Grandiózna cesta po južných parížskych bulvároch

Grandiózna cesta po južných parížskych bulvároch

Krásavica na Seine si od čias výstavby mestského diaľničného okruhu nepamätá taký významný počin, akým je návrat električiek do ulíc Paríža. Práce na tomto projekte v znamení veľkolepých zmien verejného priestoru od reorganizácie dopravy až po početné úpravy komunikácií, križovatiek, zelených plôch a mestského mobiliáru sa začali v lete roku 2003. Investor sa obyvateľom a podnikateľom v dotknutých okrskoch navyše zaviazal, že práce sa skončia v avizovanom termíne a po troch rokoch života na stavenisku sa dočkajú vyššej kvality spoločného priestoru. Či parížska električka dokázala presvedčiť o tom, že nie je iba dopravným prostriedkom, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Urbanistický koncept

Prvá parížska linka pomenovaná ako T3 prechádza po južnom okraji hlavného mesta medzi Pont de Garigliano na západnej strane a Port d´Ivry na východe. V rámci svojej trasy, ktorá meria 7,9 km, zabezpečuje obsluhu viacerých významných miest Paríža, ako je výstavisko Porte de Versailles, európska nemocnica Georga Pompidoua, parky Montsouris, Georga Brassensa a André Citroëna, štadión Charléty či medzinárodné univerzitné mestečko. Základnou myšlienkou konceptu je vytvoriť príležitosť na lepšiu organizáciu priestoru a splnenie nárokov jednotlivých užívateľov naň. Električka je ekologická, tichá a vyznačuje sa pravidelnosťou premávky. Zodpovedá súčasným požiadavkám na mestskú mobilitu, lebo vďaka rýchlosti a komfortu ponúka alternatívu individuálnej automobilovej dopravy. Uľahčuje prepravu početnej skupiny obyvateľov regiónu Paríža a prispieva tiež k lepšiemu prepojeniu s okrajovými štvrťami na juhu a východe Paríža.

Hierarchia mestských bulvárov

Každý z užívateľov má k dispozícii adekvátny priestor. Chodci sú v hierarchii priestoru južných parížskych bulvárov na prvom mieste, čo je pre obyvateľov slovenských miest len ťažko predstaviteľné. Preto sa veľká pozornosť venovala práve navráteniu ich pôvodnej mestskosti. Pred začlenením električky pripomínali skôr diaľnicu v meste ako mestský bulvár. V cestnom profile je to však električka, ktorá má prioritu za každých normálnych okolností, aby sa zabezpečila jej rýchla a plynulá doprava.
Pôvodný stav
Verejnú dopravu zabezpečuje autobusová linka PC1, ktorá premáva vo vlastnom vyhradenom pruhu. Priestor, ktorý si nárokuje individuálna automobilová doprava, však neumožňuje jednoduchý pohyb peších, najmä pri prechádzaní na druhú stranu bulváru.
Súčasný stav
Celý priestor bulváru je od základov zmenený. Chodníky sú širšie, vznikli nové cyklistické trasy, električková platforma nahradila vyhradené pruhy pre autobusovú linku, pričom umožnila zachovať dvojpruhovú komunikáciu v oboch smeroch. Povrch rôznych druhov komunikácií, počnúc pešími trasami a končiac cestnou dopravou, sa vzájomne odlišuje, aby vyhradenie priestoru pre jednotlivých užívateľov bolo zrejmé na prvý pohľad.

Mobiliár a dizajn

Špeciálna pozornosť sa venovala architektonickému riešeniu vrátane mestského mobiliáru, parkových úprav či unikátneho celkového vzhľadu. Napokon, nielen rozsah prác, ale aj jedinečnosť návrhu zodpovedajú nárokom svetovej metropoly.

