Stavebný odpad, jeho likvidácia a možnosti ďalšieho využitia
Galéria(2)

Stavebný odpad, jeho likvidácia a možnosti ďalšieho využitia

Partneri sekcie:

Aj na úseku stavebného odpadu sú v Slovenskej a Českej republike určujúcimi právnymi predpismi zákony o odpadoch (zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2001 Sb. o odpadech a o změně některých dalších zákonů), ktoré spolu s vykonávacími vyhláškami definujú pojem odpad, stavebný odpad a určujú pravidlá pri nakladaní s odpadom. Problematika likvidácie stavebného odpadu a možnosti jeho ďalšieho využitia sa pri súčasnej snahe o vytváranie dlhodobo udržateľného rozvoja a environmentálnej politiky stáva postupne jednou z prioritných tém.

Niektoré základné pojmy

Základné pojmy definujú vo svojich úvodných ustanoveniach oba zákony o odpadoch. Podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, platného v Slovenskej republike:
1. odpadom je hnuteľná vec (uvedená v samostatnej prílohe zákona), ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť,
2. pôvodca odpadu je každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov,
3. držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza,
4. odpadové hospodárstvo je činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie vzniku  odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a nakladanie  s odpadmi v súlade s týmto zákonom,
5. nakladanie s odpadmi je zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania,
6. zhodnocovanie odpadov je činnosť vedúca k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov (v samostatnej prílohe zákona),
7. zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí (uvedené v samostatnej prílohe zákona),
8.  zber odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov s cieľom ich prepravy,
9.  zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi,
10. triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov,
11. skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov,
12. skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov; za skladovanie odpadov sa nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku.

Stavebné odpady a odpady z demolácií

Stavebný odpad má významný podiel na celkovom množstve odpadov v spoločnosti. Podľa odborných odhadov pripadá na 1 obyvateľa približne 0,6 až 1,0 t stavebného odpadu ročne. Problematika likvidácie stavebného odpadu a možnosti jeho ďalšieho využitia sa tak pri súčasnej snahe o vytváranie dlhodobo udržateľného rozvoja a environmentálnej politiky stáva jednou z prioritných tém.

Stavebné odpady a odpady z demolácií definuje § 40c zákona č. 223/2001 Z. z., bližšie ich rozdeľuje na jednotlivé skupiny vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. V Českej republike platí vyhláška MŽP ČR č. 381/2001 Sb., kterou se stanoví Katalog odpadů, Seznam nebezpečných odpadů a seznamy odpadů a států pro účely vývozu, dovozu a tranzitu odpadů a postup při udělování souhlasu k vývozu, dovozu a tranzitu odpadů (Katalog odpadů). Stavebné a demolačné odpady sú v oboch predpisoch zahrnuté v kategórii č. 17 a sú identické.

Stavebné odpady a odpady z demolácií (podľa § 40c zákona č. 223/2001 Z. z.)

1. Stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb (udržiavacie práce), pri úprave (rekonštrukcii) stavieb alebo odstraňovaní (demolácii) stavieb (ďalej len stavebné a demolačné práce).
2. Držiteľ stavebných odpadov a odpadov z demolácií je povinný ich triediť podľa druhov (bližšie § 19 ods. 1 písm. b) a c) zákona), ak ich celkové množstvo z uskutočňovania stavebných a demolačných prác na jednej stavbe alebo súbore stavieb, ktoré spolu bezprostredne súvisia, presiahne súhrnné množstvo 200 ton za rok a zabezpečiť ich materiá­lové zhodnotenie.
3. Povinnosť podľa bodu 2 neplatí, ak v dostupnosti 50 km po komunikáciách od miesta uskutočňovania stavebných a demolačných prác nie je prevádzkované zariadenie na materiálové zhodnocovanie stavebných odpadov alebo odpadov z demolácií.
4.  Ten, kto vykonáva výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácie, je povinný stavebné odpady vznikajúce pri tejto činnosti a odpady z demolácií materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Stavebné odpady a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest) podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z. a MŽP ČR č. 381/2001 Sb.

