledkom je originálny a absolútne súčasný dizajn, ktorý je však všetkým archetypálne blízky.
Obnovia zeleň, verejné osvetlenie aj kamerový systém, pribudne detská aj športová zóna.