Možnosti financovania obnovy budov pomocou garantovanej energetickej služby (GES)

Budovy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života – či už pri využití na bývanie, prácu alebo priemysel. Mnoho budov je pritom v zlom až nevyhovujúcom technickom stave. Okrem toho sú budovy v Európskej únii zodpovedné približne za 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2, vyžadujú si preto obnovu. Jedna z možností financovania obnovy budov môže byť aj garantovaná energetická služba (GES). Aj napriek určitým prekážkam môže byť riešenie komplexnej obnovy týmto spôsobom výhodné a efektívne.

Energetickú službu možno poskytovať ako podpornú energetickú službu alebo garantovanú energetickú službu. Pri poskytovaní energetickej služby sa vychádza zo zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [1]. Pre úspešnú realizáciu energetickej služby je veľmi dôležité, aby jej prijímatelia dodali poskytovateľovi energetickej služby všetky potrebné materiály.

Prijímateľ je okrem toho povinný odovzdať priestory a pracoviská na realizáciu navrhnutých opatrení, zamedziť vstupu neoprávnených osôb, zabezpečiť dodávku elektriny, vody a takisto umožniť využívanie sociálnych zariadení, šatní a priestorov na skladovanie materiálov potrebných na realizáciu opatrení.

Prijímateľ je povinný vykonať aj všetky potrebné opatrenia na odstránenie problémov, ktoré sa vyskytnú v dotknutých priestoroch (napr. výskyt nebezpečných látok, o ktorých nebol poskytovateľ energetickej služby informovaný pred začatím realizácie opatrení).

Vzhľadom na to, že pri poskytovaní týchto služieb ide o staršie budovy, je pre prijímateľa jedným z najväčších problémov poskytnutie dokumentácie skutočného vyhotovenia. To predstavuje jednu z možných príčin sťaženia a predĺženia realizácie energetickej služby.

Garantovaná energetická služba

Pri garantovanej energetickej službe (ďalej len GES) je potrebné uzavrieť zmluvu o energetickej efektívnosti, konkrétne zmluvu o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie. Vo svete je táto energetická služba známa pod pojmom Energy Performance Contracting (EPC).

GES predstavuje formu zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a prijímateľom, pričom, na rozdiel od podpornej energetickej služby (PES), musí mať zmluva uzatvorená medzi prijímateľom a poskytovateľom písomnú formu. Odmena je poskytovateľovi GES uhradená na základe toho, či sa naozaj dosiahli zlepšenia energetickej efektívnosti, ktoré boli určené pred realizáciou opatrení [2].

Predmetom zmluvy GES sú spracovanie energetického auditu budovy a realizácia navrhnutých opatrení. Pri GES dochádza k modernizácii budov a zariadení prijímateľa energetickej služby. Práve táto modernizácia vedie k zníženiu nákladov na spotrebu energie a ďalších nákladov na prevádzku budovy.

GES môžu poskytovať len odborne spôsobilé osoby, ktoré majú osvedčenie o odbornej spôsobilosti na poskytovanie tejto energetickej služby, alebo ich môže poskytovať energetický audítor.

Priebeh projektu GES

Každý objekt vykazuje ročnú spotrebu a náklady na energiu, ktoré možno znížiť aplikovaním GES. Na začiatku sú podpísanie zmluvy o GES medzi prijímateľom a poskytovateľom (obr. 1) a vypracovanie energetickej analýzy, ktorá opisuje najmä súčasný stav objektu.

Ďalší krok je návrh opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti. Poskytovateľ sa zaručí, že opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti budú naozaj efektívne a dôjde k úsporám spotrieb a nákladov na energiu.

Pri návrhu si poskytovateľ dáva zvyčajne určitú rezervu pre prípad, že by došlo k výpadku úspor. Práve pri takomto výpadku je poskytovateľ povinný uhradiť pokutu definovanú zmluvou. Uvedená rezerva vo forme prebytku úspor je, naopak, k dispozícii prijímateľovi. Návratnosť projektov GES je zvyčajne od 6 do 10 rokov, no pri stabilnom subjekte môže ísť aj o dlhšiu dobu (približne 15 rokov).

Posledným krokom je realizácia projektu, za ktorú zodpovedá ESCo spoločnosť (z angl. Energy Service Company). Po skončení platnos zmluvy o GES získava prijímateľ úspory nákladov vďaka implementácii navrhovaných opatrení a celkovej modernizácii objektu [3, 4].

ESCo spoločnosť

Garantovanú energetickú službu dodávajú zvyčajne ESCo spoločnosti. Môžu to byť fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú energetické služby. Zároveň preberajú technické aj finančné riziko, ktoré vyplýva z návrhu opatrení, realizácie a prevádzky počas celého projektu. Financovanie projektu môže byť rôzne, zvyčajne si prijímatelia zvolia bankový úver.

Financovanie projektov GES

Jednou z dôležitých súčastí GES projektu je aj zmluvný obchodný model v oblasti energetickej hospodárnosti (z angl. Energy Performance Contracting Business Model, EPCBM). EPCBM určuje druhy zmlúv na GES projekty, ktoré majú výrazný vplyv pri zhotovovaní projektov, jeho správny výber je preto v súčasnosti čoraz dôležitejší [4].