Električka je začlenená do konceptu vyrastenej zelene tak, aby spolu vytvorili dojem veľkého kontinuálneho parku pozdĺž celej jej trasy. „Vďaka urbanistickým a architektonickým zásahom sa bulváre Maréchaux premenili na akési korzo, kde pohybovať sa je hrou, čiže nejde iba o miesto, kadiaľ treba rýchlo prejsť,“ vysvetľuje architekt Antoine Grumbach, pod ktorého taktovkou návrh vznikal. Michel Desvigne, krajinný architekt, ktorý spolupracoval s architektom, dodáva: „Koncept bulváru-parku umožňuje celkom zmeniť tvár bulvárov Maréchaux.“

Grumbachov ateliér koncipoval zastávky električiek, ktoré okrem nevyhnutného mobiliáru poskytujú priestor aj stromom. Tie sa stali leitmotívom pre dizajn prístreškov či stĺpov elektrického trakčného vedenia. Stĺpy sú šikovne umiestnené pomedzi stromoradie. Tým, že ich nevyhnutnú prítomnosť využili na zavesenie väčšiny pouličného osvetlenia, dosiahli odbremenenie parteru od vizuálnych prekážok. Tento koncept ďalej prepracoval Louis Clair, ktorý električke vdýchol zmysel pre nočný život vďaka špeciálnemu bielemu osvetleniu. V noci pomáha orientácii na bulvároch, pričom zostáva skôr estetickým ako funkčným osvetlením. 

Paríž však ide ešte ďalej. Osobitému dizajnu sa podrobili aj električkové vozne, ktoré dostali originálny grafický a farebný koncept. Vonkajšia povrchová úprava reflektuje farby použité v interiéri vozňov a pridáva niekoľko symbolov z parížskeho života – „kandelábre“ francúzskej metropoly, fontánu Wallace, šálku kávy – či symboly premeny bulvárov – zeleného panáčika zo semafora, bicykla alebo lístie stromov. Starostlivosť, ktorú možno na „palube“ precítiť, podnecuje cestujúcich, aby vnímali a precítili mesto prostredníctvom veľkých „vitrínových“ okien.  

Názov stavby : Električka T3
Miesto stavby: bulváre Maréchaux, 13., 14. a 15. okrsok, Paríž
Investori: mesto Paríž (30,08 %), RATP – dopravný podnik regiónu Paríža (27,39 %), región Ile-de-France (26,11 %), štát (16,3 %)
Autori arch. riešenia:  Antoine Grumbach – architekt-urbanista, Michel Desvigne – krajinná architektúra, Louis Clair – koncept osvetlenia
Dizajn električkových vozňov: Régine Charvet-Pello – hlavný koncept exteriéru a interiéru, Vonnik Hertig – farebný koncept interiéru a návrh textílií sedadiel, Emmanuel Fédon a Luc Maillet – návrh grafických bandáží na vonkajšom povrchu vozňov
Začiatok realizácie: júl 2003 (začiatok prekládky sietí)
Uvedenie do prevádzky: 16. december 2006
Celkové náklady: 311,5 milióna eur

Stavba parížskej električkovej trate v číslach

  • takmer 40 km koľajníc
  • 36 000 m2 trávnika
  • viac ako 200 km káblov
  • 1 0 00 vysadených stromov
  • takmer 9 000 m2 prerobených komunikácií
  • viac ako 32 km položených obrubníkov
  • 460 stĺpov el. vedenia, z toho 80 % slúži na pouličné osvetlenie
  • 35 upravených križovatiek
  • 28 300 m2 žulovej dlažby
  • 9 400 m2 mozaikovej dlažby
  • 12 800 m2 žulových dosiek
  • takmer 4 000 bodov osvetlenia na bulvároch ­Maréchaux
  • takmer 2 000 pracovníkov a 300 zainteresovaných firiem

T3 v číslach

100 000 – počet cestujúcich denne prepravených touto linkou, čo predstavuje dvojnásobok oproti linke autobusu s rovnakou dĺžkou trasy
25 % – predpokladaná redukcia indivi­duálnej automobilovej dopravy
1 100 – počet vysadených stromov v rámci komplexnej krajinnej úpravy v okolí električkovej trate
36 000 m2 – plocha trávnatého porastu električkovej platformy, čo predstavuje 2/3 z celkovej plochy jej trasy
17- počet staníc (zastávok)
od 5:00 hod. do 0:30 hod. – prevádzka linky električky, ktorá premáva sedem dní v týždni
4 minúty – interval premávky električky v dopravnej špičke
38 % – úspora času pri preprave električkou od začiatku po konečnú zastávku oproti preprave autobusom
24 minút – čas potrebný na prepravu električkou od začiatočnej po konečnú zastávku 
7,9 km – dĺžka trasy električky T3

Lucia Hakelová
Foto: Mairie de Paris