Problematika projektovej dokumentácie

Zdroj: Shutterstock

Projektová dokumentácia by mala byť spracovaná do najmenších podrobností a riešiť všetky potrebné detaily stavby, aby počas realizácie nedochádzalo k najrozličnejším chybám, nezrovnalostiam a k zvyšovaniu finančných prostriedkov.

Pomerne často sa hovorí o zmene stavebného zákona a o jeho nedokonalostiach. Väčšinou sa táto diskusia týka procesu od prvotnej myšlienky investičného zámeru až po získanie stavebného povolenia. Áno, v stavebnom konaní je veľa legislatívnych krokov, ktoré sú nevyhovujúce, ale samotným získaním stavebného povolenia sa tento proces nekončí a rovnakú pozornosť by si zaslúžil aj ďalší proces. V legislatíve sú nejasnosti a sivé miesta, ktoré by bolo dobré právne ošetriť. Všetky tieto nedostatky totiž zbytočne predlžujú proces výstavby, prinášajú sporné situácie a stoja investora veľa času a zvyčajne aj peňazí.

V praxi sa často stretávame s názorom, že schválená projektová dokumentácia je vhodná aj na realizáciu a že realizačný projekt nie je potrebný. Čo sa týka projektovej dokumentácie, zákon č. 50/1976 Z. z. – Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) uvádza, že je potrebné sledovať a overiť súlad zhotovenia stavby s projektovou dokumentáciou schválenou v stavebnom konaní.

V praxi je však tento postup nevyhovujúci a v niektorých oblastiach skôr na škodu. Projektová dokumentácia predstavuje súbor komplexných informácií reprezentujúcich nároky investora, rôznych profesií a legislatívnych požiadaviek. Vzhľadom na dĺžku prípravy projektu od prvotných zámerov až po samotnú výstavbu informácie, ktoré sú v schválenej dokumentácii, nemusia byť aktuálne, nie sú realizovateľné, prípadne už nespĺňajú legislatívne požiadavky.

Zákon ani nedefinuje špecifické požiadavky na projektovú dokumentáciu a vzhľadom na jedinečnosť projektov by to ani nebolo úplne možné. Preto máme projektovú dokumentáciu spracovanú v rôznej kvalite a zvyčajne závisí od projektanta, pracovníkov stavebného úradu a od investora, či je ochotný investovať prostriedky do projektu a ísť aj nad rámec toho, čo sa zvyčajne v stavebnom konaní očakáva.

Jednou z možností je vypracovať projekt až do úrovne projektu na realizáciu stavby a tento dať na schválenie pri stavebnom konaní. Lenže spracovanie takejto dokumentácie si vyžaduje dlhší čas na prípravu, viac koordinácie a viac finančných prostriedkov.

Mnoho investorov vidí v počiatočných fázach takýto postup ako zbytočný. Problémy zvyčajne nastávajú už pri zazmluvňovaní dodávky stavebných materiálov a služieb. Pri slabo spracovanom projekte bez dostatku detailov, riešení kolízií, pracovných postupov, organizácie výstavby a bez detailného výkazu výmer je vzhľadom na rôzne štandardy realizačných firiem veľmi ťažké získať porovnateľné ponuky.

Nie vždy má investor dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí by dokázali tieto ponuky dostať na kvalitatívne rovnakú úroveň a mnohokrát je teda kritériom najnižšia ponuka, aj keď je rozsah ponuky nedostatočný alebo v nevyhovujúcej kvalite. Dodávateľ v tendrovom procese často nemá možnosť tento postup ovplyvniť a podať ponuku v lepšom štandarde, pretože by bol drahší a stratil by možnosť uspieť. Ak nie je dohodnutá stavba na kľúč alebo „design and build“, počas realizácie zvyčajne vznikajú nároky na tzv. naviac práce a každé schvaľovanie predstavuje obojstranne stratu času, energie a peňazí.

Zabezpečenie projektu na úrovni projektovej dokumentácie na realizáciu stavby však tiež nepredstavuje všeliek, keďže úroveň spracovania je variabilná a mnohokrát sa veľmi nelíši od dokumentácie na stavebné povolenie.

Nikdy nebude žiadny projekt úplne bez chyby, pretože každý človek je omylný, ale okrem náhodných chýb býva problémom nezachytenie zmien v legislatíve a normách, nepochopenie očakávaní investora, neexistujúca koordinácia profesií a nedostatočný dôraz na detaily, prípadne predimenzovanie alebo poddimenzovanie určitých parametrov.

Zadávatelia by sa mali preto viac zaujímať o projekt počas jeho prípravy a požadovať také riešenia, ktoré sú efektívne, spĺňajú ich očakávania a sú v súlade s legislatívou a normami. Určitou cestou, ako tomu predísť, je budovanie integrovaných projektových tímov, kde sa počas celého projektu na jednom mieste skoncentrujú všetci vrátane investora, projektantov, dodávateľov a operatívne riešia všetky problémy s prípravou a riadením stavby.