EPCBM ako obchodný model v rámci mechanizmu GES môže zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť investičné riziko, každý EPCBM však ovplyvňuje zhotovenie projektu na rôznych úrovniach, keďže rôzne druhy EPCBM majú svoje vlastné črty vo financovaní aj v zdieľaní rizika (tiež známe ako rozdelenie rizika, čo znamená, že bonusy a straty každého člena skupiny sú alokované v rámci skupiny na základe vopred stanoveného vzorca).

EPCBM, ktorý je „prinášateľom“ úspešnej realizácie projektov GES, odkazuje na dohodu o projekte medzi zákazníkmi v oblasti energetiky a ESCo spoločnosťami [7]. EPCBM identifikuje úlohy klientov a ESCo spoločnosti pri implementácii projektov GES a definuje zodpovednosť a zdieľanie rizika účastníkov v projekte EPC [8, 9, 10].

Vysvetľuje tiež rozdelenie úspor nákladov [11], určuje zmluvný druh projektu GES a má zásadný vplyv na úsporu energie [12].Ukázalo sa, že EPCBM zohráva dôležitú úlohu v štruktúrovanej analýze a identifikácii kritických faktorov, ktoré bránia rozvoju odvetvia ESCo spoločnosti [13].

Napriek tomu, že pri implementácii projektu GES existujú prekážky, ako sú nezdravé politiky, nedokonalý úverový systém [9] či problémy s financovaním [14], EPCBM vedie k situácii, ktorá je obojstranne výhodná [11].

Treba však vedieť, že od momentu, keď sa stanoví určitý EPCBM, ho už nemožno voľne zmeniť, inak účastníci projektu zaplatia pokutu. Podľa dostupných štúdií patria k trom hlavným EPCBM [5, 6]:
• model zdieľaných úspor
• model garantovaných úspor
• model Chaffee

Model zdieľaných úspor

V rámci modelu zdieľaných úspor podpisuje ESCo spoločnosť zmluvu o FInancovaní a realizácii s klientmi, pričom zodpovedá za návrh, FInancovanie a implementáciu projektu GES (obr. 2). Od ESCo spoločnosTI sa požaduje, aby overila úspory energie počas zmluvného obdobia. Fixná časť úspor energie sa vypláca tejto spoločnosti počas stanoveného obdobia, pričom klienti nesú takmer „nulové riziko“ [15]. Tento model sa označuje aj ako ESCo s úplnými službami [11].

Model garantovaných úspor

Pri použití modelu garantovaných úspor ESCo spoločnosti navrhujú a realizujú projekt EPC, ale nefinancujú ho, hoci môžu zabezpečiť alebo uľahčiť financovanie (obr. 3). ESCo spoločnosti sa zaručujú, že úspory energie budú postačovať na pokrytie platieb za dlhovú službu [9, 11].

Model Chaffee

V modeli Chaffee (obr. 4) sú ESCo spoločnosti zodpovedné za prevádzku a údržbu celého energetického systému a takisto aj za náklady na energiu [14], pričom samy financujú celý priebeh projektu. Ak dosiahnu zmluvne stanovené ciele, získavajú všetky financie spojené s úsporou energie. V opačnom prípade musia výpadok úspor energie doplatiť klientom ako kompenzáciu za nedosiahnutie cieľov [4].

Samozrejme, každý projekt prináša určité riziká. V modeli garantovaných úspor preberajú ESCo spoločnos obchodné riziko a klienti preberajú riziko, že projekt neprinesie také množstvo úspor, aké bolo garantované. A keďže si klienti financujú projekt sami, preberajú aj finančné riziko [15]. V modeli zdieľania úspor preberajú ESCo spoločnosti finančné riziko a aj riziko spojené s nedosiahnutím garantovaných úspor [13].

V porovnaní s ostatnými dvomi modelmi sú ESCo spoločnosti v modeli Chaffee zodpovedné za financovanie a zároveň nesú v tomto smere riziko [4]. Prevzatie rizika zo strany ESCo spoločnosti a súvisiace ustanovenia o zárukách otvárajú niekoľko atraktívnych možností financovania počiatočných investícií.

Pri financovaní investičných nákladov existuje mnoho možností, napríklad:

• financovanie vlastníkom (platí majiteľ budovy),
• financovanie ESCo spoločnosťou (spoločnosť poskytujúca energetické služby platí a ponecháva si vlastníctvo aktív),
• financovanie treťou stranou ( finančník tretej strany poskytuje dohodu o pôžičke alebo poskytovaní služieb a predpokladá sa, že prevzal úverové riziko a riziko nezaplatenia),
• za investíciu platia klient alebo fond tretej strany,
• vlády alebo verejné služby poskytujú úplné alebo čiastočné financovanie pomocou grantov, pôžičiek a/alebo daňových s mulov,
• kombinácia vyššie uvedených možností.

