Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Vailant

Obnova fasády Národného pamiatkového ústavu

image 83692 25 v1

Pôvodný vzhľad fasády sa podarilo zachovať použitím tepelnoizolačných dosiek na báze rezolovej peny. Ich súčiniteľ tepelnej vodivosti umožnil použiť dosky s hrúbkou 80 mm pri splnení predpísaných požiadaviek.

Pri obnove pamiatkovo chránenej budovy v centre Ostravy sa zohľadnili predovšetkým požiadavky projektanta, ktoré vyplývali zo zadania nového užívateľa – NPÚ územného odborného pracoviska Ostrava. Hlavnou požiadavkou bolo zachovanie tvarových proporcií a štruktúry fasády budovy, z čoho jasne vyplynula požiadavka na čo najmenšiu hrúbku tepelnej izolácie použitej v rámci systému ETICS. Zároveň však bolo nevyhnutné splniť požiadavku na čo najefektívnejšie zateplenie budovy, konkrétne dodržanie nielen požadovaných, ale aj odporúčaných hodnôt súčiniteľa prechodu tepla U v súlade s platnými normatívnymi predpismi (ČSN 73 0540-2), v tomto prípade hodnotu U = 0,25 W/(m2.K).

Pôvodne išlo o budovu bývalého Okresného sociálno-zdravotníckeho ústavu z 30. rokov 20. storočia. Budova sa vy­užívala ako zdravotnícke zariadenie až do roku 2010, keď o ňu prejavil záujem Národný pamiatkový ústav. V tom čase budovu vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V rámci obnovy sa mala realizovať obnova pôvodného vzhľadu stavby, obnova interiéru a zlepšenie tepelnej ochrany.

Obnova zahŕňala:

  • nové skladby jednoplášťových plochých striech s klasickým poradím vrstiev,
  • vysušenie a opravu soklového muriva vrátane novej zvislej hydroizolácie a drenáže,
  • výmenu otvorových výplní,
  • zateplenie obvodovej konštrukcie pomocou ETICS.

Obr. 1 Pôvodný vzhľad budovy súčasného sídla Národného pamiatkového ústavu v Ostrave.

Obr. 1 Pôvodný vzhľad budovy súčasného sídla Národného pamiatkového ústavu v Ostrave.

Pre investora bolo kľúčové opraviť predovšetkým fasádu, a to do čo najvernejšej podoby s pôvodnou brizolitovou omietkou s prímesou sľudy (obr. 1 a 2). Na základe porovnania súčiniteľov tepelnej vodivosti najčastejšie používaných materiálov a ich dosadením do tepelnotechnického výpočtu vybrali tepelnú izoláciu na báze rezolovej peny. Jadro dosky tvorí tuhá rezolová pena s uzatvorenou bunkovou štruktúrou. Doska má na obidvoch stranách povrchovú úpravu – netkanú textíliu na báze skla, ktorá sa s jadrom spája počas výrobného procesu. Výrobok sa štandardne predáva s rovnými hranami s rozmerom 1 200 × 400 mm, dosky s hrúbkou väčšou ako 140 mm majú poldrážku. Hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ je na úrovni už od 0,020 W/(m . K). Vďaka tomu sa požiadavky podarilo splniť už pri hrúbke dosky 80 mm.

Obr. 2 Obnovená fasáda budovy súčasného sídla Národného pamiatkového ústavu.

Obr. 2 Obnovená fasáda budovy súčasného sídla Národného pamiatkového ústavu.

Výhodou tohto riešenia bola nielen estetická kvalita fasády, pričom odpadol efekt „zapustených okien“, ale aj jednoduchšia realizácia zateplenia. Na kotvenie dosiek postačovali pri hrúbke 80 mm kotvy s menšou dĺžkou. Ak by sa použila tradičná tepelná izolácia, bolo by vzhľadom na sprísnené normalizované požiadavky na tepelnotechnické parametre nevyhnutné aplikovať dosky s hrúbkou až 160 mm. To by znamenalo skomplikovanie prác a výsledný dojem z fasády zateplenej pomocou ETICS by nespĺňal želané estetické parametre.

Ako sa postupovalo pri obnove?

V prvom kroku sa odstránila stará brizolitová omietka. Z obvodového tehlového muriva sa následne odstránili nečistoty, mastnota a všetky oddeľujúce sa vrstvy, prípadne materiály rozpustné vo vode. Keďže povrch použitých dosiek na báze rezolovej peny nie je možné dodatočne upravovať brúsením, bolo nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť rovnosti podkladu. Nerovnosti väčšie ako 10 mm/m sa vyrovnali cementovou maltou. Z dôvodu zvýšenej priľnavosti a zníženej nasiakavosti sa na podklad naniesol penetračný náter. Založenie ETICS sa realizovalo pomocou zakladacej lišty, a to podľa hrúbky použitých tepelnoizolačných dosiek. Vzhľadom na plánované použitie finálnej brizolitovej omietky sa muselo použiť špeciálne systémové príslušenstvo. Na zakladací profil sa preto nasadil ukončovací profil brizolitovej omietky – Profil sokel Pral 15 mm. Následne sa na tepelnoizolačné dosky nanieslo lepidlo a dosky sa bezprostredne nalepili na pripravený podklad obvodového muriva (obr. 3). Počas lepenia ani stierkovania sa nesmie lepiaca malta či stierka dostať na bočné steny tepelnoizolačných dosiek. Dosky sa kladú na väzbu tak, aby nevznikli priebežné deliace škáry.