Ak investor nevie posúdiť projekt, je vhodné nájsť si partnera, ktorý ho bude zastupovať v úlohe poradcu a bude pripomienkovať projekt počas prípravy. Pri bežnej situácii, keď sa na problémy príde až v neskorších fázach, je zvyčajne už problematické projekt zmeniť a vyžaduje si to viac-menej spracovanie nového projektu a dvojitú prácu, prípadne aj otvorenie stavebného konania a požiadanie o zmenu stavby pred dokončením.

Bolo by vhodné otvoriť odbornú diskusiu na túto tému, štandardizovať úrovne spracovania stupňov dokumentácie a nemuselo by to byť ani na legislatívnej úrovni, ale mohlo by ísť o iniciatívu SKA alebo SKSI s tým, že jej osvojenie by mohlo byť na dobrovoľnej báze.

Za zváženie určite stojí lepšie využívanie moderných technológií a BIM, teda procesu, ktorý zahŕňa zhromažďovanie a koordináciu všetkých informácií o stavbe. Dôležité je, aby sa do tohto procesu zapojili všetky zúčastnené strany, či už investor, jednotlivé profesie projektantov, ale aj dodávatelia, prípadne budúci správcovia budov.

Pri správnej implementácii BIM možno očakávať spresnenie podkladov, lepšiu koordináciu, presnejšie výkazy výmer, lepšiu vizualizáciu pre klientov, minimalizáciu prestojov na stavbe z dôvodu riešenia kolízií a naviac prác a aj zjednodušenie prenosu informácií o stavbe ku klientovi, keďže model môže obsahovať informácie o stavbe, jednotlivé prvky možno prepojiť s výpočtami, technickými správami, plánovanou životnosťou, požiadavkami na údržbu a podobne.

BIM netreba chápať ako nadstavbu bežných procesov, a teda ako niečo, čo nás zdržuje a čo je navyše, ale ako základný systém, v ktorom zadefinujeme stavbu a jej vlastnosti, a z ktorého si následne vygenerujeme projektovú dokumentáciu. Nápomocné by bolo, keby sa ustanovil legislatívny rámec na využitie moderných technológií, aby bolo viac viditeľné, že tieto systémy majú zmysel. Pretože aj napriek tomu, že je potrebné vytlačiť tony papiera a priniesť ich na stavebný úrad na opečiatkovanie, sú v podstate považované za zbytočné.

Vykľučkovať z tohto legislatívneho rámca nebude jednoduché a určite si to bude vyžadovať veľa zmien v zaužívaných postupoch. Jedna z možností je zmeniť schvaľovací proces stavebného konania tak, aby sa v ňom schvaľovala predovšetkým architektúra a vzťahy s okolím.

Namiesto schvaľovania projektovej dokumentácie ostatných profesií by sa v tejto fáze mohlo viac zamerať na definovanie okrajových podmienok a ak by realizačné projekty spracovávala osoba s príslušnou kvalifikáciou a oprávnením, bolo by možné projekty počas prípravy a realizácie flexibilne upravovať v rámci vopred stanovených limitov.

Všetci by tak získali čas na dotiahnutie nezrovnalostí a projekt by sa mohol prispôsobiť konkrétnemu zhotoviteľovi, skutočným podmienkam na stavbe a podrobná dokumentácia by sa mohla predkladať pred kolaudáciou. Dnešný stav schvaľovania projektovej dokumentácie stavebným úradom vyvoláva dojem, že dokumentácia, ktorá je opečiatkovaná stavebným úradom, je bezpečná alebo spĺňa legislatívne nároky.

V skutočnosti však zo strany úradníkov prebieha väčšinou len formálna kontrola fyzickej prítomnosti dokumentácie s pečiatkou autorizovanej osoby. Zodpovednosť za obsah projektu je tak či tak na spracovateľovi dokumentácie a na tomto by sa nič nezmenilo.

V neposlednom rade by bolo dobré si uvedomiť, že projekčné práce majú hodnotu v percentách z hodnoty zákazky, ale pre chyby z nesprávne pripraveného projektu sa môžu vyšplhať až na desiatky percent. Preto by bolo na mieste investovať skôr do prípravy, moderných technológií, zmeny procesov a do výberu kvalitných projektantov. Takto investované finančné prostriedky by sa mohli potom v budúcnosti vrátiť v podobe znížených nákladov na výstavbu a prevádzku.

www.kamiprofit.sk

| Zdroj: KAMI PROFIT

Ing. Peter Czirák, oblastný riaditeľ Západ, Juh

firmy KAMI PROFIT, s. r. o.

TEXT: Ing. Peter Czirák, oblastný riaditeľ Západ, Juh firmy Kami Profit

FOTO: Kami Profit, isifa/Shutterstock