Pozdrav z rýnskych delt
Galéria(11)

Pozdrav z rýnskych delt

Partneri sekcie:

Komplex administratívnych budov Spielberk Office Centre na adrese Brno-Štýřice, Holandská ulica, je obklopený vodným živlom. Nie náhodou. Možno povedať, že holandský investor si priviezol so sebou kúsok svojej krajiny, ktorú si bez vody nikto nevie predstaviť.


Autorom konceptu je Studio Acht – Václav Hlaváček a Ben Hoek (čítaj Huk, pozn. red.), návrh krajinárskej časti vypracoval Lodewijk Baljon (čítaj Lodewejk, pozn. red.). Interiéry navrhol Václav Hlaváček. Spoluautormi realizácie sú architekti Petr Pelčák, Petr Hrůša, Ivan Wahla a Romáš Rusín.

Investor netúžil po historizujúcich replikách amsterdamských úzkych domov, ale po modernom administratívnom komplexe, ktorý by ťažil z výhodnej pozície v širšom centre mesta s výhľadom na panorámu hradu Špilberk, čo je zrejmé aj z názvu kancelárskeho parku. Zároveň bol prístupný diskusii s architektmi a privítal z pohľadu prevádzky nepraktické, takmer romantické doplnky. „Remos Vos má vlastnosti ideálneho investora v tom, že dokáže vyvážiť rozum a efektivitu citom a romantikou,“ hovorí Václav Hlaváček. Súbor administratívnych budov tak pretína veľkorysá vodná plocha s dreveným mólom, lavičkami a kamennými valmi, ktoré sa striedajú s trstinou a bambusovými kríkmi. Nádrž napája voda zo studní na pozemku.

Dobrá adresa
„Holanďania vedia v oblasti krajinnej architektúry špičkovo narábať s prostredím. Nie sú to žiadni záhradkári – oni krajinu skutočne tvoria. No z ich prístupu cítiť rešpekt pred vodným živlom,“ konštatuje architekt. Pri prvých úvahách o celej koncepcii parcely preňho hrala dôležitú úlohu rieka Svratka. „Chcel som, aby orientácia budov umožňovala výhľady na rieku, respektíve topole, ktoré dávajú tušiť jej prítomnosť. Tá je kľúčová na zachovanie génia loci. Vďaka ich rozmiestneniu vznikol úžasný priestor pre Lodewijka Baljona,“ vysvetľuje Václav Hlaváček.

Umelé jazierko so zeleňou lemuje cesta vydláždená bežnými dlažbovými kockami miestneho pôvodu a za ňou komunikácia so zmiešanou prevádzkou, ktorá je, žiaľ, na niektorých miestach doslova zahltená parkujúcimi vozmi. V lete vodný živel láka; zamestnanci firiem ho využívajú v poludňajších prestávkach aj po práci. Nie je to samoúčelný prvok a investor si je dobre vedomý tejto výhody – postavil na nej vizuálny štýl celej prezentácie Spielberku.

Päť nižších budov celého komplexu zvaných Villas je na parcele rozložených mierne do tvaru C, takže uzatvárajú celý areál. Jazierko vypĺňa priestor medzi Villas a súborom zasklených budov s názvom IQ budovy. Súbor pravdepodobne do dvoch rokov doplnia ešte samostatná výšková administratívna budova a hotel. Celý komplex pôsobí kompaktne a na­priek veľkým zaskleným kvádrom nevyvoláva dojem prehustenej parcely.

Vily sú objekty s exkluzívnymi kancelá­riami pre menší počet firiem. S miernym zveličením možno povedať, že ich cieľom je vytvoriť rodinnú atmosféru. Nájomné je o 1 až 2 eura za štvorcový meter vyššie ako v IQ budovách oproti na druhom brehu jazera; je to daň za prestížnu adresu. Sú dobre viditeľné z rušnej Heršpickej ulice a sú úplne odlišné od okolitej výstavby. Šikovne riešené logá firiem po okrajoch striech vidno už z diaľky, a pritom fasádu nehyzdia nijaké kontrastné rôznofarebné tabule. Na rezidentné firmy upozorňujú aj totemy pred jednotlivými objektmi.

