Partner sekcie:
  • Stavmat
  • ZAPA beton SK

Kedy je iskrová skúška povlakovej krytiny overením tesnosti strechy?

image 96330 25 v1

V praxi prevláda názor, že otázka tesnosti strešného plášťa z hľadiska hydroizolačnej tesnosti je samozrejmosťou a je na zodpovednosti samotného zhotoviteľa striech ju zabezpečiť. 

V projektovej fáze sa návrh skladby z hľadiska vlhkosti orientuje primárne na návrh podľa stavebnej tepelnej techniky, vylúčenia vzniku kondenzácie alebo zabezpečenie priaznivej ročnej bilancie skondenzovanej vodnej pary. Ak sa pozrieme na vlhkostný stav plochej strechy komplexne, prax ukazuje výrazné rozdiely medzi uvažovanými prípustnými hodnotami vlhkosti, ktorá vzniká kondenzáciou, oproti tomu, aké množstvo vody a vznikajúcej vlhkosti sa často v skladbe plochej strechy vplyvom netesností a porušení nachádza.

Precízne počítané maximálne množstvo skondenzovanej vodnej pary (napr. 0,1 kg/m2/rok) pre jednoplášťové ploché strechy je v skutočnosti mnohonásobne prekročené skutočnosťou v podobe vniknutej vody s výškou hladiny 20, 30 až 80 mm cez netesnosti povlakovej krytiny. Venujeme sa mililitrom vody (to je, samozrejme, správne), ale nezabraňujeme litrom.

Náročné projekty si vyžadujú neštandardné riešenia

Strechy dnes už nie sú len ploché bez ďalšieho využitia, a preto je potrebné venovať pozornosť overovaniu tesnosti povlakovej krytiny pred jej definitívnym zakrytím. Náročné a zložité tvary a kombinácie plochých striech plynulo prechádzajú do šikmých až strmých striech (obr. 1), a tak neumožňujú testovanie a overovanie tesnosti zátopovou skúškou. Ďalšie vrstvy nad povlakovou krytinou, ako sú vegetačné, terasové a štrkové, často pochovávajú skryté netesnosti bez možnosti ich identifikácie.

Obr. 1 Tvar strechy neumožňujúci otestovanie strechy zátopovou skúškou [1]

Obr. 1 Tvar strechy neumožňujúci otestovanie strechy zátopovou skúškou [1]

Iskrová skúška tesnosti a návrh skladby strechy

Je potrebné si uvedomiť, že samotná iskrová skúška neznamená skúšku tesnosti vždy a za každých okolností. Dokonalé fungovanie iskrovej skúšky je podmienené elektricky vodivým podkladom pod kontrolovanou povlakovou krytinou. A práve elektricky vodivý podklad pod krytinou je kľúčový na deklarovanie iskrovej skúšky ako skúšky tesnosti (obr. 2).

Obr. 2 Skladba plochej strechy a dostupnosť elektrického prúdu pod povlakovou krytinou, vľavo – bez elektricky vodivej vrstvy, vpravo – s detekčnou vodivou vrstvou

Obr. 2 Skladba plochej strechy a dostupnosť elektrického prúdu pod povlakovou krytinou, vľavo – bez elektricky vodivej vrstvy, vpravo – s detekčnou vodivou vrstvou

  

V praxi sa stretávame s týmito možnými scenármi:

Príklad č. 1: V projekte je navrhnutá jednoplášťová plochá strecha s ďalšími vrstvami nad krytinou. Pred inštaláciou ďalších vrstiev sa vyžaduje potvrdenie tesnosti povlakovej krytiny. Po dokončení povlakovej krytiny sa tesnosť skontroluje iskrovou skúškou. Prípadné nájdené nedostatky sa odstránia. Po uložení ďalších vrstiev (XPS polystyrén, štrk, terasová dlažba) predmetná strecha vykazuje známky zatekania. Záver (z úst investora, realizátora, stavbyvedúceho): iskrová skúška je nedostatočná a neodhalila netesnosti.

