Obr. 6 Kontrola prídržnosti sanovanej vrstvy podlahy
Galéria(7)

Procesné kroky sanácie

Partneri sekcie:

Sanácia a diagnostika železobetónových konštrukcií by sa mala realizovať podľa presne stanovených postupov, teda procesných krokov.

Ak odhliadneme od pasportizácií tak, ako ich odporúčame vykonávať, t. j. pred prácami, ktorými by sa mohli zmeniť/zhoršiť vlastnosti alebo stav iných stavebných konštrukcií, drvivá väčšina prieskumov a pasportizácií stavu alebo poškodenia sa rieši až ex post.

Väčšinou sa im venuje pozornosť až vtedy, keď sa identifikovala nezhoda istej závažnosti a začínajú sa diskusie o závažnosti, zavinení, potreby zásahu, predmete zásahu (oprava alebo výmena), ako aj diskusie o rozsahu a o spôsobe zásahu. Pre ľudí zo stavebnej výroby je to doposiaľ určite známy scenár.

Ak v tomto článku preskočíme proces vyjednávania, spracovávania posudkov a kontraposudkov a pristúpime k technickej podstate veci, potom môžeme vecne pristúpiť k sanácii tak, aby dielo dosiahlo obvyklé alebo zmluvne dohodnuté parametre funkčných vlastností.

Bez ohľadu na závery posudkov, ktoré sa v podstate vždy píšu tak, aby sa aspoň naznačila technická príčina a (rôznymi slovnými spojeniami alebo pomôckami v textácii) čo najjednoznačnejšie sa poukázalo na vinníka prípadne mieru zavinenia, pre potreby správnej sanácie potrebujeme objektívne poznať mechanizmus poškodenia a príčinné súvislosti.

Nakoniec, od lekára tiež očakávame, že zistí, čo nám je a určí najefektívnejší spôsob liečby. Nechceme od lekára počuť, či sme sa mali teplejšie obliecť alebo polemizovať s ním nad hypotetickými otázkami, či by sme prechladli, keby nás partner/partnerka upozornil/a, aby sme sa teplejšie obliekli. Na to je už neskoro. Aj my teda v tomto článku pristupujeme k riešeniu situácie vecne.

Obr. 1 Delaminácia pancierovej podlahy
Obr. 2 Korózia oplechovania balkónov a terás s PES povrchovou úpravou
Obr. 3 Sieťový rozpad asfaltovej vozovky
Obr. 4 Kontrola tuhosti použitého spojiva
Obr. 5 Predsanačný výber mechanickej úpravy improvizovaného povrchu a kontrola aplikačných podmienok teploty
Obr. 6 Kontrola prídržnosti sanovanej vrstvy podlahy

Aký optimálny postup zvoliť?

Odporúčané procesné kroky na zabezpečenie úspešnej sanácie by mali byť tieto:

  1. Určenie rozsahu poškodenia/pasportizácia (obr. 1 až 3, obrázky sú len ilustračné). Slúži jednak na stanovenie množstva materiálu, odhad nákladov a návrh časového plánovania. A zároveň, zobrazením stavebnej konštrukcie vo výkrese (aj s prípadnou chronológiou rozvoja) môže pomôcť pri určení mechanizmu vzniku poškodenia.
    Obr. 1 Delaminácia pancierovej podlahy
    Obr. 1 Delaminácia pancierovej podlahy |
    Obr. 2 Korózia oplechovania balkónov a terás s PES povrchovou úpravou
    Obr. 2 Korózia oplechovania balkónov a terás s PES povrchovou úpravou |