Tehlový reliéf

Pôdorys všetkých piatich víl je zhodný – sú to dva čiastočne sa prekrývajúce štvorce. Plocha mimo prieniku daných štvorcov sa využíva ako terasy. Prvá a tretia budova sú pootočené o 90 stupňov, preto sa pri pohľade z okružnej cesty okolo jazierka zdá, že každá je iná, odlišná. Vďaka takejto orientácii budov je z okien veľmi pestrý výhľad. Strešné terasy v najexkluzívnejšom štvrtom podlaží sú miestami zatrávnené. Obyvatelia kancelárií v prízemí prvých dvoch administratívnych víl sa pozerajú z okien priamo na vodu – jazierko vytvára akési slepé rameno medzi týmito dvoma ­objektmi.

Opláštenie víl výrazne reflektuje vplyv holandskej architektúry – je z lisovaných holandských tehál, ktorých materiál pochádza z delty Rýna; striedajú sa v ňom svetlejšie a tmavšie odtiene. Architekt Hlaváček nechcel, aby sa narušil jednotný reliéf muriva, preto ako maltu presadzoval kremičitý piesok bez pigmentov. „Aj keď ma miestni kolegovia odhovárali od tradičných tehál, lebo podľa nich sú príliš rustikálne, a nepáčil sa im ani návrh spojiva, trval som na svojom stanovisku. Investor stál na mojej strane. V takej chvíli je dôvera investora veľmi dôležitá,“ hovorí Václav Hlaváček.

Komunikačné jadrá menších budov sú vždy v strede, vstup do budovy vedie cez recepciu na prízemí. Rohy na prízemí a vo vertikálnych častiach sú celkom zasklené, čím sa narušil klasický systém striedania okenných otvorov a muriva. V nižších podlažiach zasklené plochy tienia pevné lamely, ktoré opticky prenášajú horizontálne línie z tehál aj na zasklenú časť fasád a v interiéri poskytujú väčšie súkromie.

Interiér recepcií je poňatý minimalisticky. Ako podlahovú krytinu vo vilách zvolil architekt portugalský mramor – tmavohnedý Emperador s bielym žilkovaním. Strohosť priestoru zjemňujú kvetinové dekory na stenách doplnené štylizovanými umelými stromami na kmeňoch z nehrdzavejúcej ocele. V objektoch oproti sa kvetinový motív na recepcii opakuje. Ďalším motívom potlače sú siluety tráv pri výťahoch, ktoré vracajú do hry krajinu z exteriéru. Recepcia IQ budov dopĺňa solitérny nábytok a znížené biele podhľady, strop vrátane rozvodov nechal architekt priznaný. Menej exkluzívny charakter priestoru naznačujú drevené parkety.

Výhoda pôdorysu H
Za pozornosť stoja aj osempodlažné zasklené IQ budovy, spojené v úrovni parteru, ako aj v úrovni druhého až piateho podlažia akýmisi spojovacími chodbami. Fasáda pásu prízemí je opäť z holandskej tehly, opakuje sa tu motív z náprotivných objektov. Štyri zasklené budovy sú posadené naprieč a po celej dĺžke ich nesú štíhle stĺpy, čo aj zvýrazňuje ustupujúce prvé podlažie. Na prvom podlaží vznikli široké terasy. „Tento koncepčný model je špecializáciou Bena Hoeka. Vďaka nemu sú prvé poschodia v takých budovách obľúbené. Nájomcovia tu majú kontakt s ruchom ulice a zároveň sú v lete dobre tienení,“ hovorí Václav Hlaváček.

Zasklenie v spojovacích mostíkoch sa odlišuje širokými lamelami vonkajších žalúzií. Na hlavných budovách sa v opláštení striedajú pásy nepriehľadného skla v mieste podláh s priehľadnými pásmi s okennými otvormi. Výhodou pôdorysu s tvarom písmena H je možnosť prenajať si celé podlažie v obidvoch budovách, a tak získať 4 450 m2 na jednom poschodí. Počíta sa s tým, že spoločnosti, ktoré tu nájdu svoje sídlo, sa budú postupne rozširovať. Zatiaľ túto možnosť mnoho firiem nevyužilo; nerozširujú sa až takým rýchlym tempom, ako si developeri pôvodne predstavovali. „Mnohé nadnárodné firmy požadujú pre svoju pobočku iba niekoľko pracovných jednotiek, preto sme znížili minimálnu prenajímateľnú plochu,“ naznačuje doterajší vývoj oblasti prenájmu projektová manažérka CTP Investu Milena Uhrová.