Príklad č. 2: V ďalšom projekte je opäť navrhnutá jednoplášťová plochá strecha s ďalšími vrstvami nad krytinou. Strecha sa skontroluje iskrovou skúškou. Prípadné nájdené nedostatky sa odstránia. Následne sa vykoná aj zátopová skúška. Strecha vykazuje počas zátopovej skúšky zatekanie. Po vykonaní sondy sa konštatuje, že do strechy vnikla voda zo zátopovej skúšky a výška hladiny vody nad parozábranou je 20 mm. Opätovne je vykonaná iskrová skúška, ktorá odhalí množstvo porušení, ktoré predtým neboli iskrovou skúškou identifikované. Netesnosti sú odstránené, zabudovaná voda sa náročne odsáva (obr. 3), nasleduje osadenie vetracích komínčekov, ale vlhkosť v tepelnoizolačnej vrstve sa bude samovoľne odstraňovať niekoľko rokov, ak vôbec niekedy zmizne úplne.

Obr. 3 Odsávanie vody zo skladby plochej strechy po zátopovej skúške, ktorá preukázala netesnosť povlakovej krytiny.

Obr. 3 Odsávanie vody zo skladby plochej strechy po zátopovej skúške, ktorá preukázala netesnosť povlakovej krytiny.

 

Príklad č. 3: Plochá strecha má už od realizácie približne 10 rokov a po dlhšom čase začala vykazovať zatekanie, čo sa prejavuje v interiéri. Do plochej strechy sa teda dlhodobo dostáva voda. Vykonaná iskrová skúška odhalí porušenia, ktoré sa opravia, a zatekanie prestane.

Z uvedených príkladov je možné pochopiť, že iskrová skúška nefunguje ako skúška tesnosti, ak je pod povlakovou krytinou nevodivý podklad, ako je suchá geotextília, EPS polystyrén a minerálna vlna, keďže tieto materiály nie sú schopné viesť elektrický prúd. Pri realizácii novej strechy sú materiály zabudované ako suché, a teda vodivosť elektrického prúdu je takmer nemožná.

Po zátopovej skúške novej strechy je skladba strechy nasiaknutá vodou z porušenia krytiny, a teda vznikajúca vlhkosť vedie elektrický prúd potrebný na detekciu iskrovou skúškou. Čo je v tejto fáze „dobré“ na zrealizovanie iskrovej skúšky, je však ťažko odstrániteľný a zväčša nenávratný stav poškodenia tepelnoizolačných materiálov vplyvom vlhkosti.

Zabudovanie elektricky vodivých vrstiev pod povlakovú krytinu nie je, žiaľ, bežným postupom projektantov, a práve preto sa pri iskrovej skúške musí zodpovedná osoba spoliehať aspoň na predchádzajúce klimatické zrážky, padnutú rosu a ďalšie iné elektricky vodivé látky, ktoré mohli cez prípadné existujúce netesnosti vniknúť. Je podstatné uvedomiť si, že ide často o čas.

Povlakovú krytinu dokončili len pred dvomi dňami a na stavbe už čaká žeriav na zaštrkovanie. Iskrová skúška sa v takomto prípade vykonáva v domnienke, že aspoň ranná rosa, prípadne večerný dážď mohol overiť niektoré netesnosti.

Takéto princípy a vznikajúce podmienky však nespĺňajú kvalitatívne požiadavky na skutočné overenie tesnosti povlakovej krytiny, predovšetkým ak ide o novostavby.

Návrh vodivej vrstvy pod povlakovou krytinou

Je možné konštatovať, že návrh vodivej vrstvy pod povlakovou krytinou v skladbách plochých striech s ďalšími vrstvami nad krytinou je preto kľúčovou úlohou, ak vezmeme do úvahy potrebu overenia tesnosti povlakovej krytiny pred jej následným zakrytím napríklad v prípade vegetačných a inak účelových plochých striech (obr. 4).

Obr. 4 Jednoplášťové ploché strechy s ďalšími vrstvami nad krytinou vyžadujú overenie tesnosti iskrovou skúškou so zabudovaním vodivej vrstvy.

Obr. 4 Jednoplášťové ploché strechy s ďalšími vrstvami nad krytinou vyžadujú overenie tesnosti iskrovou skúškou so zabudovaním vodivej vrstvy.

 

Ak sa v projektovej fáze ponechá overenie tesnosti len na zhotoviteľovi a skladba neobsahuje elektricky vodivú vrstvu pod povlakovou krytinou, v praxi nastávajú rôzne nechcené situácie, ktoré neprispievajú k spoľahlivosti plochých striech:

  • spoliehanie sa na dážď alebo rosu, ktorá spôsobí zatečenie a vlhkosť, zabezpečí elektrickú vodivosť pred iskrovou skúškou;
  • nájde sa niekto, kto vykoná „papierovú“ iskrovú skúšku (iskrová skúška však neznamená skúšku tesnosti).
  • Na vytváranie elektricky vodivej vrstvy sa môžu použiť vodivé vrstvy, napr. špeciálna hliníková vystužená a perforovaná membrána Contrfoil, vodivé geotextílie alebo elektricky vodivé nátery (obr. 5 až 7).

