Projekt obnovy vily Dušana Jurkoviča v Brne

Projekt obnovy vily Dušana Jurkoviča v Brne

Vila Dušana Jurkoviča na ulici Jana Nečasa v Žabovřeskoch je jednou z najvýznamnejších pamiatok secesnej architektúry v Brne. Pozoruhodná je z mnohých aspektov. Najdôležitejším z nich je však jej formálne riešenie, ktoré je jedinečnou syntézou vplyvov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Jurkovičovu vilu čaká v najbližšom období rekonštrukcia.

Vila v Žabovřeskoch je najvýznamnejšia spomedzi prác, ktoré význačný československý architekt Dušan Jurkovič vytvoril v Brne. Navrhol ju v roku 1905 a o rok neskôr bola postavená. Jej realizácia je príkladom spojenia princípov ľudovej tvorby s aktuálnymi podnetmi viedenskej moderny a britských vzorov.

Základná koncepcia domu vychádza z britskej architektúry. Hlavný dôraz architekt kládol na vypracovanie základného priestoru, ktorým je schodisková hala spájajúca prízemnú spoločenskú časť s ateliérom na prvom poschodí. Vila so schodiskovou halou patrila na prelome 19. a 20. storočia k obľúbeným stavebným typom, aj keď bola v strednej Európe novinkou.

Veľký význam pre propagáciu a rozvoj vilového bývania mala súťaž na projekt Domu milovníka umenia, vypísaná v roku 1901 darmštadtským vydavateľom Alexandrom Kochom. Medzinárodná súťaž, na ktorej sa zúčastnili architekti ako Charles Rennie Mackintosh, Baillie Scott, Leopold Bauer, Oskar Marmorek atď., predstavila stredoeurópskemu publiku vilu ako umelecké dielo. Realizácie vilových domov, ktoré prebiehali v rovnakom čase, dnes patria medzi to najzaujímavejšie zo stredoeurópskej architektúry zo začiatku 20. storočia. Vilu pre Karla Reissiga v Brne, postavenú v rokoch 1901 – 1902 podľa návrhu Leopolda Bauera, vtedajšia tlač označila ako prvý moderný dom v monarchii.

Aj Dušan Jurkovič, ovplyvnený Kochovou súťažou, navrhol svoju vilu ako vzor moderného bývania. Hala s dreveným vyrezávaným schodiskom otvorená smerom k stropu, ktorý evokuje drevené krokvy, stála svojím poňatím najbližšie k britským vzorom. Veľký dôraz sa kládol na farebnú atmosféru priestoru, čo zasa odkazuje na viedenský prístup. Steny haly pokrývali do výšky dvoch metrov červenkasté tapety, zvyšok pokrývala bledomodrá maľovka; posedeniu v alkovni dominovala žltá, zelená bola na kachliach vykurovacieho telesa, v detaile rezbárskych ornamentov drevenej stropnej a schodiskovej konštrukcie sa opäť objavovala červená. Z haly boli priamo prístupné prijímací salón a ateliér na prvom poschodí.

Jurkovičova vila zaujme aj svojím technickým riešením. Architekt sa priklonil k obľúbenej hrazdenej konštrukcii, ktorú položil na podmurovku z červenkastého brnianskeho zlepenca. Drevené trámy obložil korkovými doskami s hrúbkou 3 až 4 cm, medzipriestor vyplnil troskovou zmesou. Nezvyčajné materiálové zloženie vyvoláva otázku, prečo sa architekt rozhodol práve preň. Jurkovič pravdepodobne rátal s tepelnoizolačnými vlastnosťami korku. Tomu by zodpovedalo aj odvážne riešenie vykurovania domu rozvodom teplého vzduchu z centrálneho telesa, ktoré však nebolo postačujúce a neskôr ho bolo treba doplniť.

Dušan Jurkovič chápal vilu ako dôležitý model moderného bývania. Preto ju ihneď po dokončení otvoril pre verejnosť – usporiadal vo vile Výstavu architektúry a umeleckého priemyslu (26. augusta – 20. septembra 1906). Taký bol v tom čase trend v propagácii modernej architektúry. Azda najslávnejším príkladom takéhoto projektu je vilová kolónia v nemeckom Darmštadte, ktorú po dokončení ako jediný obrovský exponát návštevníkom predstavil a do posledného zákutia sprístupnil jej autor, viedenský architekt Josef Maria Olbrich. Jurkovič jeho dielo veľmi dobre poznal a pri tvorbe svojho domu sa dal inšpirovať aj jeho darmštadtskou vilou.
 

Projekt Moravskej galérie v Brne

V polovici minulého roka nadobudla oprávnenie hospodáriť s vilou Dušana Jurkoviča Moravská galéria v Brne. Zo súkromného vlastníctva tak vila prešla po sto rokoch svojej existencie do majetku štátu. Moravská galéria v Brne sa stala správcom piatej architektonicky pozoruhodnej budovy určenej na prezentáciu výtvarnej kultúry. Rozšírením svojho záberu na architektúru sa stala jediným múzeom umenia v Českej republike zaoberajúcim sa komplexne výtvarným umením.

Cieľom Moravskej galérie v Brne je obnoviť budovu a znovu ju otvoriť pre verejnosť. Realizácia tohto plánu je rozdelená do niekoľkých etáp. Výsledky, ktoré galéria predstaví verejnosti ešte pred otvorením budovy, budú na webových stránkach Moravskej galérie v Brne ako projekt on-line rekonštrukcie. V súčasnosti prebieha prvá etapa, ktorou je stavebnohistorický, stavebnotechnický a sondážno-stratigrafický prieskum, prebiehajúci pod vedením architektonickej kancelárie Transat architekti. Prieskum preukázal značnú mieru zachovania pôvodných povrchov. Pod novšími vrstvami sa veľmi dobre zachovala pôvodná farebnosť lazúrových aj krycích náterov dreva, maľba stien, linolea, tapiet. Výnimku tvoria povrchy exteriérov, ktoré sa zachovali iba vo vizuálnej, nie materiálnej podstate.

Výsledky prieskumu budú slúžiť najmä na stanovenie postupov obnovy budovy. Súčasne s prieskumom prebiehajú práce na stanovenie náplne vily tak, aby sa stala živým kultúrnym stánkom. Vedľa stálej expozície venovanej Dušanovi Jurkovičovi a budove situovanej na prízemí budú priestory ateliéru na hornom poschodí upravené pre potreby rôznych výstav,  ktoré sa týkajú nielen umenia začiatku 20. storočia, ale aj jeho odkazu súčasnosti a hľadaniu vzájomných vzťahov. Významne sa pri ich organizácii uplatní práca bádateľského centra Dušana Jurkoviča, ktorého otvorenie sa v priestoroch vily plánuje spoločne s výstavnými expozíciami.

Všetky uvedené ciele zhrnula Moravská galéria v Brne do projektu nazvaného Centrum Dušana Sama Jurkoviča v Brne. S týmto projektom sa uchádza o podporu v druhej výzve žiadostí o granty z finančných mechanizmov EHP/Nórska (tzv. Nórske fondy). V prípade získania potrebných finančných prostriedkov z týchto fondov plánuje Moravská galéria v Brne začať koncom roka 2007 samotnú rekonštrukciu, otvorenie stálej expozície sa plánuje na koniec roka 2008. Výber dodávateľa rekonštrukcie Jurkovičovej vily bude predmetom rokovania v druhej polovici roka 2007.

Martina Straková
Foto: archív Moravskej galérie v Brne

Autorka je kurátorkou Moravského múzea v Brne.

KategórieKultúraZnačky