Inžinierske stavby

História tohto dominantného mostného objektu stavby diaľnice cez Považskú Bystricu sa začala písať už v roku 2001. Po dlhotrvajúcich sporoch o koncepciu vedenia trasy diaľnice D1 v úseku Sverepec – Vrtižer sa vtedy investor stavby – Riaditeľstvo diaľnic – rozhodol zamietnuť finančne nákladné tunelové varianty trasy a v ďalšej etape projektovej prípravy sa orientovať na estakádny variant vedenia trasy diaľnice D1 cez Považskú Bystricu. Tento variant sa totiž počas predchádzajúceho obdobia viackrát porovnával s tunelovými variantmi a vo všetkých posudkoch domácich aj zahraničných expertov bol vyhodnotený ako najvhodnejší.

Spoločnosť ALPINE SLOVAKIA, spol. s r. o., ktorej vlastníkom je rakúska firma Alpine Bau, bola založená v roku 2004. Jej prioritou je v súčasnosti rozvoj v oblasti inžinierskych stavieb. O začiatkoch činnosti a etablovaní na slovenskom trhu sme sa porozprávali s prokuristom spoločnosti Ing. Jurajom Pojezdálom.

V prvej časti článku sme predstavili prvý z úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra, západ – Selenec, ktorý je vo výstavbe ako súčasť PPP projektu. Ďalšími dvoma úsekmi, ktorých projektovú dokumentáciu takisto zabezpečila spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s., sú úseky Selenec – Beladice a Banská Bystrica, severný obchvat.

Rýchlostná cesta R1 nie je výnimkou v porovnaní s tými slovenskými diaľnicami, ktoré majú za sebou dlhé obdobie rozličných koncepcií a zmien, kým príde čas na ich výstavbu. R1 má však aj jednu výnimočnosť – jej súčasťou budú úseky, ktorých výstavba a údržba sa bude riadiť koncesnou zmluvou.

Na vypracovanie návrhu zabezpečenia a vlastné zabezpečenie stavebných konštrukcií je nevyhnutné mať čo najpresnejšiu informáciu o ich stavebnom a technickom stave a poznať históriu výstavby, resp. vykonaných opráv a rekonštrukcií. V prípade rekonštrukčných prác mostných objektov sa situácia pri získavaní potrebných informácií komplikuje obmedzeným prístupom k jednotlivým stavebným prvkom a limitovanou možnosťou získať informácie o stave najmä základových konštrukcií. V tomto prípade prichádzajú vhod nové metódy získavania doplňujúcich informácií, akou je napríklad videoendoskopia – prehliadka vrtov, resp. iných stiesnených priestorov pomocou kamery s možnosťou farebného záznamu.

Slovenská republika v súčasnosti prechádza dôležitou etapou budovania diaľničnej a cestnej siete. Dlhodobo rozpracované projekty sa uzatvárajú a na ďalšie sa pripravujeme. O tých, ktoré v odborných kruhoch najviac rezonujú, nám porozprával Ing. Igor Choma, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

(2. časť druhej etapy diaľnice D1 Fričovce – Prešov-západ) Diaľnica D1 je súčasťou multimodálneho koridoru číslo V vetva A smerujúceho cez slovenské územie v smere Bratislava – Žilina – Prešov­ ­– Košice až do Užhorodu na Ukrajine. V úseku Svinia – Prešov-západ je súčasťou základného diaľničného ťahu na Slovensku, ktorý po dobudovaní bude súčasťou európskej cesty E 50.

Výstavba prvých úsekov diaľnice D1 sa začala už v roku 1972. Po viac ako tridsiatich rokoch sa zrealizovali a do užívania uviedli všetky úseky diaľnice D1 pred mestom Považská Bystrica a za ním. Posledným bielym miestom na diaľničnej mape medzi Bratislavou a Žilinou tak zostalo už len mesto Považská Bystrica. V súčasnosti zostáva pre dokončenie Spojnice Bratislava – Žilina zrealizovať posledný úsek diaľnice v dĺžke 9 595 m, prechádzajúci týmto mestom.

Zvýšenie priepustnosti diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava navýšením počtu jazdných pruhov nevyhnutne vyvolalo nutnosť úpravy súčasného telesa vozovkovej časti, ale aj sanácie stavebných objektov, ktoré boli na dosiahnutie uvedeného cieľa limitujúce.

Príspevok sa zaoberá návrhom modernizácie žst. Púchov v rámci „modernizácie železničných tratí“ v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry aj zvýšenie výkonnosti trate, zvýšenie maximálnej traťovej rýchlosti a ponúknutie vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Výstavba železničného tunela „Turecký vrch“, dlhého takmer 1800 m, je súčasťou modernizácie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Práce na úseku projektu Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v celkovej hodnote takmer 264 mil. € (7,953 mld Sk), na ktorých podiel Skanska predstavuje približne 20%, zabezpečuje Združenie „Nové Mesto - Zlatovce 2009“ pod vedením akciovej spoločnosti OHL ŽS. Po ukončení modernizácie trate na jar v roku 2013 bude železničná trať pripravená na rýchlosť 160 km/hod. a pre súpravy s vozňami s výkyvnými skriňami na rýchlosť do 200 km/hod. 

Výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií je z hľadiska financovania zahrnutá do operačného programu Doprava (OPD). Veľká časť operačného programu zahŕňa financovanie rýchlostnej cesty R1, ktoré je zároveň plánované prostredníctvom PPP projektov. Po vyňatí R1 z operačného programu sa uvoľnia aj finančné prostriedky, ktoré by bolo možné použiť na cesty I. triedy. Znamenalo by to vzostup investičných akcií, v súčasnosti obmedzených výškou štátneho rozpočtu.

Jednou z hlavných činností Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) je príprava a realizácia opráv a výstavba diaľnic a rýchlostných­ ciest na základe vládou schváleného Plánu rozvoja diaľnic a ciest SR. Jednotlivé investičné akcie sú financované okrem zdrojov zo štátneho­ rozpočtu aj z európskych fondov, úveru a predaja diaľničných nálepiek. O zhodnotení tohtoročných investícií a ďalších plánoch­ sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS, a. s., Igorom Chomom.

Rozvoj ekonomiky Slovenska so zvyšujúcimi sa nárokmi na prepravné vzťahy vyvoláva potrebu urýchleného dobudovania siete diaľnic a rýchlostných ciest. Narastajúca intenzita automobilovej dopravy sa na existujúcich štátnych cestách prejavuje ich preťažením, hlavne v častiach nadväzujúcich na už vybudované diaľnice. Jeden z takýchto kritických úsekov je aj cesta I/61, ktorá vedie cez mesto Považská Bystrica, v úseku od Sverepca po Vrtižer.

V prvej časti článku sme priniesli základné informácie o podchodoch pre cestujúcich realizovaných v rámci modernizácie železničných tratí­ v sieti ŽSR. Otvorili sme témy, ktoré sa projektantom javia ako problematické z pohľadu legislatívy, návrhu a realizácie. Ďalej­ sme priniesli naše poznatky (vlastný monitoring), skúsenosti a možné technické riešenia vedúce k funkčnej a bezpečnej prevádzke­ podchodov­. V druhej časti sa zaoberáme ďalšími  témami so špecifickými problémami.