    Obr. 3 Sieťový rozpad asfaltovej vozovky
    Obr. 3 Sieťový rozpad asfaltovej vozovky |
  2. Určenie mechanizmu vzniku a charakteru poškodenia. Pozorovaný stav je výsledkom jednorazovej udalosti/javu alebo je súčasťou prebiehajúceho procesu? Pokiaľ zistíme progres, pre úspešnosť sanácie ho budeme musieť zohľadniť.
  3. Aký je mechanizmus a množstvo príčin poškodenia? K zodpovedaniu tejto otázky si musíme všímať aj plošné rozmiestnenie poškodení v súvislosti s expozíciou stavebnej konštrukcie prostrediu a zaťaženiu, a zohľadniť pritom aj samotný priebeh realizácie. Napomôcť môže aj to, či je rozsah poškodenia všade rovnaký.
  4. Vymedzenie účelu zásahu. Čo sledujeme sanačným zásahom? Chceme/potrebujeme odstrániť zistený stav alebo len dôsledky? Vhodným príkladom sú zvyčajne sanačné omietky. Tie bez iných zásahov neriešia problém vlhkých stien. Riešia estetickú časť. Preto, ak sa máme vyrovnať so sanáciou nejakého stavu, ktorý nezaznamenáva progres, musíme sa ešte rozhodnúť, či chceme odstrániť príčinu alebo len estetický nedostatok. Zatekanie do strechy a následne do interiéru sa dá riešiť opravou strechy, ale ak k tomu nie je vôľa a porucha hydroizolácie sa prejavuje len lokálnymi estetickými defektmi, riešením pre klienta môže byť aj „zber a odvod vlhkosti v interiéri“.
  5. Zadefinovanie okrajových podmienok sanácie. Pravdepodobne vždy sa budeme musieť vyrovnať s nejakými okrajovými podmienkami sanácie. Niekedy je stavebná konštrukcia odovzdaná a je v prevádzke, inokedy ešte len čaká na odovzdanie. Váhu okrajových podmienok/kritérií, ktoré musí sanácia zohľadňovať, resp. spĺňať, ovplyvňuje najmä:
    čas/trvanie,
    cena,
    životnosť,
    vzhľad/jednotnosť,
    zaťaženie.
  6. Výber niekoľkých variantných riešení (materiály a technológie) tak, aby kritériá podľa bodu 5 boli čo najviac splnené. Na základe informácií o materiálových charakteristikách, aplikačných hrúbkach, podmienkach prostredia v predpokladanom čase realizácie a dôslednej selekcie, pri rešpektovaní všetkých konštruk-
    čných zásad a odporúčaní výrobcov týchto materiálov (alebo výrobkov), sa identifikujú väčšinou dva až tri varianty možných riešení. Ich vhodnosť je potrebné vždy overiť.
  7. Pokusy v laboratóriu (kontrolované prostredie) alebo priamo na stavbe (reálna expozícia). Rozsah overenia závisí aj od významnosti stavebnej konštrukcie a nákladov na prípadný pokus a omyl. Ak je to aspoň trochu možné, odporúčame najskôr laboratórne overenie (aj keď improvizovanými skúškami) a až následnú aplikáciu na stavbe alebo na skúšobnom polygóne stavby (obr. 4 a 5).
    Obr. 4 Kontrola tuhosti použitého spojiva
    Obr. 4 Kontrola tuhosti použitého spojiva |

    Obr. 5 Predsanačný výber mechanickej úpravy improvizovaného povrchu a kontrola aplikačných podmienok teploty
    Obr. 5 Predsanačný výber mechanickej úpravy improvizovaného povrchu a kontrola aplikačných podmienok teploty |
  8. Zmluvné podmienky a garancie sú citlivou témou. Je zrejmé, že zákazník/užívateľ stavebnej konštrukcie bude očakávať stopercentnú garanciu. Z hľadiska reálnej praxe, hneď ako je stavebná konštrukcia opravovaná, riziko ďalších chýb rastie. Môžu sa vyskytnúť v pôvodnej hmote, v novej hmote alebo na rozhraní. Ani pri dodržaní všetkej odbornej starostlivosti pri primeraných nákladoch na sanáciu nie je možné ich výskyt úplne eliminovať. Samozrejme, primerané náklady na opravu steny rodinného domu budú iné ako náklady na opravu stien bloku reaktora alebo bazéna jadrovej elektrárne.
  9. Aplikačná fáza nasleduje po prezentovaní výsledkov, výbere vhodného variantu sanácie a predovšetkým po dohode zmluvných strán pri jednoznačnom vymedzení očakávaných výsledkov sanácie.
  10. 1Monitorovanie stavu stavebnej konštrukcie po sanácii predstavuje poslednú, no väčšinou najdlhšiu fázu (obr. 6). Slúži, samozrejme, na včasnú reklamáciu, ale aj na spätnú väzbu pre tých, ktorí sanáciu navrhovali. Z praktických aplikácií a expozícií reálnemu prostrediu je možné získať cenné informácie pre návrhy ďalších sanácií do budúcnosti.
Obr. 6 Kontrola prídržnosti sanovanej vrstvy podlahy
Obr. 6 Kontrola prídržnosti sanovanej vrstvy podlahy |

Rozhodujte sa racionálne

Upozorňujeme, že niekedy aj navrhovaná metóda sanácie overená na skúšobných vzorkách v laboratórnych podmienkach, či in situ overená príprava podkladu v kombinácii s tvrdošijným trvaním jednej strany na konkrétnom spôsobe opravy, resp. na iracionálnych podmienkach/vlastnostiach, môže viesť k nefunkčnosti sanovanej konštrukcie, resp. len k jej čiastočnej funkčnosti.

Text: Ing. Jana Briatková Olšová, Bria Invenia, s. r. o., Dr. Peter Briatka, MBA, COLAS Slovakia
Foto: archív autorov
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2018.