Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Protherm
  • HELLA

Poruchy vikierov ako súčastí šikmej strechy

Poruchy vikierov ako súčastí šikmej strechy

Vikiere sú v súčasnosti pomerne častým riešením presvetlenia zobytneného podkrovia šikmých striech. Návrh ich konštrukcie i samotná realizácia si však vyžadujú dôslednosť, v opačnom prípade sa často stávajú zdrojom vážnych problémov vo funkčnosti strechy tak, ako to bolo v nasledujúcich dvoch prípadoch.

Špinavá strecha vikiera
Porucha
Pri výmene strešnej krytiny pokrývač postavil nové vikiere, ktorých pultové strechy utesnil plastovými strešnými pásmi. Spoločenstvo vlastníkov skonštatovalo, že na strechách vikierov stála voda a zachytávala sa špina. Vlastníci neboli spokojní s týmto stavom, a preto pokrývačovi odmietli zaplatiť. V rámci sporu prizvali znalca, aby poruchu posúdil.

Analýza
Povlakovú krytinu vikierov tvorili 1,5 mm hrubé plastové pásy, kašírované zospodu polyesterovým rúnom.
Povlaková krytina nemala spád, okraje strechy vikiera boli vytvorené z ohýbaného plechu na lemovacej fošni. Zárezy na okrajoch vikiera odvádzali vodu z vyústenia úžľa­bia. Nikto sa nesťažoval na netesné miesta.

Pokiaľ ide o povlakovú krytinu a sklon strechy, platí, že plochy určené na vytvorenie podkladu pre povlakovú krytinu a s ňou súvisiace vrstvy sa majú navrhovať minimálne so sklonom 2 %, aby odvádzali zrážkovú vodu. Strechy alebo časti strechy (napríklad úžľabia) so sklonom menším než 2 % a vegetačné strechy zadržiavajúce vodu sú už špeciálne konštrukcie. Vyžadujú si preto mimoriadne opatrenia, aby odolávali väčšiemu zaťaženiu stojatou vodou.

Povlakové krytiny s plastovými a elastomérovými pásmi na takýchto strechách sa zhotovujú spravidla v jednej vrstve. Pri jednovrstvových povlakových krytinách musí samotný použitý pás (vrstva) spĺňať celkové požiadavky podľa noriem týkajúcich sa hydroizolácie. Pri plastových a elastomérových pásoch, ktoré neupravuje norma, preto treba predložiť osvedčenie o skúške od certifikovanej skúšobne a plastový a elastomérový pás sa musí dať priradiť ku skupine pásov špecifikovanej v príslušnej norme. Podobne, ako normované pásy, aj nenormované plastové a elastomérové pásy musí kontrolovať formou nezaujatého dohľadu uznávaná inštitúcia.

Keďže sú povlakové krytiny na strechách so sklonom menším než 2 % špeciálne konštrukcie, majú sa používať len vo výnimočných prípadoch. V takýchto prípadoch však treba zlepšiť kvalitu povlakovej krytiny, napríklad použitím hrubšieho strešného pásu. Čiastkové zóny strechy so sklonom menším než 2 % (napríklad žľaby) treba zhotoviť s primeranými parametrami.

Povlakovú krytinu vikierov tvorili v reklamovanom prípade 1,5 mm hrubé plastové fólie kašírované zospodu polyesterovým rúnom. Povlakovú krytinu vikiera možno zhotoviť aj bez spádu, keď sa zlepší kvalita hydroizolácie, v tomto prípade zväčší hrúbka pásov. Použité plastové pásy neboli normované, ale možno ich klasifikovať v rámci skupínn špecifikovaných v normách. Na bežnej plochej streche s minimálnym sklonom 2 % musia mať minimálnu hrúbku 1,2 mm. Hrubší strešný pás s hrúbkou 1,5 mm zodpovedá v tomto prípade požiadavkám na povlakové krytiny ako špeciálne konštrukcie (bez sklonu).

