/ Biznis /

Komárno: Pohraničné mesto na hranici záujmu

komarno pohranicne mesto na hranici zaujmu

História mesta Komárno hovorí veľa o histórii celého regiónu. Toto kráľovské mesto zažilo všelijaké časy, rozhodne však zohralo v dejinách niekoľko veľkých úloh. Dnešok však na históriu neprihliada – mesto na hranici s Maďarskom sa v ostatnom čase nevdojak dostalo na perifériu záujmu. Historické pamiatky pustnú a na obzore sa nečrtajú žiadne väčšie investície, ktoré by rozvírili hladinu riek, na ktorých sútoku Komárno leží.

Kultúru posúva zdravá rivalita
Mesto sa počas našej návštevy práve spamätávalo z šesť dní trvajúcej „fiesty“ menom Komárňanské dni, ktorou si obyvatelia už po dvadsiaty krát pripomínajú „prelomenie obliehajúcich línií cisárskej armády v roku 1849“, ako sa píše v dvojjazyčnej brožúre s programom týždenných osláv. Tieto slávnosti sa začali organizovať na podnet susedného mesta Komárom a počas ich trvania navštívia mesto aj delegácie z partnerských miest, s ktorými Komárno spolupracuje. Na slovenskej strane maďarská „menšina“ tvorí 60-percentnú väčšinu obyvateľov, dvojjazyčné je tu preto naozaj všetko – vývesné tabule na obchodoch, názvy ulíc. Nemožno sa vyhnúť otázke o spolužití. „Myslím, že je všetko tak, ako má byť,“ konštatuje Ľudovít Gráfel z oddelenia správy pamiatok na mestskom úrade. „Samozrejme, nájdu sa jednotlivci, ktorí sú príliš zapálenými Slovákmi alebo príliš hrdými Maďarmi. Tí sa však nájdu všade. Čo sa týka nášho spolužitia s Maďarmi, vzťahy sú nadštandardné, susedné mestá si doprajú, ale aj konkurujú – čo obe strany posúva dopredu,“ konštatuje.

námestie,Komárno,mesto

Začali sme kultúrou, nuž pokračujme. Komárno sa na nedostatok kultúrnych udalostí nemôže sťažovať. Okrem Komárňanských dní mesto organizuje Lehárov festival hudby, Jókaiho dni sú zasa určené pre maďarsky hovoriacich obyvateľov a sú to dni poézie, prózy a drámy. Na jeseň sa zasa koná festival sakrálnej hudby. „Matičné dni, cyrilometodejské slávnosti… je toho veľmi veľa. Aby som to zhrnul: kde je na kultúrnej úrovni medzi národmi zdravá rivalita, tam kultúra prekvitá. A to je prípad Komárna,“ hovorí Ľudovít Gráfel.

Komárno
Kraj: Nitriansky
Región: Podunajsko
Rozloha katastrálneho územia mesta: 103 km2
Počet obyvateľov mesta: ku dňu 31. dec. 2010 – 34 529, k dnešnému dňu 34 420
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese: 16,60 % (marec 2011)

Dôležité podniky a inštitúcie v meste:

  • Slovenské lodenice Komárno, a. s.
  • Rieker Slovakia, spol. s r. o., Komárno
  • Stroje a mechanizmy, a. s., Komárno
  • Slovenská plavba a prístavy, a. s.

Slovenský Gibraltár
Problém Komárna je podobný problémom mnohých iných slovenských miest. Nemá už priemysel, ktorý by mesto živil, nemá ani dôležité výrobné podniky a jediné, na čom mesto môže stavať, je turistický ruch. Má čo ponúknuť, to je neodškriepiteľný fakt. Potenciál však ešte nemusí znamenať úplne využitú šancu.

„V centre mesta sa nachádza pamiatková zóna, máme obrovský pevnostný systém, ktorý svojím významom presahuje hranice nielen mesta, ale aj štátu. Máme tu termálne pramene, veľa vodných plôch vhodných na vodné športy, okolie mesta tvoria príjemné lužné lesy ideálne na športovanie,“ vymenúva Ľudovít Gráfel devízy mesta, podľa jeho slov Slovenského Gibraltáru.

Komárno má veľmi starú tradíciu lodeníc – bola tu jedna z prvých opravovní a výrobní lodí na Slovensku. „Po druhej svetovej vojne sa výroba lodí rozbehla – vyrábali sa tu osobné aj nákladné lode, riečne, ale dokonca aj námorné. Za minulého režimu tu fungoval obrovský prístav, predsa len má Komárno strategickú polohu.“ Spomína si tiež, že po revolúcii sa lodenice rozbehli, neskôr sa však ich rozvoj pozastavil. Klesal počet zákaziek aj zamestnancov, a hoci podnik nezanikol, dnes už je len zlomkom toho, čím býval za svojho zenitu. K vylepšeniu situácie nezamestnanosti dočasne prispelo aj vytvorenie priemyselného parku na maďarskej strane Dunaja, kam množstvo Komárňanov dochádza za prácou, situácia sa však v ostatnom čase zhoršila a začalo sa prepúšťať.

