Public-Private Partnership po slovensky

Budovanie a prevádzku infraštruktúry tradične zabezpečuje predovšetkým verejný sektor. Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie je participácia súkromného sektora na budovaní a prevádzke infraštruktúry zatiaľ relatívne nesmelá. Vo všeobecnosti PPP vystihuje fakt, že súčasne ide o významnú investíciu a dlhodobé poskytovanie služieb. Súkromný partner zabezpečuje financovanie a výstavbu investične náročnej infraštruktúry a súčasne ako protihodnotu dostáva právo na prevádzku a poskytovanie služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry.

Nevýhodou PPP je veľmi komplikovaný vzťah, z ktorého môžu vyplývať pre verejný sektor rozličné riziká. Druhou nevýhodou je skutočnosť, že štát dokáže spravidla zabezpečiť finančné zdroje potrebné na realizáciu projektov za nižšiu cenu ako súkromní investori. Naopak výhodou PPP je najmä to, že súkromní investori bývajú efektívnejší ako verejný sektor. Majú väčšiu motiváciu projekt efektívne pripraviť a realizovať. To sa prejaví napríklad v optimálnom projektovaní, v dodržaní termínu odovzdania stavby a v dohodnutých investičných nákladoch, ale aj v zabezpečení kvality investície, ktorá sa prejaví v nižšej potrebe prevádzkových nákladov.

Existujú dva základné dôvody, pre ktoré sa zvyšujú aktivity súkromného sektora v oblasti infraštruktúry. Prvým je fakt, že súkromný sektor je pri realizácii veľkých investícií zvyčajne efektívnejší ako verejný sektor. Druhým dôvodom je, že prostredníctvom účasti súkromného sektora možno zabezpečiť kvalitnejšiu infraštruktúru bez okamžitého vplyvu na výdavky rozpočtu verejnej správy. Práve druhý dôvod bol pre vládu pri schvaľovaní variantu PPP prvoradý. Aj rezort dopravy uznáva, že jedným z dôvodov bolo, aby náklady na výstavbu diaľnice zdanlivo nezaťažovali verejné financie. Plán diaľničného prepojenia je daný a potenciálny investor sa ním musí riadiť.

Pilotným projektom PPP a prvou súkromnou diaľnicou zároveň by mal byť 29 kilometrov dlhý úsek Lietavská Lúčka – Turany. Jeho súčasťou bude aj najdlhší 8 km tunel Višňové – Dubná Skala. Projekt má ukázať, ako súkromné firmy zvládnu výstavbu diaľnice na jednom z najnáročnejších úsekov v SR. Nemalo by sa  však zabúdať na to, že Slovensko nemá s manažovaním PPP v podstate nijaké skúsenosti. Zlými skúsenosťami nováčikov prešli aj naši susedia.

Pri prvých projektoch PPP v Maďarsku (diaľnica M1) vznikli komplikácie a v Českej republike (diaľnica D47) došlo k úplnému zlyhaniu so značnými finančnými dôsledkami na rozpočet verejnej správy. Čas však nezadržateľne beží a termín prepojenia západného a východného Slovenska v roku 2013 je čoraz bližšie. Aj to je dôvod, prečo slovenská vláda, ministerstvo dopravy aj Národná diaľničná spoločnosť vítajú východisko s troma P a považujú ho za vhodné riešenie. V prípade úspechu sa formou PPP postavia aj ďalšie úseky diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc. Ďalším analyzovaným projektom z hľadiska aplikácie PPP je elektronický výber diaľničného mýta.

Výhody dobre pripravených projektov PPP sa už potvrdili, ale tento model nie je zázračným riešením všetkých problémov spojených s nedostatkom zdrojov financovania alebo s nízkou úrovňou niektorých služieb doteraz poskytovaných verejným sektorom. Skúsenosti s PPP, ktorých realizácia zlyhala, nútia venovať týmto projektom väčšiu pozornosť a nevyhnutne ich monitorovať. Aj preto bude nesmierne dôležitá opatrnosť a postupné rozbiehanie projektov. Otázka je, či na to má Slovensko čas. Medzi azda najväčšie prekážky, ktoré sa črtajú, patrí usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov a posudzovanie jednotlivých projektov z hľadiska pravidiel štátnej pomoci.

Forma PPP dokáže pri optimálnej realizácii zvýšiť efektívnosť verejných služieb. Fakt je, že pri PPP existujú vyššie riziká ako pri klasickom verejnom obstarávaní. Z dlhodobého hľadiska možno PPP považovať za jeden z perspektívnych spôsobov zvyšovania efektívnosti verejných financií. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska treba k tomuto novému nástroju zvoliť skôr opatrný prístup. Až po realizácii niekoľkých pilotných projektov, ktoré by mali prebiehať za veľkej pozornosti štátnej správy aj verejnosti, malo by sa rozhodnúť o ďalšom rozširovaní PPP na Slovensku. Odborníci nevylučujú, že v budúcnosti bude možné využívať PPP aj v ďalších oblastiach, ako sú zdravotníctvo, športové a kultúrne zariadenia, železnice, sídla verejnej správy, sociálne bývanie, rekonštrukcia kultúrnych a historických pamiatok, väznice, ubytovacie zariadenia pre študentov vysokých škôl či e-government.