Obr. 5 Vodivá detekčná fólia na iskrové skúšky

Obr. 5 Vodivá detekčná fólia na iskrové skúšky

  

Obr. 6 Vodivá vrstva na báze geotextílie s vloženou vodivou vrstvou [2]

Obr. 6 Vodivá vrstva na báze geotextílie s vloženou vodivou vrstvou [2]

 

Obr. 7 Náterová vodivá vrstva plochej strechy používaná v USA [3]

 

Pri výbere je potrebné zohľadniť viaceré vlastnosti:

  • náročnosť zabudovania (vzájomné spájanie vodivej geotextílie);
  • klimatické podmienky na aplikáciu (vodivé nátery);
  • maximálny prípustný elektrický odpor (predovšetkým pri náteroch a kompozitných vodivých geotextíliách);
  • rozmery a manipulácia (veľkosť kotúča vodivej geotextílie a kotúča vodivej vrstvy);
  • finančná náročnosť.

Len iskrová skúška nestačí

Z dlhodobých skúseností s detekciou zatekania plochých striech a z expertíznych a odborných skúseností vieme, že detekcia alebo overovanie tesnosti musí obsahovať oveľa viac ako len kontrolu plochy iskrovou skúškou. Sú to predovšetkým precízne skontrolované všetky vzájomné zvary povlakovej krytiny nezávisle od iskrovej skúšky. Z tohto hľadiska je najväčším problémom vykonávanie poistných zálievok mPVC a TPO fólií, ktoré by sa mali vykonávať až po kontrole tesnosti spojov ihlovou skúškou. V opačnom prípade je zálievka na škodu celej bezpečnosti, keď „maskuje“’ studený delaminovaný vzájomný spoj povlakovej krytiny. Ďalšou dôležitou časťou je aj overenie tesnosti povlakovej krytiny v detailoch napojenia na prestupujúce konštrukcie, a to z hľadiska:

  • tvaru konštrukcie a jej napojenia z hľadiska možnosti vnikania vody, a to predovšetkým vody z vetro-hnaného dažďa;
  • životnosti použitých materiálov na utesnenie;
  • negatívneho vplyvu predpokladaných dilatačných pohybov konštrukcie;
  • vzniku tepelných mostov;
  • možnosti poškodenia povlakovej krytiny pri užívaní účelovej strechy;
  • zabudovania rizikových prvkov v skladbe strechy (rozvody vody, rozvody vzduchotechniky, betónové vrstvy s mokrými procesmi).

To sú len niektoré z aspektov, na ktoré by mala osoba vykonávajúca kontrolu tesnosti iskrovou skúškou vedieť upozorniť a správne zistené riziká vyhodnotiť.

Čo dodať na záver?

Iskrová skúška na overenie tesnosti povlakovej krytiny je jednou z viacerých skúšok, ktorá pomáha predísť, ale aj vyriešiť mnoho prípadov zatekania plochých striech (obr. 8). Jej spoľahlivé fungovanie však závisí od spomínaných okrajových podmienok, ktoré na svoje správne fungovanie vyžaduje. Je na projektantoch, investoroch, stavbároch a nás všetkých vytvárať vhodné podmienky pre našu bezpečnosť, ktorú pod strechou očakávame. 

Obr. 8: Zabudovanie vodivej detekčnej fólie jednoduchým preložením na šírku 50 mm a pripojenie iskrového prístroja

Obr. 8: Zabudovanie vodivej detekčnej fólie jednoduchým preložením na šírku 50 mm a pripojenie iskrového prístroja

 

TEXT: Ing. Stanislav Šutliak, PhD., EPISS – expertízna a projektová kancelária izolácií a striech stavieb
foto: archív autora

Literatúra:
1. http://buildingwithawareness.com/green-grass-glass-and-class/
2. https://www.asb.sk/stavebnictvo/strechy/zatekanie-plochej-strechy.-da-sa-tomu-skutocne-predist
3. https://www.linkedin.com/pulse/new-conductive-primer-ensures-accurate-electronic-leak-peter-brooks
4. www.episs.sk
5. Šutliak, S.: Súbor expertíznych a odborných posudkov. EPISS, 2009 – 2017.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2017.