Tab.: Normované plastové a elastomérové pásy (podľa nemeckých noriem DIN)

Riešenie
Bezspádové povlakové krytiny vikierov boli vzhľadom na hrubšie pásy vyhovujúce.
Aj povlaková krytina so sklonom 2 % sa môže znečistiť, ale vznik nečistôt netreba považovať za poruchu.

Mláky vody na vikieri
Porucha
V štvrti s rodinnými domami boli postavené jedenapolposchodové radové domy s vikiermi a s plochými strechami v strešnom priestore. Záujemci o kúpu domov videli z okna podkrovnej obývačky na strechy vikierov a objavili, že na nich stoja mláky vody. Okrem toho neboli spokojní s oplechovaním okrajov medeným plechom. Znalec mal preskúmať poruchu.

Analýza povlakovej krytiny
Strechy vikierov boli utesnené asfaltovou vrstvou na drevenom debnení. V projekte bol sklon 2 % k úžľabiu vikiera, strechy sa mali odvodňovať cez kraje vikiera pri oboch vyústeniach úžľabí. Vode nemožno prikázať, kadiaľ má tiecť. Sklon pripomína­júci pult nebol v žiadnom prípade dostatočný na odvod vody bezo zvyšku, prekážala aj vydutina lepenia pri vyústení úžľabia. Funkčný odvod vody by vyžadoval priečny sklon minimálne 3°.

Aj povlaková krytina z asfaltovaných pásov so sklonom menším než 2 % je špeciálna konštrukcia a má sa použiť len vo výnimočných prípadoch. V takýchto prípadoch treba obe vrstvy zhotoviť z polymérasfaltovaných pásov alebo treba pod vrchnú vrstvu polymérasfaltovaného pásu použiť dve vrstvy asfaltovaných pásov, z ktorých maximálne jednu vrstvu smie tvoriť pás s nižšou maximálnou ťahovou silou a malou rozťažnosťou. Okrem toho by sa mal povrch chrániť ťažkou vrstvou, napríklad štrku. Čiastkové zóny strechy so sklonom menším než 2 % (napríklad žľaby) treba zhotoviť s primeranými parametrami.

V skúmanom prípade nebola vyhovujúca povlaková krytina, pretože sa na nej vyskytovala stojatá voda, a strechy vikierov nezodpovedali požiadavkám na odborné zhotovenie.

Analýza vyústenia úžľabí
Odtoky vody treba zhotoviť z rúr alebo žľabov z kovu alebo iných vhodných materiálov a musia byť vybavené vlepenou prírubou na vytvorenie lepeného spoja. Vyústenia majú cielene odvádzať vodu. Vyústenia úžľabí skúmaných striech budov pozostávali zo zváraných pásov vlepených do okrajovej štrbiny, bez žľabu alebo plechu odvádzajúceho vodu.

Voda neodtekala z okraja vikiera, pričom mala možnosť penetrovať do vyústenia úžľabia. Toto miesto nebolo dostatočne zabezpečené a nebola to odborne vykonaná práca.

Analýza oplechovania okraja strechy
Okraj plochej strechy má byť aj na streche vikiera ukončený minimálne 10 cm nad hydroizoláciou. Oplechovanie z medeného plechu na bokoch vikiera bolo vysoké len 4 až 6 cm.

Oplechovanie atiky zhotovené z plechu, ktorý nie je samonosný, v tomto prípade z medeného plechu, má mať celoplošný podklad vyspádovaný ku streche.

Na to sa používajú buď prefabrikované, alebo remeselne zhotovené profily. Oplechovanie má mať dostatočný sklon smerujúci ku streche. Stranu odvrátenú od strechy sa odporúča ukončiť koncovým pravouhlým ohybom. Oplechovanie sa ukončí koncovým prvkom alebo napájacím prvkom na stenu. Znečisteniu steny kvapkajúcou vodou však nemožno celkom zabrániť.