Náročná spolupráca
Pri pátraní po hlavnom autorovi tejto relatívne rozsiahlej realizácie je skutočne neľahké sa zorientovať. Spolupráca na realizácii bola komplikovaná, a to nielen pre česko-holandskú komunikáciu, ale aj pre to, že časť Studia Acht sídli v Holandsku. Časopis ASB oslovil Remona Vosa, generálneho riaditeľa spoločnosti CTP Invest, aby zistil, aký autorský podiel mal na celom projekte ateliér Hrůša a Pelčák. Remon Vos spoluprácu s nimi potvrdil slovami: „… boli menej zapojení do tvorby konceptu a návrhu,“ zároveň však „veľmi prispeli k úspechu tohto projektu,“ dodal Remon Vos.

Architekt Petr Hrůša to vidí trocha inak. Pôvodný koncept, aj keď zaujímavý, bol podľa neho plný „matných povievajúcich objemov“ na úrovni hrubých skíc od architekta Bena ­Hoeka. Nasledovali diskusie Studia Acht s brnianskymi architektmi, ktorí sa podpísali pod prvé objekty administratívnych víl. Potom od spolupráce odstúpili Ivan Wahla a Tomáš Rusín. Podoba víl sa „ďalej rozvíjala v oblasti dopĺňajúcich námetov ešte s Hlaváčkovou postupujúcou interpretáciou nášho konceptu objektov a ním odporúčaných konečných materiálov,“ píše Petr Hrůša. Riešenie výškových budov potom vraj bolo predovšetkým záležitosťou spolupráce architektov Václava Hlaváčka, Petra Pelčáka a Lenky Musilovej.

Ďalšie návrhy a námety architekta Hlaváčka od stavebného konania po kolaudáciu vraj vyvolávali „veľké spoluautorské aj manažérske napätie z požiadaviek na dodržanie nášho architektonického zámeru a na to, aby sa všetko zmestilo do termínov, garancií a podobne. Spolupráca bola teda spoluautorská, no nie vždy na partnerskej báze,“ znie stanovisko Petra Hrůši.


Lávka s diplomom

Všetky priestory sú – ako je už dnes bežné – veľmi variabilné. Aj keď sa navrhli ako open plan administratíva, možno ich rozdeliť akusticky izolovanými priečkami na jednotlivé kancelárie. V súčasnosti sú IQ budovy prenajaté z 68 percent. Najmenšia administratívna jednotka má 16 m2.

V parteri je rozsiahla plocha, ktorá sa postupne obsadzuje doplnkovými službami, ako sú notár, kaderníctvo, fitcentrum, kaviareň. Plánuje sa tu tiež zriadenie supermarketu a jedálne. Všetky služby presne zapadajú do zámeru investora poskytnúť klientom kancelárií čo najširší servis. „Zistili sme, že klienti IQ budov občas nie sú ochotní ani prechádzať z jednej budovy do druhej na obed a radšej si pošlú pre jedlo donáškovú službu,“ opisuje zvyklosti zamestnancov Spielberk Office Centre Milena Uhrová. Preto je dôležitým cieľom v budúcich týždňoch dokončenie jedálne.

CTP Invest zaisťuje nielen development, ale aj ďalšie služby: úpravu administratívnych plôch pre jednotlivých klientov, správu budov a tzv. in-house tím, teda recepčnú a upratovaciu službu. Pôvodný zámer zariadiť pre klientov aj vlastnú medzinárodnú materskú školu sa napokon neuskutočnil – nestretol sa totiž s veľkým záujmom. „Klientom chýbala záhrada, ktorú škôlky zvyčajne majú. Navyše, v Brne už jedna medzinárodná škôlka je,“ vysvetľuje koniec sociálneho zámeru Milena Uhrová.

CTP Invest nezanedbal ani infraštruktúru na tomto území. Areál pretína komunikácia so zastávkou hromadnej dopravy a malé námestie; spoločnosť dala opraviť aj podchod pre peších, ktorý vedie popod Heršpickú ulicu. Na návrh Václava Hlaváčka a profesora Jiřího Stráského sa cez rieku Svratku postavila lávka pre peších. Vďaka svojmu progresívnemu technickému riešeniu a estetickému pôsobeniu získala dve ceny v medzinárodnej súťaži Footbridge Awards v portugalskom Porte, a to v konkurencii 217 návrhov z celého sveta.

Iva Nachtmannová
Foto: CTP Invest, s. r. o.; Studio Acht, Architekti Hrůša & spol., Ateliér Brno

Článok bol uverejnený v časopise ASB.