centrum,mesto,Komárno
–>–>
Všetko pre turistov
Ak sa mesto nemôže spoliehať len na priemysel a výrobu, väčšinou sa orientuje na turizmus. „Obnovili sme termálne kúpalisko, športovú halu, okolo celého mesta sme vybudovali cyklotrasu s informačným systémom, rozšírili sme ubytovacie kapacity – samozrejme, rozšírili ich súkromní investori, mesto v tomto zohralo úlohu koordinátora. Veľkým prínosom bola výstavba Nádvoria Európy začiatkom nového tisícročia. Veľmi veľa finančných zdrojov sa investovalo do historického centra,“ vymenúva Ľudovít Gráfel. Paradoxom je, že napriek vynaloženému úsiliu má turizmus klesajúcejšiu tendenciu. Mesto má množstvo stredných škôl a jednu univerzitu, kde sa vyučuje najmä v maďarskom jazyku. „Študentský život v meste teda prekvitá, spádovou oblasťou je v podstate celé južné Slovensko,“ hovorí zástupca oddelenia. Problémom však je, že mladí ľudia tu po skončení štúdia nemajú pracovné uplatnenie.

pevnosť,Komárno,mesto

Mostu bráni politika
Mesto nedávno postavilo sociálne byty, rozvíja sa však najmä individuálna bytová výstavba, čo je zaujímavé vzhľadom na klesajúci počet obyvateľov. Keď bolo Komárno hraničným priechodom, doprava predstavovala pre mesto problém. Teraz sa situácia zmenila. Vyše storočný Alžbetin most, bol v uplynulom roku komplexne rekonštruovaný, ale napriek tomu dnes už nespĺňa potrebné parametre. Trpí najmä nákladnou dopravou. Územný plán už niekoľko rokov obsahuje zámer na vybudovanie nového mosta. Dlhé roky sa nič nedialo, až v roku 2003 sa začalo pracovať na projekte, ktorý počíta s výstavbou nového mosta v západnej časti mesta a s vybudovaním 1 200 metrov nových komunikácií. V roku 2006 mesto v spolupráci s mestom Komárom vypracovalo všetky potrebné projekty vrátane podkladov na stavebné povolenie. Od roku 2008 však projekt stojí na ministerstve s tým, že jeho realizácii bráni absencia medzištátnej dohody, a jeho budúcnosť je neistá.

V rovnako ťažkej situácii sa nachádza vybudovanie nového prístavu, s ktorým tiež rátajú všetky územné plány už desaťročia. „Je absurdné, že mesto na vode nemá k vode prístup vo forme nábrežnej promenády,“ hovorí Ľudovít Gráfel.

námestie,Komárno,mesto

Pevnosť nakoniec zničí nedostatok financií
Komárno ohraničuje poklad – najväčší pevnostný systém v Európe. „Je na predbežnom zozname UNESCO. Toto je najväčší potenciál mesta. Snažíme sa dávať pevnosť do poriadku, keďže však ide o skutočne rozsiahlu stavbu, nedarí sa nám to takým tempom akoby sme si to želali. Armády, ktoré opevnenie využívali, ho zničili a zanechali v dezolátnom stave. Snažili sme sa získať peniaze na renováciu od štátu, ale okrem objemu financií z Ministerstva kultúry SR, z ktorého sa nám podarilo obnoviť a zreštaurovať časť ústrednej pevnosti, sme sa ďalšej pomoci ostatných rezortov nedočkali. Zo začiatku sme mali financie aj z Regionálneho operačného programu, to však stačilo len na zameranie, projekty, vypracovanie štúdie vplyvu na životné prostredie a štúdie uskutočniteľnosti…“ V minulom roku sa mesto pokúšalo o projekt z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ale opäť neuspelo. Podľa Ľudovíta Gráfela je to veľká chyba, pretože z takejto pamiatky by vzhľadom na jej obrovský význam mohlo mať prospech nielen mesto, ale aj štát. „Niektoré objekty sa rozpadávajú, napríklad budova kasární už dlho nevydrží,“ hovorí so smútkom v hlase. Mesto sa snaží robiť, čo sa dá, ale peňazí niet. „Pevnosť presahuje možnosti mesta nielen významom, ale aj nákladmi na rekonštrukciu. Obnova a revitalizácia musí byť uskutočnené podľa pamiatkových zásad pod dohľadom pamiatkového úradu a pre mesto veľkosti Komárna je to úloha nad jeho sily. Je to začarovaný kruh,“ konštatuje so smútkom v hlase odborník na pevnosť a autor publikácie o nej.

Komárno,mesto

Silné stránky mesta
Slabé stránky mesta
  • výhodná strategická poloha a napojenie na transeurópsky dopravný systém
  • potenciál kultúrneho a prírodného dedičstva
  • kvalitná technická infraštruktúra
  • demografický regres
  • nedostatok pracovných príležitostí a nízka kúpyschopnosť obyvateľstva
  • stagnácia hospodársko-ekonomického rozvoja


 
Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský, Ľudovít Gráfel, Ortofotomapa  ©  Geodis Slovakia, s. r. o., 2009

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

KategórieBiznisZnačky