Oplechovanie zhotovené z plechu, ktorý nie je samonosný, musí mať celoplošný podklad. Keď je podklad z muriva alebo betónu, odporúča sa použiť separačnú vrstvu. Plech sa pripája na podklad nepriamo, pomocou nehrdzavejúcich príponiek, kotviacich a vodiacich plechov, príponkových pásov a podobne, a to vhodnými skrutkami, klincami, kolíkmi. Vo výnimočných prípadoch, ak ide o malé plochy, možno plech pripevniť priamo. Rozstup príponiek, počet a spôsob ukotvenia závisia od konštrukčného prvku, výšky budovy a od predpokladaného zaťaženia vetrom.

Plechy sa spájajú v závislosti od materiálu, pričom sú vhodné tieto druhy spojov:

  • jednoduchá ležatá drážka,
  • jednoduchá ležatá drážka s medziľahlou drážkou,
  • pravouhlý koncový ohyb s krycou lištou,
  • stojatá drážka a dvojitá stojatá drážka.

Pri určitom vhodnom podklade možno na kotvenie použiť aj lepenie.

Lepidlo sa nanáša celoplošne pomocou ozubenej špachtle. Dôležité je nanášať materiál v jednom smere, aby sa pri prikladaní plechu mohol jednoducho vytlačiť vzduch. Celoplošné lepenie je zárukou maximálnej odolnosti proti saniu vetra a zároveň chráni spodnú stranu kovovej krytiny proti korózii. Aby bol lepený spoj optimálny, práca by sa nemala vykonávať pri teplotách nižších než + 5 °C. Spotreba lepidla je asi 2 až 3 kg/m2 a môže sa pri nerovnom podklade zvýšiť. Nemalo by sa však naniesť viac než 5 kg/m2, lebo pri letných teplotách sa môže ešte neodvzdušnený materiál zosunúť.

Na čo treba dbať pri kladení? Kovová krytina by sa mala nalepiť bezprostredne po nanesení materiálu. Aby bolo pri oplechovaní steny, atiky alebo parapetného muriva, pozostávajúceho z viacerých častí, zaručené vyrovnanie dilatácie, pod stykové škáry plechov sa musia nalepiť minimálne 10 cm široké podkladové plechy zodpovedajúce plechovému profilu. Rozstup plechov zabezpečujúci vyrovnávanie dilatácie sa zvolí podľa teploty spracovania a súčiniteľa rozťažnosti. Zabráni sa tak vzájomnému vytláčaniu plechov. Pri oplechovaní naklonených plôch treba použiť mechanické fixačné body brániace zosúvaniu v čerstvo uloženom stave.

Oplechovanie atík skúmaných vikierov nebolo vyspádované ku streche, bolo nalepené na príliš úzkej doske a nebolo podložené na celej ploche. Dilatačné prvky neboli prilepené, pričom neboli vodotesné.

Odkvapnica musí byť vzdialená od konštrukčných prvkov nachádzajúcich sa pod ňou minimálne 20 mm. Keď sa použije meď, presah má byť minimálne 50 mm.

Odkvapnica vonkajšej hrany bola v skutočnosti vzdialená len asi 1 cm namiesto požadovaných 5 cm. Ani hydroizolácia vikierov, ani odvod vody zo strechy a oplechovania atík nezodpovedali technickým požiadavkám.

Riešenie

Odstránenie nedostatkov malo zahrnovať obnovu oplechovania atík a vyústení užľabí. Hydroizoláciu bolo treba vylepšiť minimálne pridanými kvalitnejšími zvárateľnými pásmi. Znalec však odporučil vytvorenie priečneho sklonu, aby sa zabránilo hromade­niu vody pred oknami obytného priestoru.

Spracované podľa publikácie Holzapfel, W.: Poruchy striech. Bratislava: JAGA GROUP, s. r. o., 2008