Zápis pamiatky do zoznamu UNESCO
Galéria(5)

Zápis pamiatky do zoznamu UNESCO

Prijatím dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972 na úrovni UNESCO vyvrcholilo dlhoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty. Prvé tri slovenské lokality – Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec pri Ružomberku – boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO roku 1993. Roku 2000 sa k nim pripojilo historické jadro mesta Bardejov. Aký je však praktický význam tohto zápisu pre dané lokality?

Výhry a prehry

„Keby som to mala zjednodušiť, podstata zápisu spočíva najmä v prehĺbení záujmu svetového spoločenstva o naše kultúrne dedičstvo, nielen v jeho ocenení; ide o akú­si formu kontroly aj zvonku, čo si vyžaduje, aby sa daná krajina starala o kultúrne pamiatky naozaj zodpovedne,“ hovorí Kata­rína Kosová. „Ak to ľudia takto pochopia, potom nebudú rozčarovaní, že nič zvláštne sa nedeje, keď ich dom bude označený ná­pisom informujúcom o zápise do UNESCO, a im pribudnú najmä povinnosti.“

Generálna riaditeľka upozorňuje, že UNESCO dáva isté finančné prostriedky – a aj to obmedzené – iba pri štarte, pretože podstatu svojich aktivít smeruje na veľké vzdelávacie programy, semináre či reštaurátorské kurzy najmä pre rozvojové krajiny, kam Slovensko najmä po vstupe do EÚ už nepatrí. Nezanedbateľné je aj zviditeľnenie Slovenska, keď sa ľuďom zo zahraničia prestáva významovo pliesť s Česko-Slovenskom alebo Slovinskom. Oveľa produktívnejší je v tomto zmysle grantový systém Obnovme si svoj dom, ktorý predstavuje komplexný rozvojový program zameraný na podporu obnovy kultúrnych pamiatok. K jeho vzniku a podpore sa zaviazala vláda Slovenskej republiky, pričom program umožnuje systémovú podporu obnovy kultúrnych pamiatok v jednotlivých fázach procesu ich záchrany, obnovy, prezentácie a interpretácie, či už ako solitérov, alebo súčastí osobitne chránených lokalít.

Poďme však ku konkrétnym lokalitám. „Myslím, že najviac sa pomohlo Vlkolíncu, už aj preto, že je to neveľké územie, kde tých domov predsa len nie je veľa,“ hovorí Katarína Kosová. „Domáci však majú trochu problémy so zahraničnými turistami, ktorí často nechápu, že nejde o skanzen, ale o žijúcu dedinu. Bardejov mal zase vždy dobrú východiskovú pozíciu, lebo mal šťastie na primátorov s blízkym vzťahom k výzoru mesta. Navyše, je tu silné zázemie v kúpeľoch, a aj preto súžitie nikdy nebolo nad sily mesta a Pamiatko­vého úradu v Prešove. Banská Štiavnica bezprostredne nezískala takmer nič. Niečo sa obnovilo, ale nie je toho veľa. Vyzerá lepšie ako kedysi, ale rozhodne nejde o enormný skok. A čo sa týka Spišského hradu so Spišskou Kapitulou – ide o objekty, ktoré existujú samy osebe. Azda najviac získalo samotné podhradie, ktoré má vysokú návštevnosť. Myslím si však, že cirkevné kanónie by sa postupne aj tak dali do poriadku.“

Potenciál cestovného ruchu

Určite sa mnohým natíska otázka, prečo sa na zoznam UNESCO nedostali ďalšie skvosty slovenskej histórie, napr. Levoča. „Samozrejme, Levoča sa vnímala ako prirodzené centrum Spiša, no zodpovední ju v prvej fáze akosi zabudli prihlásiť,“ vysvet­ľuje Katarína Kosová. „Teraz sa usilujeme o jej zápis do zoznamu UNESCO v rámci rozšírenia ďalších lokalít.“ Ide o súbor ôsmich drevených kostolíkov a rozhodnutie by mohlo prísť do jedného roka. Do nominačného súboru sú zahrnuté rímskokatolícke kostoly v Hervartove pri Bardejove a v Tvrdošíne na Orave, tri evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách, Hronseku a Kežmarku a tri gréckokatolícke drevené cerkvi v Ladomírovej, Bodružali a Ruskej Bystrej.

„Ak sa ich podarí zapísať, ich unikátnosť sa potvrdí aj vo svetovom meradle, čo môže prirodzeným spôsobom zvýšiť potenciál cestovného ruchu a záujem domácich, ale aj zahraničných turistov o tieto objekty,“ hovorí Katarína Kosová a dodáva, že problémom pri zápise je tzv. manažment plán, čiže také riadenie lokality, aby bola trvalo udržateľná. „A pri drevených kostolíkoch, ktoré sa nachádzajú najmä pri našich východných hraniciach v lokalitách s minimálnym počtom obyvateľov, je manažment značne problematický. Nádej však umiera posledná.“

Na záver pripomeňme, že z prírodných pamiatok sú na zozname UNESCO zapísané Bukové pralesy a jaskyne Slovenského krasu, z osobitných kultúrnych pamiatok sa v zozname UNESCO nachádza aj fujara ako jedinečný hudobný nástroj.

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Banská Štiavnica

Rýchly rozkvet a sláva slobodného kráľovského mesta Banská Štiavnica priamo súviseli s jeho bohatými rudnými žilami. Priamym dôkazom významu mesta je nielen jeho značná rozloha už v románskom období, ale aj výstavnosť architektúry. Reprezentatívny stred mesta, ktorý sa sformoval v priebehu 16. storočia, charakterizujú popri rozsiahlych goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický Kostol sv. Kataríny. V rovnakom období bol vybudovaný aj fortifikačný systém, z ktorého sa dodnes zachovala Piargská brána. Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú i rozsiahle komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, dômyselný vodohospodársky systém kanálov a tajchov tvoriaci súčasť krajinárskeho prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe.

Spišský hrad

Jedinečnému urbanisticko-krajinárskemu komplexu stredného Spiša dominuje ruina Spišského hradu. Hrad patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól tvorilo už v románskom období sídlo cirkevnej správy – Spišská Kapitula, ktorá je charakterizovaná impozantným dvojvežím Katedrály sv. Martina. Tieto centrá moci a správy Spiša prepája svojou zástavbou podhradská osada, neskôr mestečko s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, dnešné Spišské Podhradie. K uvedeným pamiatkovým komplexom sa pričleňuje obec Žehra so svojím ranostredovekým kostolíkom sv. Ducha a vzácnymi nástennými maľbami. Intaktná zachovalosť pamiatkových súborov typických pre obdobie stredoveku spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia vytvára ojedinelý kompozičný celok.

Vlkolínec

Osada Vlkolínec predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chráneného masívom Sidorovo. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra.

Bardejov

Sídlo s názvom Bardejov, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska, sa spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241. Mestské privilégiá udelil Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia – až v roku 1320. Vtedy bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú stranu utváral Rímskokatolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, prestavaný v prvej polovici 15. storočia na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie.

Najpozoru­hodnejší je súbor 11 gotických krídlových oltárov. Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy – neskorogotická radnica zo začiatku 16. storočia. Renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia ako jedno z najdo­konalejších gotických mestských opevnení. Meštianske domy majú svoj základ v 15. storočí – v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov. Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými, resp. strmými valbovými strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr upravená na dvojtraktovú. V blízkosti mestského centra obklopeného výstavbou z obdobia posledných 40 rokov sa nachádza čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito podľa talmudistických predpisov.

Zdroj: www.culture.gov.sk