Financovanie GES projektov v Európe a na Slovensku

Na obr. 5 vidieť percentuálne zastúpenie spôsobu financovania GES projektov v krajinách Európskej únie. Graf je založený na prieskume ESCo spoločností v Európskej únii, pričom podniky mali označiť spôsob financovania, ktorý najčastejšie využívajú [16].

Pretože v rámci GES ide vo väčšine prípadov o veľké projekty, kde je potrebné pokryť všetky súvisiace náklady s projektom, podniky alebo klienti často využívajú možnosť požičať si peniaze. Ak však chcú svoj projekt financovať z iných ako vlastných zdrojov, musia byť finančne stabilní. Na obr. 6 vidieť výsledky prieskumu financovania GES projektov na Slovensku [16].

Vplyv neistoty v projektoch GES

Pri návrhu garantovaných úspor má klient k poskytovateľovi veľa otázok. Každá služba, či už v ekonomickom alebo energetickom sektore, je do určitej miery ovplyvnená neistotou z jeho strany. Napríklad, čo ak využitie GES nie je správne navrhnuté? Čo ak sa nedosiahnu garantované úspory?

Základom dobre zrealizovaného GES projektu je správne odhadnutá porovnávacia spotreba, tzv. baseline, vzhľadom na ktorú sa ďalej počítajú energetická náročnosť budovy a tiež energetická náročnosť technológie v budove. Správne odhadnutá baseline hodnota pomáha kvantifikovať očakávané úspory a porovnať skutočne dosiahnuté úspory s očakávanými úsporami a pod.

Podľa projektu QualitEE, zameraného okrem iného na hlavné prekážky využitia GES, patria medzi najväčšie prekážky pri využívaní GES nedostatok informácií alebo nedôvera k ESCo spoločnostiam [16]. Tieto a ďalšie prekážky pri realizácii GES projektu sú znázornené na obr. 7.

Záver

Aj napriek určitým prekážkam pri využívaní GES ako jednej z možností financovania existuje množstvo klientov, ktorí sa o túto metódu zaujímajú a pre ktorých je riešenie komplexnej obnovy objektu týmto spôsobom výhodné a efektívne.

Jednou z hlavných výhod GES je, že energeticky efektívne opatrenia sú realizované hneď a celé riziko spojené s návratnosťou opatrení a ich ziskovosťou preberá na seba ESCo spoločnosť.

Prácu podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prostredníctvom grantov VEGA 1/0847/18 a KEGA 044STU – 4/2018.

Literatúra

1. Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Asociácia poskytovateľov energetickej služby.
3. Projekt Transparense.
4. Shang, T. – Zhang, K. – Liu, P. – Chen, Z.: A review of energy performance contracting business models: Status and recommendation, Sustainable Cities and Society, 2017, 203 – 210.
5. Goldman, C. A. – Hopper, N. C. & Osborn, J. G.: Review of US ESCO industry market trends: an empirical analysis of project data. Energy Policy, 33, 387 – 405, 2005.
6. Hannon, M. J. – Foxon, T. J. & Gale, W. F.: The co-evolutionary relationship between Energy Service Companies and the UK energy system: Implications for a lowcarbon transition. Energy Policy, 61, 1031 – 1045, 2013.
7. Nicol, H. – Charles, G. – Jennifer, M.– Dave, B. & Kate, M. S.: Public and institutional markets for ESCO services: comparing programs, practices, and performance. Lawrence Berkeley National Laboratory, 2005.
8. Bertoldi, P. & Rezessy, S.: Energy service companies in Europe. Status report, 1–72, 2005.
9. Rezessy, S. – Dimitrov, K. – Urge-Vorsatz, D. & Baruch, S.: Municipalities and energy efficiency in countries in transition − Review of factors that determine municipal involvement in the markets for energy services and energy efficient equipment, or how to augment the role of municipalities as market players. Energy Policy, 34, 223 – 237, 2006.
10. Pantaleo, A. – Candelise, C. – Bauen, A. & Shah, N.: ESCO business models for biomass heating and CHP: Profitability of ESCO operations in Italy and key factors assessment. Renewable & Sustainable Energy Reviews, 30, 237 – 253, 2014.

Pokračovanie literatúry

11. Xu, P. P. – Chan, E. H. W. & Qian, Q. K.: Success factors of energy performance contrac ng (EPC) for sustainable building energy e ciency retro t (BEER) of hotel buildings in China. Energy Policy, 39, 7 389 – 7 398, 2011.
12. Fang, W. S. – Miller, S. M. & Yeh, C. C.: The effect of ESCOs on energy use. Energy Policy, 51, 558 – 568, 2012.
13. Patari, S. & Sinkkonen, K.: Energy Service Companies and Energy Performance Contracting: is there a need to renew the business model? Insights from a Delphi study. Journal of Cleaner Production, 66, 264 – 271, 2014.
14. Zhao, L. S.: Business model based on EPC mechanism. China technology investment, 18 – 20, 2010.
15. Han, Q. – Liu, C. B. & Sun, J. Y.: Research on commercial patterns of China existing building energy retrofit based on energy management contract. Proceedings of the international conference for enhanced building opera ons (ICEBO), 2006.
16. https://qualitee.eu/.