Poruchy v konštrukčných detailoch pri izolačných systémoch - 3. časť
Galéria(13)

Poruchy v konštrukčných detailoch pri izolačných systémoch – 3. časť

Partneri sekcie:

Ďalšou skupinou problémových detailov je realizovateľnosť detailov izolačných systémov. Veľmi často to súvisí s použitím nevhodných alebo nekvalitných hydroizolačných materiálov.


Realizovateľnosť detailov

Konštrukčný detail treba pripraviť tak, aby ho izolatér mohol kvalitne spracovať. Keď nemá miesto pre ruky a pracovné náradie, nemožno očakávať, že takýto detail bude kvalitný a spoľahlivý. Ako príklad slúži táto fotografia, na ktorej vidno, že tento detail sa riešil podľa toho, aký bol k nemu prístup. To znamená, že o dlhodobej spoľahlivosti možno iba snívať. Vytiahnutie na zvislé konštrukcie je nedostatočné, mechanické ukotvenie je umiestnené veľmi nízko. Novorealizovaný prechod odvetrávania kanalizácie cez pôvodný strešný plášť. Hydroizolačný povlak bol prevŕtaný a do diery bola vložená rúra z tvrdeného PVC. Asfaltový povlak bol okolo tejto rúry „rozšpachtľovaný“. Okrem toho, že PVC nie je dlhodobo zlučiteľné s asfaltom, nie je v moci človeka tento detail kvalitne riešiť, lebo ani ruky, ani nástroje sa tam jednoducho nezmestia. Prechádzajúca rúrka takisto neumožňuje funkčne napojiť hydroizolačný povlak.
Zakončenie hydroizolačného povlaku na prechádzajúcom telese sa dá , samozrejme, vyriešiť aj pomocou samolepiacich izolačných materiálov. Pri nich však bezpodmienečne treba vytvoriť taký podklad, aby na ňom samolepiaci pás držal, pričom dlhodobo. To však nie je jednoduché a vždy to kladie veľké nároky na pracovníkov, ktorí tento detail realizujú. Všeobecne je však výhodnejšie používať na ukončenie mechanické ukotvenie alebo zovretie objímkou. Nesystémová realizácia tyčového prierezu prechádzajúceho telesa. Prechádzajúce teleso nemá nijakú prírubu, teda hydroizolačný povlak sa nedá nikde privariť.
Konštrukčný detail typu „hračička“ vyhráva. Vyzerá to efektne, veľmi to nefunguje, no zato je to originálne. Pred týmto typom originality však úprimne varujem. Odporuje všetkému vrátane zdravého rozumu, ktorý hovorí, že konštrukčný detail je vhodné realizovať z čo najmenšieho počtu dielov izolácie. Prechod niekoľkých prvkov, ktoré sa nachádzajú blízko seba, je vždy komplikovaná, často neriešiteľná úloha. Práve takáto situácia je na tejto fotografii.
Jedným z pekných príkladov prechodov je tento izolovaný rebrík. Samozrejme, pri namáhaní nemá šancu vydržať bez trhlín a o vodotesnosti tohto detailu možno iba snívať. Na ďalšej fotografii sú zjavné trhliny, ktoré vyhadzuje hydroizolačný povlak, ktorým je tento detail ošetrený.
Na tomto obrázku je veľmi pikantná skrutka, ktorá vykúka z manžety prechodu. Ako vyzerá jej neviditeľný koniec? Bez akejkoľvek príruby alebo iného izolačného opatrenia vykúka z podkladového betónu, na ktorý je narazená táto viditeľná manžeta. Hromadný káblový prechod veľmi nízko nad hydroizolačným povlakom. V zime nikto nemôže zaručiť, že voda nepotečie po zväzkoch drôtov do interiéru objektu.
Dilatačný uzáver. Dilatácia je riešená vložením plechového profilu po hydroizolačný materiál – v tomto prípade oxidované pásy. Objemové zmeny hydroizolácie a tepelnej izolácie – penového polystyrénu – spôsobili, že sa všetko roztrhlo. Dilatačný uzáver v tomto prípade jednoducho nefunguje. Klasickú panelákovú dilatáciu pri rekonštrukciu jednoducho prestriekali polyuretánovou penou. Penové polyuretány majú iba malú schopnosť prenášať objemové zmeny bez prasklín. Preto toto riešenie nemôže byť z dlhodobého hľadiska spoľahlivé.

Podobne možno realizovať rozdelenie porúch aj v prípade ostatných izolačných systémov, dolných stavieb, interiérov, mostov, tunelov apod. Tými sa budem zaoberať v nasledujúcich článkoch.

Ing. Marek Novotný, súdny znalec v odbore stavebnej izolácie a stavebnej fyziky
Foto: autor