Obr. 3 Aplikácia tepelnoizolačných dosiek na pripravený podklad obvodového muriva

Obr. 3 Aplikácia tepelnoizolačných dosiek na pripravený podklad obvodového muriva

Zároveň treba dodržať pravidlo orezania škár v rohoch otvorov (obr. 4). V mieste ostení otvorov sa odporúča nalepiť najskôr dosky na plochu s presahom. Následne sa do špalety vlepí tepelná izolácia. Po zatvrdnutí lepiacej malty sa zarovnajú s vnútornou plochou ich odrezaním a prípadným zbrúsením. Stabilizácia tepelnoizolačného systému sa vykonala po zatuhnutí lepiaceho tmelu mechanickým kotvením dosiek do nosného obvodového muriva. Na kotvenie sa použili kotvy s oceľovým tŕňom. Presný typ, počet a kotviacu hĺbku navrhol projektant v závislosti od kvality podkladu a od výťažnej sily zistenej výťažnou skúškou kotiev. Na prikotvené tepelnoizolačné dosky sa naniesla základná vrstva lepiacej stierky s hrúbkou 4 mm, do ktorej sa vtlačila sklenená textília s presahom pásov minimálne 100 mm. Tá sa následne zatrela vrchnou vrstvou stierky. Základná vrstva pod finálnu omietku sa realizovala v jednom kroku. Celková hrúbka základnej vrstvy musí byť minimálne 5 mm a maximálne 7 mm. Jej finálny povrch sa upravil zubovým hladidlom. Na zvýšenie priľnavosti a spracovateľnosti finálnej brizolitovej omietky sa vykonalo vodorovné zubovanie základnej vrstvy (obr. 5). Nasledovala technologická prestávka na zaschnutie základnej vrstvy (1 mm hrúbky = 1 deň schnutia).

Obr. 4 Nalepenie tepelnoizolačných dosiek okolo okien

Obr. 4 Nalepenie tepelnoizolačných dosiek okolo okien

Obr. 5 Zhotovenie povrchu základnej vrstvy pod finálnu omietku

Obr. 5 Zhotovenie povrchu základnej vrstvy pod finálnu omietku

Jednou z hlavných požiadaviek investora bolo čo najvernejšie zachovať podobu fasády s pôvodnou brizolitovou omietkou s prímesou sľudy, realizovanou ručným nahadzovaním. Farebnosť pôvodnej omietky sa zistila spektrálnou analýzou. Farebnosť omietky sa potom navrhla za účasti projektanta a zástupcu Národného pamiatkového ústavu. Veľmi dôležitým krokom pri nanášaní finálnej omietky bolo jej okamžité stiahnutie zubovým hladidlom hneď po nahodení, čím sa z nej vytlačili vzduchové bubliny. Tým sa zabránilo neskoršiemu popraskaniu. Nasledujúci deň sa povrch omietky zoškrabal špeciálnym hladidlom s hrotmi z nahodenej hrúbky 10 až 12 mm na 8 až 10 mm. Budova sa po obnove slávnostne otvorila v novembri 2015. Okrem už uvedeného sídla Národného pamiatkového ústavu sa tu nachádzajú priestory na prednášky a výstavy, nová knižnica, výskumná miestnosť a v moderných depozitoch tu budú uložené archeologické vykopávky. Zároveň sa tu nachádza pamätné miesto na uctenie obetí nacistickej perzekúcie. Obnova fasády sa realizovala v mesiacoch júl a august 2015, keď v Českej republike panovali extrémne horúčavy. Napriek tomu realizačná firma vykonala obnovu v súlade s odporúčanými technologickými postupmi a v zmluvne dohodnutom termíne.

Použitá tepelná izolácia

Kingspan Kooltherm® K5 Kontaktná fasádna doska na báze rezolovej peny. Jadro dosky z tvrdej rezolovej peny s uzatvorenou bunkovou štruktúrou s povrchovou úpravou – netkanou textíliou na báze skla na obidvoch stranách dosky.

Pôvodná verzia textu vyšla v časopise DEKTIME, ktorý vydáva spoločnosť Stavebniny DEK, a. s.

Text: Ing. Oldřich Pozdílek, technický konzultant spoločnosti Kingspan Izolace, Ing. Jiří Vilášek, technik Ateliéru DEK
foto: ing. marián jurga, Ms architektura & design, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.