Partner sekcie:
  • Viessmann

Inteligentná regionálna energetika

image 90720 25 v1

Súčasný energetický systém pôsobí ako mohutná drenáž peňazí z regiónov a obmedzuje ich rozvoj. Nielen preto, že spotreba energie je zbytočne vysoká, ale aj preto, že regióny veľkú časť energie a palív importujú. Vzhľadom na vývoj zásob neobnoviteľných zdrojov a ich destabilizačný vplyv na klímu sa dá očakávať nelineárne zhoršovanie situácie. Regióny preto stoja pred výzvou zásadnej transformácie energetiky: potrebujú ju dostať pod vlastnú kontrolu, eliminovať plytvanie a vykryť optimalizovanú potrebu z lokálnych obnoviteľných zdrojov, rešpektujúc limity prostredia. Pilotnými iniciatívami na Slovensku v tomto smere by sa mohli stať zámery vybudovať centrá udržateľnej energetiky v najmenej rozvinutých okresoch.

Súčasný stav

Energetika sa na Slovensku považuje tradične za sektor, ktorý presahuje kompetencie a koordinačný potenciál samospráv. Väčšina samospráv preto nemá pre tento kľúčový sektor vyčlenené žiadne personálne, finančné ani technické kapacity a energetika väčšinou nie je ani predmetom ich rozvojových stratégií. Napríklad, programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja zväčša neobsahujú ani zmienku o energetike, čo ostro kontrastuje s rozsiahlymi kapitolami o športe či voľnočasových aktivitách obyvateľov.

Živelný vývoj lokálnej a regionálnej energetiky na Slovensku – až na ojedinelé výnimky – je toho odrazom. Nekoordinovaná energetika ani nemôže byť iným ako destabilizujúcim a dekapitalizujúcim faktorom miestnej ekonomiky, dlhodobou príčinou neefektívneho, rozptýleného a neharmonizovaného využívania verejných aj súkromných financií a zároveň nevyužitou príležitosťou z pohľadu tvorby pracovných príležitostí.

Inteligentná regionálna energetika

Ak má energetika stabilizovať lokálnu ekonomiku, musia sa dôsledne rešpektovať súčasne tieto štyri princípy:

Uplatňovanie energetických priorít
Ide o priority v poradí: redukcia konečnej potreby energie –> rast efektívnosti –> využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Zle nastavené politiky a dotačné schémy nútia k opačnému správaniu. Napríklad, značná časť doteraz poskytnutých verejných dotácií viedla k produkcii energie z OZE na krytie nadmernej energetickej spotreby.

Zvyšovanie energetickej sebestačnosti regiónov
Miestne energetické zdroje a energia vyrobená v regióne musia primárne kryť miestnu potrebu. Prax na Slovensku je často opačná: regióny umožňujú cudzím subjektom profitovať z využívania lokálnych zdrojov.

Dosiahnutie miestnej kontroly nad energetikou
Ten, kto kontroluje a ovplyvňuje výrobu a distribúciu energie, rozhoduje nielen o cenách, ale má v rukách aj trvalý zdroj príjmov a poskytuje ľuďom prácu. (Podiel jednotlivcov a miestnych poľnohospodárov na výrobe energie z OZE v Nemecku je až desaťnásobne väčší v porovnaní s veľkými firmami. Tento sektor vytvoril v Nemecku v roku 2013 vyše 371-tisíc pracovných miest. [1])
 
Rešpektovanie limitov prostredia
Celý cyklus výroby aj spotreby palív a energie v regióne treba prispôsobiť miestnym podmienkam, a to bez ohľadu na momentálnu ekonomickú situáciu. Prekročenie prirodzených limitov bude zákonite zdrojom budúcich problémov, ktorých riešenie môže stáť nemalé peniaze. Toto je v súčasnosti hlavná výzva lokálnej energetiky.

Transformácia súčasnej energetiky na inteligentnú je beh na dlhé trate. Vyžiada si vytrvalosť, vedomosti, plánovanie, personál a peniaze. Inteligentná energetika sa bude musieť povýšiť na trvalú politickú prioritu regiónov, ktorá nepodľahne štvorročným volebným cyklom.

Regióny budú musieť začať postupne a malými dobre premyslenými krokmi. Nevyhnutnou, aj keď nie postačujúcou podmienkou rozvoja inteligentnej regionálnej energetiky sú presné a stále aktuálne informácie, z ktorých musí vychádzať jasná koncepcia rozvoja miestnej energetiky.