  • betón, tehly, dlaždice, obkladačky a keramika,
  • drevo, sklo, plasty,
  • bitúmenové zmesi, uhoľný decht a dechtové výrobky,
  • kovy (vrátane ich zliatin),
  • zemina (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných plôch), kamenivo a materiál z bagrovísk,
  • izolačné materiály a stavebné materiály obsahujúce azbest,
  • stavebný materiál na báze sadry,
  • iné odpady zo stavieb a demolácií.

Recyklovateľný stavebný odpad

Za recyklovateľný stavebný odpad možno považovať všetko, čo sa dá zo vzniknutého stavebného odpadu využiť. Do tejto skupiny patrí:

Zemina

Ide zvyčajne o prebytočnú zeminu z výkopov. Najčastejšie sú v nej zastúpené prírodné materiá­ly – piesok, štrk, íl, hlina, kamene, skaly. Ak tieto materiály nie sú znečistené škodlivinami, dajú sa využiť ako klasické materiály získané ťažbou. 

Stavebná sutina a zmiešaný stavebný minerálny odpad

Táto skupina predstavuje asi najväčšie percento spracovávaného odpadu a zároveň širokú zmes stavebných látok. Ich významnú časť tvoria spojivá – látky, ktoré majú schopnosť spájať iné sypké alebo kusové materiály a vytvárať pevný materiál, čiže hliny, asfalty, malty a pod. Zmiešaný stavebný odpad, ktorý vzniká pri rekonštrukciách alebo demoláciách objektov, je z hľadiska výroby recyklátov nevyhnutné dotriediť na ďalšie využitie vzniknutej suroviny v stavebnom priemysle.

Drvený zmiešaný stavebný minerálny odpad sa môže uplatniť napr. pri spevňovaní hrádzí, stavbe miestnych komunikácií, na zásypy a vyrovnávanie terénov a pod.

Tehly

Samostatnú kategóriu tvoria tehly, z ktorých možno drvením vyrábať tehlový recyklát s po­užitím do cementových mált alebo na úpravy nestmelených povrchov vozoviek. Zmesový tehlový recyklát výborne prepúšťa vodu a pri nestmelených povrchoch vozoviek sa preukázali jeho dobré úžitkové vlastnosti. Využitie tohto materiá­lu môže pritom pri budovaní takýchto vozoviek znížiť náklady až o 80 % v porovnaní s tradičným spôsobom, ktorý využíva primárne suroviny.

Tehlový recyklát so zrnitosťou do približne 80 mm frakcie 0 – 16 mm a 32 – 80 mm možno využiť na výrobu tehlobetónu. Ten možno využívať ako výplňové murivo pri monolitických konštrukciách, ako prísadu do prefabrikovaných prvkov a na prípravu vibrolisovaných tvárnic.

Odpady z demolácie ciest

Tieto odpady (asfalt, asfaltobetón) vznikajú pri rekonštrukciách komunikácií, rekonštrukciách a realizácii inžinierskych sietí pod vozovkami, pri likvidácii starých ciest a pod. Pri týchto činnostiach vznikajú dve skupiny odpadov – z vrchnej vrstvy tvorenej prevažne živičným krytom a spodných vrstiev tvorených betónom, resp. kamenivom.

Živičné zmesi možno opätovne využiť najmä:

  • pri výrobe novej zmesi v obaľovacích súpravách,
  • ako náhradu štrkopieskov pri zásypoch inžinierskych sietí,
  • ako násypový materiál pod komunikácie,
  • ako materiál pri úprave spevnených plôch.

Asfaltový recyklát sa odporúča najlepšie využiť:

  • bez pridania nového spojiva k recyklátu na spodné podkladové vrstvy na málo zaťažené vozovky, pri výstavbe menej namáhaných dopravných plôch (parkoviská) a pod.,
  • pridaním hydraulického spojiva (cement, vápno) na nové stmelenie podkladovej vrstvy vozoviek.