Región ešte bude musieť vytvoriť a trvalo udržať kvalifikovaný personál, ktorý zabezpečí jej dôslednú implementáciu a pravidelnú aktualizáciu. Takýto tím bude musieť vybaviť aj dostatočným mandátom,  kompetenciami a finančným krytím. Kľúčové prvky procesu budovania inteligentnej regionálnej energetiky znázorňuje obr. 1. Tieto prvky treba považovať za rovnocenné a väčšinu z nich treba robiť dlhodobo a súčasne.

Obr. 1 Proces transformácie živelnej energetiky na koordinovaný systém

Obr. 1 Proces transformácie živelnej energetiky na koordinovaný systém

Príklady

Güssing (Rakúsko)
Mesto Güssing s takmer 4 tisíc obyvateľmi sa nachádza v rovnomennom okrese v spolkovej krajine Burgenland na juhovýchode Rakúska. Tento okres bol dlho považovaný za ekonomickú perifériu štátu. Vzhľadom na jeho polohu tam pred pádom železnej opony rakúska vláda v porovnaní s inými regiónmi investovala iba málo.

Okres nemal so zvyškom krajiny diaľničné ani železničné spojenie, neboli v ňom žiadne významnejšie podniky a viac ako 70 % obyvateľov dochádzalo za prácou do vzdialenejších miest, z nich značná časť do Viedne. V okrese bola zanedbaná infraštruktúra a nedostatočné služby.

V roku 1990 mestské zastupiteľstvo v Güssingu prijalo stratégiu energetickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov. Ambiciózny energetický program realizovaný vlastnými kapacitami a podporený premyslenými investíciami zmenil za 20 rokov kedysi zaostávajúci Güssing na vlajkovú loď modernej rakúskej energetiky. (Pozn. redakcie: tejto téme sme sa venovali už v TZB Haustechnik č. 4/2013)

Po radikálnom znížení celkovej spotreby energie v budovách asi o polovicu sa začala výstavba vlastných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Ich energetická produkcia dnes prevyšuje miestny dopyt. Ak kedysi dovoz spotrebovanej energie a palív pohlcoval značnú časť príjmov mesta, dnes vďaka lokálnej výrobe palív a energie ostáva 14 mil. € ročne v miestnej ekonomike.

Inovatívne energetické projekty podnietili vznik desiatok nových malých a stredných podnikov, ktoré poskytujú viac ako tisíc pracovných miest. V regióne sa zrodila turistika novej generácie – do Güssingu prichádzajú každý týždeň stovky turistov na prehliadky zaujímavých energetických inštalácií a ich kombinácií.

Každý energetický projekt má svoj osvetovo-vzdelávací komponent a je napojený na vedeckovýskumné pracoviská univerzít a výskumných ústavov.
Podľa Reinharda Kocha, tvorcu energetického konceptu v Güssingu, je podobný model realizovateľný všade tam, kde sú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Potvrdzujú to príklady mnohých ďalších samospráv a regiónov z viacerých krajín EÚ.

Región Poľana
Zaujímavé výsledky priniesli v roku 2014 energetické analýzy štyroch mikroregiónov okolo Poľany. Tieto mikroregióny ležiace na území s rozlohou približne 1 100 km2 združujú 42 samospráv, v ktorých žije 62-tisíc obyvateľov.
V jednom z nich – v mikroregióne (MR) severné Podpoľanie – sa nachádza 10 obcí s celkovou rozlohou 168 km2 a počtom obyvateľov 5 807 (2013).

Keďže v MR nie je žiadny výraznejší priemysel a nenachádzajú sa tam ani veľké poľnohospodárske prevádzky, takmer celá spotreba energie sa sústreďuje v sektore budov (do analýz bolo zahrnuté aj verejné osvetlenie, ale nebola v nich zahrnutá doprava) [2].

Celková potreba energie na vykurovanie, prípravu teplej vody a prevádzku elektrických spotrebičov vo všetkých obytných, administratívnych, školských, zdravotníckych a obchodných budovách MR (vrátane verejného osvetlenia) predstavovala v roku 2013 viac ako 131 tisíc MWh.

Optimalizáciou potreby energie na vykurovanie a prípravu teplej vody na úroveň stanovenú stavebnou legislatívou pre nové a významne obnovované budovy od 1. januára 2016, zefektívnením prevádzky elektrických spotrebičov a modernizáciou systémov verejného osvetlenia by sa dosiahla celková energetická úspora MR na úrovni takmer 96-tisíc MWh, t. j. vyše 73 %. Podobný potenciál úspor majú aj ďalšie tri hodnotené MR.

Aj keď MR nie je plynofikovaný a značnú časť palív na vykurovanie a prípravu teplej vody tvorí drevo z miestnych zdrojov (obr. 2), vypočítaná ročná potreba dovážaných energetických zdrojov predstavuje 643 € na každého obyvateľa, t. j. spolu 3,8 mil. € (obr. 3). To je obrovská suma, ktorá každoročne uniká z lokálnej ekonomiky bez úžitku preč. Preto má otázka, či by región mohol byť energeticky sebestačný, mimoriadny význam.               

Obr. 2 Energetický mix MR severné Podpoľanie (2013)

Obr. 2 Energetický mix MR severné Podpoľanie (2013)

Analýza potenciálu troch obnoviteľných zdrojov (slnka, biomasy a nízkopotenciálového tepla získateľného tepelnými čerpadlami) v MR severné Podpoľanie potvrdila, že ak by región dokázal využiť svoj potenciál úspor, mohol by svoju energetickú potrebu pokryť ich kombináciou.

Obr. 3 Únik peňazí za dovoz palív a energie

Obr. 3 Únik peňazí za dovoz palív a energie

Súhrnný ročný potenciál uvedených troch obnoviteľných zdrojov presahuje optimalizovanú ročnú potrebu energie v sektore budov (vrátane verejného osvetlenia), a to už so zohľadnením obmedzujúcich podmienok zabezpečujúcich udržateľné využívanie biomasy (obr. 4).

Obr. 4 Potenciál úspor a obnoviteľných zdrojov v MR severné Podpoľanie (2013)

Obr. 4 Potenciál úspor a obnoviteľných zdrojov v MR severné Podpoľanie (2013)

Podobné výsledky priniesli aj analýzy ďalších troch mikroregiónov okolo Poľany. Napriek tomu (a viacročnému úsiliu združenia Priatelia Zeme-CEPA) sa však zatiaľ nepodarilo vytvoriť na úrovni tamojších samospráv štruktúru na systematickú koordináciu regionálnej energetiky.

Význam regulácie

Jedným z kľúčových princípov inteligentnej energetiky je rešpekt k limitom životného prostredia. Týka sa to predovšetkým energetického využívania biomasy a vodnej energie.
O význame regulácie energetického využívania dreva svedčia grafy na obr. 5 a 6. Tieto grafy svedčia zároveň o ostrom kontraste medzi súčasnou praxou a uvedeným princípom.

Zo štatistík SHMÚ vyplýva, že spotreba dreva v SR na energetické využitie vzrástla v rokoch 2005 až 2014 až o 70 %, pričom spotreba dramaticky vzrástla iba v sektore nepriemyselného spaľovania (školské budovy, zdravotnícke zariadenia, obecné úrady atď.) a vo veľkých teplárňach a elektrárňach s výkonom väčším ako 50 MW. Práve do týchto sektorov boli namierené obrovské verejné dotácie vrátane fondov EÚ. V ostatných sektoroch energetická spotreba dreva stagnovala alebo rástla iba málo (obr. 5).

Obr. 5 Spotreba dreva v SR na energetické využitie (SHMÚ, 2016)

Obr. 5 Spotreba dreva v SR na energetické využitie (SHMÚ, 2016)

Umelo stimulovaný dopyt po bioenergii sa odrazil v razantnom raste ťažby dreva na lesných pozemkoch. Za posledných 20 rokov (roky 1994 až 2014) sa ťažba dreva v lesoch zvýšila o 92 %, pričom výmera lesných pozemkov sa nezmenila (obr. 6).

Obr. 6 Vývoj ťažby dreva v SR (NLC; Súhrnné informácie o stave lesov SR, 1990 – 2015)

Obr. 6 Vývoj ťažby dreva v SR (NLC; Súhrnné informácie o stave lesov SR, 1990 – 2015)

Kritériá udržateľnosti

V rámci prípravy národných kritérií udržateľnosti na získavanie energie z palív na báze dreva navrhlo združenie Priatelia Zeme-CEPA podmieniť verejnú podporu bioenergetickým projektom dodržaním štyroch kritérií [3]. Účelom prvých dvoch kritérií je zabezpečiť efektívne využitie energie vyrobenej z dreva, druhé dve kritériá sa týkajú dlhodobej stabilizácie produkcie palív a energie na báze dreva:

•    kritérium 1: minimálna trieda energetickej hospodárnosti budov pre potrebu energie na vykurovanie z bioenergetického zariadenia,
•    kritérium 2: garantovaná minimálna nominálna účinnosť bioenergetického zariadenia na báze dreva,
•    kritérium 3: preukazovanie pôvodu vstupnej suroviny na výrobu palív a získavanie energie,
•    kritérium 4: garancia regionálnej udržateľnosti potenciálu energetického využitia dreva (vrátane maximálnej prepravnej vzdialenosti medzi miestom ťažby energetického dreva a jeho energetickým využitím).