Betón

Odpadový betón sa získava pri búraní betónového krytu ciest, výstavbe ciest, realizácii výkopov pre rozvody, pri demoláciách a pod. Betónový recyklát možno znovu využiť ako výplň do betónov, náhradu prírodného kameniva alebo ako podkladový betón do vozoviek, ako ochrannú vrstvu cestných komunikácií alebo železničného podložia alebo ako náhradu prírodného kameniva do konštrukčných betónov nižších tried a pod. 

Recyklácia a recykláty

Pri príjme sa odpady rozdeľujú podľa katalógu odpadov (vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., MŽP ČR č. 381/2001 Sb.), pričom sa špecifikuje ich pôvod, množstvo, údaje o držiteľovi a pod. Podľa druhu sa separovane ukladajú na vymedzené plochy a pripravujú na recykláciu.

Recyklované materiály vznikajú vhodnou kombináciou drvenia a triedenia na frakcie s ohľadom na maximálne využitie v stavebnej výrobe. Recyklát je výrobok, ktorý vznikol v procese spracovania stavebného odpadu. Až pretriedením podrveného stavebného odpadu vzniká kvalitný recyklát. Podľa (veľkosti) hrúbky zrna sa rozdeľuje na rozličné samostatné frakcie – zväčša 0 – 8 mm, 8 – 16 mm, 16 – 32 mm a 32 – 63 mm. 
Jednotlivé druhy recyklovaných materiálov sú plnohodnotnou a cenovo výhodnou náhradou prírodných materiálov a majú široké uplatnenie – či už ako zásypové materiály, pri budovaní komunikácií, spevnených plôch, lesných ciest, protihlukových valov, úpravách terénu a pod.

Recyklát z betónu je vhodný aj ako vstupný materiál pre betonárky na výrobu betónov nižších pevnostných tried. Živičný recyklát je zase vstupnou  surovinou pre obaľovne alebo ako podkladová vrstva pod živičné povrchy. Pri dodržaní technologických postupov možno z recyklátov vyrábať základné stavebné prvky vhodné pre stavby s menšou náročnosťou na pevnosť v tlaku.

Kvalitu recyklátov ovplyvňuje nielen samotná technológia, ale aj organizácia práce a celkový logistický systém chodu recyklačného zariadenia. Za ostatné roky sa ustálila všeobecne uznávaná a používaná konfigurácia výrobného procesu, v ktorej na dosiahnutie kvalitného recyklátu nesmú chýbať minimálne tri základné technologické operácie – predtriedenie, drvenie a triedenie. V prípade spracovávania stavebných odpadov s obsahom kovov (napr. železobetóny) je nevyhnutné použiť aj magnetický separátor. Bolo by vhodné začať po­užívať aj ďalšiu technologickú operáciu – separáciu ľahkých a prachových častí, príp. pranie, ktorá je už bežná v recyklačných zariadeniach v niektorých štátoch EÚ.

V praxi môžu nastať aj prípady mobilného drvenia a triedenia, tzn. spracovania stavebných odpadov, ako sú asfalt alebo betón, priamo na stavbe. Na mieste vzniku týchto odpadov sa postaví recyklačná linka, ktorá obsahuje nakladač, mobilný drvič a príp. aj triedič.

Vhodnosť recyklátov na nové použitie v stavebníctve sa overuje pravidelným vykonávaním skúšok akreditovaným skúšobným laboratóriom, a to tak z hľadiska ochrany životného prostredia, ako aj z hľadiska ich použitia.

Silvia Friedlová
Foto: STRABAG

Literatúra
1. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
2. Zákon č. 185/2001 Sb. o odpadech a o změně některých dalších zákonů (platné znění).
3. Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.
4. Vyhláška MŽP ČR č. 381/2001 Sb., kterou se stanoví Katalog odpadů, Seznam nebezpečných odpadů a seznamy odpadů a států pro účely vývozu, dovozu a tranzitu odpadů a postup při udělování souhlasu k vývozu, dovozu a tranzitu odpadů (Katalog odpadů).
5. www.stich.sk.
6. www.azs98.cz.


Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 3/2008.