Perspektíva

V decembri 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov [4]. Zákon upravuje podmienky, systém a formy poskytovania osobitnej podpory okresom, v ktorých miera evidovanej nezamestnanosti dlhodobo prevyšuje 1,6-násobok priemeru Slovenska.

Podmienkou získania osobitnej podpory je schválenie akčného plánu rozvoja príslušného okresu vládou SR. Ten má obsahovať nielen konkrétne zámery na zvýšenie zamestnanosti, ale aj systémové opatrenia, ktoré budú vytvárať podmienky na rast zamestnanosti v budúcnosti a na zmierňovanie dôsledkov vysokej nezamestnanosti.

Vo februári 2016 schválila vláda prvý takýto akčný plán pre okres Kežmarok [5]. V rámci systémových opatrení na úrovni okresu bola schválená aj podpora na vytvorenie Centra udržateľnej energetiky (CUE). Dôležitými argumentmi v prospech zaradenia tohto zámeru do akčného plánu rozvoja okresu boli okrem iného aj závery energetických analýz z Poľany a energetické a ekonomické výsledky rakúskych samospráv dosiahnuté vďaka koordinácii miestnej energetiky.

Úlohou CUE bude vytvoriť kapacity a podmienky na koordinovaný postup okresu smerom k zvyšovaniu jeho energetickej sebestačnosti, úsporám energie a využitiu OZE. CUE bude vykonávať analytickú činnosť, osvetu a vzdelávanie, vytvorí informačný systém, vypracuje nízkouhlíkovú stratégiu okresu a zabezpečí jej postupnú implementáciu.

Podobné opatrenia sa premietli aj do akčných plánov okresov Rimavská Sobota, Rožňava, Sabinov a Svidník, ktoré v roku 2016 schválila vláda. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov tak ponúkol príležitosť aj na vytváranie potrebných kapacít na koordinovaný rozvoj inteligentnej lokálnej energetiky.

Záver

Súčasná prax v oblasti regionálnej energetiky na Slovensku nespĺňa kritériá inteligentnej energetiky a má skôr charakter živelného vývoja ovplyvňovaného najmä dotačnými schémami ako systematickým dlhodobým plánovaním. Tento stav nie je žiaduci a treba ho zmeniť.

Ak sa podarí využiť zákon na podporu najmenej rozvinutých okresov aj na koordináciu lokálnej energetiky smerom k energetickej sebestačnosti, môžeme mať na Slovensku onedlho okresy, ktoré sa vydajú po stopách úspešných regiónov v západoeurópskych štátoch. Je potešiteľné, že legislatíva otvára takýto priestor práve v okresoch zmietaných najväčšími problémami. V nich sú totiž dôsledky súčasnej živelnosti v energetike najťažšie.

Medzi hlavné výzvy, s ktorými budú okresy konfrontované, bude patriť získanie kvalitného personálu do vznikajúcich energetických centier a podriadenie plánovania základným princípom inteligentnej regionálnej energetiky. Osobitnú pozornosť bude treba pritom zamerať na vhodnú reguláciu využívania lokálnych OZE – najmä biomasy –, aby bol efekt z OZE dlhodobo udržateľný. To sú zaujímavé výzvy aj pre technické univerzity, ich študentov a absolventov.

Literatúra
1. O’Sullivan, M. – Edler D. – Bickel P. – Lehr U. – Peter F. – Sakowski F.: Gross employment from renewable energy in Germany in 2013. German Federal Ministry for Economic Affairs and Energy, 2014.
2. Zamkovský J.: Energetická koncepcia pre mikroregión Severné Podpoľanie. Priatelia Zeme-CEPA, 2014.
3. Zamkovský J. a kol.: Účelné a efektívne využívanie biomasy, pozičný dokument. Priatelia Zeme-CEPA, 2016.
4. Zákon z 11. novembra 2015 č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, 10. februára 2016.

Text: Juraj Zamkovský
Autor zastupuje občianske združenie Priatelia Zeme-CEPA, o. z.
Obrázky: archív autora

Ilustračné foto: HERZ, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik 1/2017.

KategórieEnergie